Stať sa človekom rozumným je z určitého pohľadu veľmi jednoduché. Stačí sa narodiť v našom ľudskom druhu. Nechcel by som, aby som bol onálepkovaný z neinkluzívnosti, ale fakt nemôžem inak ako dodať, že jedinou, kto si takýto pôrod odmaká, je žena-rodička. Ak by som však bol súčasťou Filozofickej fakulty UK, tak by som sa vážne musel zamyslieť nad predchádzajúcou vetou a podrobiť ju skúške z toho, či nie som náhodou homofób, či neutláčam pritom ženy a či náhodou nejde aj o sexizmus. Že neviete, o čom píšem? Nuž, použijem tu odkazy na dva články, ktoré mnou ako heterosexuálnym mužom otriasli. Otriasli v tom zmysle, že premýšľam, či vlastne chcem žiť v takomto svete. Dávam do pozornosti tieto články:
1. Fakulta UK sa stáva nástrojom extrémneho politického prúdu, dekan problém nevidí
Ale očividne nejde len o sex, o ktorý ide v takmer každom filme a ak aj náhodou nie, tak sa predsa len dej nezaobíde bez nejakej tej sexuálnej narážky. A tu zrazu snahy o bezrodovosť. Premýšľam, ako by asi takéto scény vyzerali. Ale trvá to len okamih, pretože našťastie nepôsobím a ani neštudujem na univerzite, ktorej predstavitelia pomenúvajú MDŽ ako „hnusný sviatok“, ktorá zdôrazňuje rodovo citlivý jazyk. (Neviem, ako to dopadne vo futbale, kde tradične nastupujú mužstvá… že by futbalové ženstvo? A nie mančaft, ale womančaft?) Alebo ktorá chce znásilňovať slovenský jazyk, lebo že vraj je „skonštruovaný prostredníctvom mužskej optiky“. Toľko akademické perly, ale vráťme sa ku krágľovaniu intelektuálov.
Intelektuál totiž nie je len narodeným človekom rozumným, ale oplýva vlastným úsudkom, spolieha sa na skúsenosti a získané múdrosti, ale nepohrdne hoci názorovou polemikou, ktorú neberie osobne, ale skôr ako príležitosť na vycibrenie istých postojov. A nadovšetko ešte nad tým všetkým dumá, dumá a dumá. A práve tým je pre novodobých inkvizítorov, alebo ak chcete – progresívnych cenzorov, slniečkárskych nactiutŕhačov a demokratických umlčiavačov – nebezpečný. A preto ho treba umlčať. Kým išlo o blokovanie webov, stačilo ich vypnúť. Tak ako kedysi skartovať nepohodlné knihy alebo začierniť nevhodné novinové články. Ale čo s ľuďmi, ktorí neholdujú novej dobe bojujúcej za údajnú rodovú rovnosť, za ktorou sa však skrýva snaha o rozbíjanie našich tradičných hodnôt? Odpoveď je jednoduchá – pošpiniť, dehonestovať, odvolať, a ak sa dá, tak aj vyhodiť.
Presne tak, čoho sa aktuálne dopustila vlajková loď progresivizmu, čiže Filozofická fakulta UK, ktorej vedeniu prekážal intelektuál na čele Katedry slovenských dejín, profesor Martin Homza. K jeho odvolaniu si môžete prečítať napríklad tieto dva texty:
1. Dekan Zouhar odvolal Homzu. Viedli k tomu anonymy od 4 študentov, ktoré nikto nepreveril
2. Blanár: Kam až siaha spravodlivosť progresívcov?
Myslím, že sa im podarilo uplatniť dokonalý (priam až diabolský) plán, ako sa ničia intelektuáli. „Súdruhovia z FF UK“ však nepočítali s tým, že intelektuáli by mohli byť odolní voči ľudskej hlúposti, majú pevné zásady a ich vnútornú integritu len tak niečo nerozhádže. V tom prípade sa plán môže zmeniť na obyčajné progresívne čistky, ktoré však súdnych ľudí neodradia od vlastných názorov.
Úvodné foto: Wikimedia.org
