Spojené štáty nedávno nasledovalo niekoľko európskych krajín v podpore politiky studenej vojny voči Rusku a Číne. To spôsobilo rastúce problémy v Európe – prinieslo na kontinent veľkú vojnu, spôsobilo vážne ekonomické ťažkosti a zintenzívnilo pokles životnej úrovne.
V tomto kontexte sa stáva podpora nezávislej európskej zahraničnej politiky spôsobom zaistenia bezpečnosti a prosperity.
USA prinášajú do Európy horúcu vojnu
Najextrémnejším vyjadrením situácie je, že si vojna na Ukrajine vyžiadala desaťtisíce obetí. OSN odhaduje, že takmer 18 miliónov ľudí potrebuje humanitárnu pomoc a milióny ľudí boli vysídlené.
Tejto tragédii sa dalo predísť. Základnou príčinou vojny bola politika USA rozširovať NATO až k ruským hraniciam vrátane návrhu, aby Ukrajina vstúpila do NATO, hoci Rusko opakovane dávalo najavo, že ide o „červenú čiaru“ vo vzťahu k jeho bezpečnostným záujmom. USA napriek tomu naďalej presadzovali rozšírenie NATO.
Prístupy významných európskych vlád počas minulého roka, ktorými tieto vlády podporili politiku USA na Ukrajine, poukázali na absenciu nezávislej európskej zahraničnej politiky.
Bolo to mimoriadne drahé. V roku 2022 štáty NATO pridelili Ukrajine obrovské sumy – asi 50 miliárd dolárov z USA, 52 miliárd eur z EÚ a jej členských štátov a 2,3 miliardy libier z Británie. V roku 2023 došlo k eskalácii vyslanej vojenskej pomoci. Po tlaku USA Nemecko schválilo nasadenie svojich tankov Leopard, zatiaľ čo britská vláda posiela muníciu s ochudobneným uránom.
Militarizácia v Európe je v poslednom roku jasne na vzostupe, pričom hlavné európske vlády zvyšujú vojenské výdavky – niečo, na čo USA vyzývali už mnoho rokov.
Nemecký kancelár Olaf Scholz minulý rok prisľúbil vojenské výdavky vo výške 100 miliárd eur , čím sa Nemecko zaviazalo vynakladať 2 percentá HDP na obranu. Prezident Emmanuel Macron zvyšuje vojenské výdavky Francúzska na približne 60 miliárd eur do roku 2030, čo je približne dvojnásobok prostriedkov z roku 2017. Británia, historicky najbližší európsky spojenec USA, už vynakladá na armádu 2,2 percenta HDP, čo predstavuje 48 miliárd libier ročne.
USA majú v Európe umiestnených 100 000 vojakov a početné vojenské základne vrátane 119 v Nemecku.
Toto všetko negatívne ovplyvnilo záujmy Európy. Bez snahy vyjednať mier na Ukrajine, a nie podporovať eskaláciu, mnohí zomrú a budú vysídlení. Medzitým sa v celej Európe zvyšujú ceny energií v dôsledku sankcií voči Rusku, zatiaľ čo zvýšené vojenské výdavky odčerpávajú zdroje na riešenie krízy životných nákladov. Európa sa stala nebezpečnejšia a chudobnejšia.
USA nepodporili nedávne návrhy na mier na Ukrajine, ako napríklad návrhy z Číny, čo znamená dlhotrvajúcu vojnu. Európske krajiny by mohli ísť inou cestou a zohrať úlohu pri podpore rokovaní o ukončení konfliktu.
Globálna spolupráca je kľúčom k ekonomickej prosperite
Ekonomicky čelí Európa ďalšej kríze. Pomalý hospodársky rast, vysoká inflácia a vládne úsporné opatrenia zasahujú do životnej úrovne, pričom politika niektorých európskych vlád voči Rusku a Číne situáciu ešte zhoršuje.
Európa bola účasťou na sankciách proti Rusku vážne poškodená. Tie zvýšili ceny energií, zatiaľ čo USA profitovali z predaja drahšieho skvapalneného plynu do Európy, aby nahradili lacnejší ruský plyn dodávaný plynovodmi. Novinár Seymour Hersh popísal vážny prípad, že USA boli zodpovedné aj za vyhodenie ropovodov Nord Stream medzi Ruskom a Nemeckom do vzduchu. Európske vlády však nepodporili výzvu na nezávislé vyšetrenie tohto útoku na európsku energetickú infraštruktúru.
USA tiež vyzvali Európu, aby zaujala „protičínskejší“ postoj. To nedávno viedlo k zhoršeniu vzťahov Európy s Čínou. Komplexná dohoda o investíciách medzi Čínou a EÚ, ktorá bola v zásade dohodnutá v decembri 2020, nebola podpísaná napriek hospodárskym príležitostiam, ktoré pre Európu otvára. Od európskych vlád sa tiež žiada, aby sa pripojili k americkým útokom na čínsky technologický priemysel. Niektoré nedávno zakázali na vládnych pracovných telefónoch používať TikTok a črtá sa tlak na širší zákaz.
Ekonomické dôsledky tohto smerovania by boli pre Európu vážne. Čína je najväčším obchodným partnerom EÚ a najrýchlejšie rastúcou veľkou ekonomikou. Najnovšie prognózy rastu MMF na rok 2023 odhadujú, že Čína porastie o 5,2 percenta, čo je šesťkrát rýchlejšie ako v eurozóne s 0,8 percentom. Potenciálne prínosy pre Európu z rastúcej obojstranne výhodnej hospodárskej spolupráce s Čínou sú preto značné.
Boj za nezávislú zahraničnú politiku
Nová americká politika studenej vojny vykazuje tendenciu spôsobiť v Európe chaos. Vo svetle toho teraz existujú náznaky, že niektorí významní európski politici si neželajú pokračovať týmto smerom.
Prezident Macron sa vyjadril vo všeobecne známom komentári po svojej návšteve Číny v apríli 2023. Povedal, že Európa nesmie byť „nasledovateľom“ USA, pokiaľ ide o Taiwan, kľúčovú otázku, a namiesto toho by sa mala usilovať o „strategickú autonómiu“. Stalo sa tak po významných ekonomických dohodách, uzavretých medzi Francúzskom a Čínou počas Macronovej návštevy. Uvidí sa, či bude mať Macron politickú silu na pokračovanie v takomto nezávislom prístupe, najmä vzhľadom na odpor, ktorý tieto postoje okamžite vyvolali vo Washingtone.
V marci 2023 španielsky premiér Pedro Sánchez zasiahol podobne nezávislým tónom a vyhlásil: „Vzťahy medzi Európou a Čínou nemusia byť konfrontačné. Je tu veľký priestor pre obojstranne výhodnú spoluprácu.“
Globálne snaha o nezávislú zahraničnú politiku silnie. Takýto prístup udržal mier v Ázii, kde sa väčšina krajín zamerala skôr na hospodársky rozvoj než na konfrontáciu. Nedávny prelom pri obnove diplomatických vzťahov medzi Saudskou Arábiou a Iránom, nadviazaných za pomoci Číny, ústretovej k rokovaniam, otvára možnosť prekonať množstvo konfliktov na Blízkom východe. Lulovo nedávne znovuzvolenie v Brazílii posilňuje v Latinskej Amerike politické sily, ktoré sa angažujú v prospech regionálnej nezávislosti a rozvoja.
Trendy v Európe, ktoré považujú nezávislú zahraničnú politiku za dôležitú pre budúcnosť regiónu, sú preto v súlade s týmto celkovým globálnym vývojom.
Tento článok sprostredkoval Globentrotter
Fiona Edwards je publicistka a aktivistka so sídlom v Londýne a členka medzinárodného výboru No Cold War. Sledujte Fionu na Twitteri na @fio_edwards.
