Od zvolenia Zuzany Čaputovej uplynuli už štyri roky. Za ten čas sa preukázalo, že už jej samotná kandidatúra bola omylom a ľudia prehliadli jej klamstvá o odbornej pripravenosti a advokátskej praxi, i o takzvaných zásluhách na odstraňovaní pezinskej skládky, financovaní neziskovky, v ktorej pôsobila, či o „férovosti“ vo volebnej kampani. Pravda, napriek tomu uspela. Mnohí si mysleli, že po neschopnom Kiskovi už nemôže prísť nič horšie – no stalo sa. Okrem Maroša Šefčoviča, skúseného diplomata, nemala reálneho protikandidáta a aj on bol vopred diskvalifikovaný, keďže ho nominoval a podporoval Smer – SD. Občania tak radšej volili síce niečo neznáme a na prvý pohľad sympatické, neuvedomujúc si, že ide o osobu bez akýchkoľvek politických, diplomatických a odborných skúseností. Je to krutá daň za priamu voľbu prezidenta, keď voličmi sú často naivní občania. Všetky spomínané problémy sa v plnej nahote prejavili počas celého jej doterajšieho funkčného obdobia.
Frustrácia občanov vrcholí, ľudia sú vystrašení a zneistení, no prezidentka nekoná, pritom podľa Ústavy SR Čl. 101 „…svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov“. Túto povinnosť si však už od vyslovenia nedôvery vláde v decembri minulého roku plní nedôsledne a v posledných týždňoch na ňu úplne rezignovala. Pani Čaputová sa opakovane zaklína formulkou „ak vláda zásadným spôsobom zlyhá, budem konať“. Čo je však zásadné, to akosi nevie nik povedať a najhoršie je, že ani ona sama. Vie to však 84 percent občanov, ktorí sa denne stretávajú so zásadným zlyhaním vlády, ktoré nik nerieši. Národná rada, ktorá vládu odvolala, už nemôže konať a prezidentka evidentne konať nechce napriek tomu, že tým porušuje Ústavu SR.
Nik nepohne s vládou dezolátov a aj prezidentka jej nechala voľné ruky
Prakticky od vyslovenia nedôvery vláde Eduarda Hegera v decembri minulého roku stála pred prezidentkou Čaputovou otázka, či a kedy vymenuje úradnícku vládu. Príležitostí a času na to mala viac ako dosť. Parlament novelou Ústavy SR umožnil konanie predčasných volieb a následne stanovil ich termín až na koniec septembra 2023. Už vtedy mala prezidentka SR konať a vymenovať úradnícku vládu. Za nevídaný odklad predčasných volieb nezodpovedajú len strany rozpadnutej koalície, ale i prezidentka, keď netrvala na predčasných voľbách v júni, ale svojím vajataním priam ponúkla ich odklad až na september.
Vláda sústavne prekračuje svoje právomoci, a to nielen pri darovaní MiG-29 Ukrajine. Vláda rieši len nepodstatné otázky a poslanci sa predbiehajú v populistických, často nezmyselných návrhoch zákonov, ktoré by v prípade ich schválenia zadlžili Slovensko na niekoľko desaťročí.
Prezidentka vedome ponechala vláde v demisii, ale i parlamentu možnosť na ďalšiu devastáciu spoločnosti počas takmer desiatich mesiacov, prizerá sa na obchádzanie či priamo porušovanie zákonov a najmä neriešenie problémov občanov, súvisiacich predovšetkým s vysokými cenami potravín.
Plán obnovy je reálne ohrozený a čerpanie eurofondov je mizerné. Z vlády odišli dvaja ministri z hádam najdôležitejších rezortov, a to financií a zdravotníctva, ako i viacerí štátni tajomníci, pričom riadením rezortov prezidentka poverila toho najneschopnejšieho z vlády – Eduarda Hegera, ktorý teraz pôsobí v trojjedinej funkcii, ako Boh Otec, Boh Syn a Boh Duch Svätý. On však nie je ani jedným z tých svätých a nezvláda ani jednu z tých troch funkcií.
Problémový, osemkrát odvolávaný minister vnútra Roman Mikulec – s vraj stotisícovým úplatkom a problémami s utajovanými informáciami – zostáva naďalej vo funkcii. Podobne aj Jaroslav Naď, ktorý si veselo kšeftuje s našimi zbraňami a nákupom nových zbraní, či ako Rastislav Káčer s jeho extrémne rusofóbnymi útokmi a hrubými vyjadreniami nielen na adresu Maďarov, ale i vlastných občanov. Nie kriminálne činy, ale kriminalizácia opozície a znevažovanie občanov s iným ako provládnym názorom sú dnes hlavnou vládnou agendou. Vláda sa namiesto riešenia vážnych problémov občanov jednostranne sústreďuje na dodávky zbraní na Ukrajinu a vyzbrojovanie našej armády, hoci na zdravotníctvo, školstvo, dopravu, financie nemáme. Výsledkom toho je extrémne zadlžovanie Slovenska. Napriek tomu všetkému prezidentka Čaputová nekoná, čo možno považovať za jej trestuhodné zlyhanie.
Vymenovanie úradníckej vlády prezidentke už neuškodí, ale ani nepomôže
Prezidentka Zuzana Čaputová urobila počas svojho doterajšieho pôsobenia toľko prešľapov, že vymenovanie úradníckej vlády jej už nemá v čom viac poškodiť, ba dokonca by mala aspoň malú šancu na nápravu toho, čo doteraz napáchala.
Nie je dôležité, kto bude v úradníckej vláde, koho vyberie prezidentka, ani to, či takáto dočasná vláda dostane dôveru v Národnej rade SR. Pre Slovensko je mimoriadne dôležité, aby odvolaná vláda v demisii nadobro a okamžite skončila. Vyriešiť toto sa však prezidentka pravdepodobne nechystá.
Prezidentka uprednostňuje vlastné záujmy pred záujmami štátu a jeho občanov
Zúfalstvu a beznádeje občanov sa prezidentka len prizerá. Zuzana Čaputová nemyslí na občanov, ale len na seba, svoju popularitu, outfit modelky a samozrejme, na záujmy USA. Koná tak, akoby nebola svojprávna, keď nekoná v záujme vlastnej krajiny a skôr zohľadňuje mocenské a ekonomické záujmy USA, či militantnú politiku NATO.
O tom, v čí prospech pracuje, svedčia viaceré ocenenia Zuzany Čaputovej. Ešte pred svojou inauguráciou v roku 2019 získala v Bruseli ocenenie Európska osobnosť roka. Táto cena sa udeľuje európskym lídrom za mimoriadne úspechy v oblasti politiky, obchodu a inovácií. V roku 2021 získala cenu Justitia Awards, ktorú udeľuje organizácia Women in Law Initiative so sídlom vo Viedni, ako ocenenie pre výnimočnú ženskú právnickú osobnosť roka. V roku 2022 ju ocenili, ako prvú v regióne strednej a východnej Európy, v Nemecku prestížnou Cenou slobody. Ďalšie ocenenie, a to Cenu cisára Otta získala vraj za príspevok k zjednocovaniu európskeho kontinentu. Ešte v tom istom roku Čaputová dostala Cenu za demokraciu Madeleine Albrightovej za jej neochvejný záväzok zotrvať pri ochrane demokracie na Slovensku a v Európe. Zuzana Čaputová si tiež v Berlíne v januári 2023 prevzala Schwarzkopfovu európsku cenu za jej odvahu v boji proti organizovanému zločinu, za jej úsilie o ľudské práva, najmä Rómov, a za ekologicky udržateľnú budúcnosť. Iróniou je, že nič z toho, za čo tieto ocenenia Zuzana Čaputová dostala, ani zďaleka nevykonala.
Najjasnejším dôkazom, komu pani Čaputová slúži, je vyjadrenie amerického denníka The New York Times z novembra 2022, ktorý ju označil za vhodnú kandidátku na post generálneho tajomníka NATO potom, čo v septembri tohto roku v tejto funkcii končí Jens Stoltenberg. Začiatkom februára 2023 to potvrdil aj vplyvný portál Politico, ktorý hovoril o Čaputovej ako o možnej budúcej šéfke NATO.
Čaputová síce armáde absolútne nerozumie, ale naši terajší spojenci pravdepodobne oceňujú jej spoľahlivú službu v prospech západných mocností, jej protiruské ťaženie, bezvýhradnú vojenskú podporu Ukrajiny, podporu zbrojenia a militantnej politiky USA.
Po všetkých tých oceneniach už len čakám, kedy ju vojnoví štváči navrhnú na Nobelovu cenu za mier, veď v západnej „demokracii“ je všetko možné.
Prezidentka evidentne zlyhala
Zuzana Čaputová evidentne a úmyselne prehliada zlyhania vlády, pravdepodobne v domnení ohrozenia svojho znovuzvolenia. Prezidentka však samu seba dostala do dilemy, ako reagovať na zlyhania vlády. Jej viac ako pošramotenej reputácii už nemôže ublížiť nič a už vôbec nie zbavenie moci odvolanej, nedôveryhodnej vlády. Napriek tomu v domácej politike prezidentka Čaputová háji takmer výlučne záujmy jej Progresívneho Slovenska. Na Ústavný súd SR sa obracia pri návrhoch na referendá o predčasných voľbách, ale pri bojových stíhačkách MiG-29, či siedmich členoch vlády, ktorí odišli zo strany, ktorá ich nominovala a založili si novú, tak už nekoná.
Vláda bez dôvery protiprávne a v rozpore so zaužívanými zvyklosťami a elementárnou morálkou ďalej deštruuje krajinu, stupňuje chaos a marazmus v spoločnosti. Vstupom siedmich členov vlády do strany Demokrati, ktorá neprešla ostatnými voľbami, by mala vláda okamžite abdikovať a keď tak neurobila, je povinnosťou prezidentky zbaviť ju moci a vymenovať, aj keď na krátke obdobie, dočasnú úradnícku vládu.
K úradníckej vláde sa už s úsmevom ako typický psychopat vyjadruje aj politický kverulant Igor Matovič, ktorý na hulváta tvrdí: „Čaputová veľmi, veľmi chce úradnícku vládu, ale ostatní ju veľmi, veľmi odhovárajú, lebo je to zbytočné“. Ak by prezidentka chcela, mohla tak urobiť už v januári, preto kto by veril slovám Igora Matoviča, je rovnaký blázon ako on.
Akokoľvek sa pani prezidentka rozhodne, dnes je to už prakticky jedno. Úradníckou vládou by Zuzana Čaputová len skrátila utrpenie občanov pri súčasnej degenerovanej vláde a mierne by zmenšila ten chaos a bezútešný stav v spoločnosti. Jej osobe to však už neublíži, ani nepomôže.
Zdá sa však, že sa prezidentka už rozhodla, keď „nevidí dôvod ma vyvodenie politickej zodpovednosti“ voči Mikulcovi, ani odvolanej vláde. Je smutné, že má problémy so zrakom a trpí politickou slepotou.
Napriek spomínaným vážnym problémom Slovenska je spokojných s jej prácou podľa najnovšieho prieskumu AKO až 55,8 percent opýtaných občanov. Možno sme nepoučiteľní, veď aj taký politický dobrodruh ako Matovič získal v posledných voľbách vyše 25 % hlasov. Možno sa tak v parlamentných i prezidentských voľbách dočkáme toho najhoršieho, t. j. bude, ako bolo.
Zuzana Čaputová rezignovala na svoje povinnosti a namiesto toho, aby vláde hneď po novom roku „nasadila putá“, nechala jej voľné ruky. Prezidentka pri riešení vládnej krízy zlyhala. To je neodpustiteľné a treba, aby jej to občania v prezidentských voľbách spočítali.
Ilustrácie: Ľubomír Kotrha
One thought on “Prezidentka Čaputová zlyháva a trpí politickou slepotou”
Komentár je tradične veľmi dobrý. Mám len jednu poznámku. Čaputová mala ešte jedného prinajmenšom mimoriadne vzdelaného, inteligentného a rečnícky schopného protikandidáta – E. Chmelára. Nechávam stranou niektoré jeho verejne menej viditeľné vlastnosti, ale volebný štáb mu neumožnil diskutovať s Čaputovou a namiesto toho ho donútil do veľmi trápnej scény s JUDr. Harabinom. V podstate ho umelo eliminoval.