Čierne mraky nad Čiernohronskou železnicou

„Varuj dušu na doline!“ volali drevorubači, keď začali dolu vodným žľabom spúšťať drevo. Varovali všetkých nablízku pred smrteľným nebezpečenstvom. Dnes takto volá Aleš Bílek, riaditeľ Čiernohronskej železnice, no zjavne ho nik nepočuje…

Akoby aj mohol? Veď z Čierneho Baloga do Bratislavy je to až 258 kilometrov! A skorumpované mainstreamové médiá to nezaujíma. Lebo veď… im musí byť bližší záujem developera, ktorý chce železničku v Čiernom Balogu zničiť a stavať tam (len a práve tam!) pre svoj biznis bytovky. Fuj, smrdí to kadečím! A nielen korupciou…

Incident, ktorý v lete 2022 pôsobil ako lokálny spor, ohrozuje teraz už vážne kultúrnu pamiatku a medzinárodne uznávanú Čiernohronskú železnicu. Kto mohol niečo také dopustiť, ako sa niečo také mohlo stať? Navyše, počas matovičizmu, v čase vládnutia liberálnej štvorkoalície, ktorá vyhrala voľby v roku 2020 s transparentom boja proti korupcii.

„Bol som ešte stredoškolák v Plzni a v mesačníku Železničář v roku 1983 vyšiel inzerát na letné pracovné tábory na záchranu železničky. Prišiel som, videl som, zostal som,“ spomína Čech Bílek, pre ktorého sa železnička od roku 1983 stala súčasťou jeho života a je ňou až dodnes. Jej riaditeľom je od roku 1992, keď na nej obnovili prevádzku. Aj vďaka tisíckam brigádnikov, dobrovoľníkov z hnutí Strom života i Brontosaurus, ktorí tam dlhé roky pracovali – doslova dreli – pri záchrane vzácnej technickej pamiatky a pre zveľadenie,  sprístupnenie aj zatraktívnenie malebnej lokality už niekoľko rokov predtým.

Spomínam si, že relácia Aktuality v spravodajstve ČST Bratislava (aj jej Krajské štúdio v Banskej Bystrici) prevzali dokonca nad železničkou patronát a pravidelne o jej záchrane informovali. Medzitým pribudli desiatky kilometrov koľají, podarilo sa zrekonštruovať stanice i zastávky, rozšíril sa vozový park. Dokonca aj s prispením Švajčiarska a z prostriedkov eurofondov. V malebnom prostredí Vydrovskej doliny neďaleko Čierneho Balogu vznikol Lesnícky skanzen, ktorý je jediným na Slovensku. Ak ma pamäť neklame, 22-krát v ňom už Lesy SR organizovali „Deň stromu“, za ktorým cestovalo na Horehronie každoročne tisícky návštevníkov z celej republiky. Skanzen približovala turistom z Balogu práve obnovená lesná železnička.

V roku 1982 bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku SR. Čiernohronskú železnicu v roku 2011vyhlásili aj za jeden zo siedmich divov Banskobystrického samosprávneho kraja. V tom roku prepravila skoro 60 tisíc osôb. Na železnici pritom pracujú len dvaja stáli zamestnanci, zvyšok personálu sú dobrovoľníci. Železnica zarába z dvoch mesiacov prázdnin a z dvoch mesiacov školských výletov pred a po prázdninách. Rázovitú obec Čierny Balog, Vydrovskú dolinu, futbalový štadión, ktorým úzkokoľajná železnica prechádza i rázovitých domorodcov, pozná vari každý dospelý televízny divák či návštevník kina od Novej Sedlice až po Aš… Najmä vďaka krásnym filmom „Hodiny“, „Pavučina“, zásluhou kultovej minisérie „Nevera po slovensky“ alebo kinematografickému skvostu „Pokoj v duši“.

Kde je teraz neviditeľná ministerka kultúry Natália Milanová (OĽaNO), kde je aktivista, revolucionár, ochranách a dnešný minister životného prostredia Ján Budaj (opakovaný prebehlík, momentálne v OĽaNO)? A kde uviazol minister dopravy Andrej Doležal (Sme rodina)? Kde zamrzol generálny riaditeľ turistickej agentúry Slovakia Travel Václav Mika? Len toť – nedávno – sa po požiari nahrnuli všetci do Banskej Štiavnice, pričom viac ako nad škodami na chránených pamiatkach so vzácnymi artefaktmi ronili krokodílie slzy pred komerčnou, fejkovou Bankou lásky… 

Je jasné, že sitnianski rytieri nepricválajú. Šetria sily na septembrové voľby, v ktorých pre záchranu celého národa budú musieť skrížiť meče s odhodlanými šíkmi neoliberálnych janičiarov, Saracénmi, atamanmi ukrajinských kozákov, Germánmi aj s Vikingami. No ale budú bojovať aj s Čaputovej ignorantstvom, Naďovou tuposťou a s Hegerovou debokratúrou… Myslím, že ak problém Čiernohronskej lesnej železničky nevyriešia okamžite kompetentné, hoci zjavne neschopné štátne inštitúcie (riadené nekompetentnými politikmi), skôr môže Čierny Balog očakávať zase stovky brigádnikov. Tentoraz však s kosami, naostrenými vidlami, sekerkami či valaškami. Ak sa ale developer spolieha na úspech praktík 90-tých rokov a dúfa, že mu pomôžu stavať rodinné byty, mal by sa rozpamätať skôr na jánošíkovskú alebo na povstaleckú  tradíciu. A Alešovi Bílkovi adresujem otázku, ktorá sa raz pripisuje Viktorovi Hugovi, inokedy Winstonovi Churchillovi: „Máte nepriateľov? Výborne! To znamená, že ste v živote za niečo bojovali.“

Fotografie: Čiernohronská železnica