O mediálne divadlo v roku 2012 sa postaral poslanec NR SR Alojz Hlina, keď k domu Vasila Biľaka dotiahol sovietsky tank T-72. Ako pripomienku Biľakovej servilnosti k bývalému Veľkému bratovi. „Z vily však žiadna odozva neprišla. Pred tankom utekalo jeho pravnúča, zasahovala polícia.“ (topky.sk, 1. 9. 2012) Ktovie, k čiemu domu Hlina v mladšom vydaní dotiahne stíhačku MIG-29 ako pripomienku obyvateľovej servilnosti k terajšiemu Veľkému bratovi. Posivený svedok len dúfa, že hlinovský teáter už nijaké dieťa nevyľaká.
Komentátor Marián Leško uzrel „novodobých Biľakov“ (dennikn.sk, 11. 3. 2023) na opačnej strane. Medzi pochodujúcimi za mier a nespokojencami s konaním nájomníkov Grasalkovičovho paláca, Úradu vlády alebo parlamentu. Akosi pozabudol, že Biľak patril k vtedajšej najvyššej verchuške, ktorá mala svojské pomenovanie pre prípadných rebelantov. Neboli to dezoláti, luza, opice či kremeľskí trolovia, ale antisocialistické živly a zapredanci americkému imperializmu. O miesto na Leškovom zozname novodobých Biľakov si už dlhšie koleduje Svätý Otec. „Vojnu na Ukrajine poháňajú záujmy niekoľkých mocností, nielen tej ruskej.“ (Pravda.sk, 12. 3. 2023) Novinárske ostré pero zrejme pocíti aj Oscarova porota za ocenenie dokumentu o ruskom disidentovi Alexejovi Navaľnom. Jeho meno zazvonilo v Hollywoode napriek tomu, že „v roce 2008 podpořil ruskou armádu ve válce s Gruzii a o Křymu řekl, že by ho Ukrajině nevracel.“ (zpravy.aktualne.cz, 18. 1. 2021) Porotu neodradilo ani to, že „Amnesty International už nepokladá Alexeja Navaľného za väzňa svedomia“. (dennikn.sk, 24. 2. 2021) Porota však neprehliadla a neprepočula, že „Navalnyj už nechce Krym pro Rusko. Důrazně odsoudil invazi své země na Ukrajinu“. (echo24.cz, 20. 2. 2023) Medzi nami, čo iné mu ostalo, ak nechce skončiť mimo hlavného ťahu, ako iný miláčik vyspelého, slobodného a demokratického sveta. „Evropská unie již neuznáva lídra venezuelské opozice Juana Guaidóa za prozatímního prezidenta země.“ (ct24.ceskatelevize,cz, 25. 1. 2021)
Z Grasalkovičovho paláca v uplynulých dňoch zaznievalo sladké muzicírovanie o európskych hodnotách, ale najmä o česko-slovenských témach a výzvach, akými sú podľa Zuzany Čaputovej a jej hosťa informačná vojna a hodnotovo naštrbená V-4. Posivený svedok neveril vlastným ušiam, akých mólových otázok sú schopní naši novinári. Darmo im Ústav pamäti národa vyhadzoval na tvrdé smeče. „Vojenská kontrarozviedka bola súčasťou ŠtB. V praxi sa obdobne ako iné útvary ŠtB podieľala na sledovaní a perzekúcii tzv. vnútorných a vonkajších nepriateľov.“ (sita.sk, 2. 3. 2023) ŠtB sa to asi málilo, preto od roku 1959 aj „vojenská rozviedka, ktorá fungovala pod označením Spravodajská správa Generálneho štábu, sa dostala pod absolútnu kontrolu spravodajských zložiek ministerstva vnútra“. (vs.mosr.sk) Médiám na smeč prihral aj sám Petr Pavel, keď po voľbách priznal, že „byl jsem členem Zpravodajské správy Generálního štábu“. (parlamentnilisty.cz, 11. 3. 2023) „Během volební kampaně však označení za bývalého komunistického rozvědčíka odmítal a historika Petra Blažka (z Ústavu pro studium totalitních režimů – pozn. aut.) kvůli tomu dokonce obviňoval ze lži.“ (Tamtiež.) Prezidentka však vytrvalo húdla, že hosťovu volebnú kampaň formovali slušnosť a pravda. A inokedy hryzavých novinárov nezaujímalo, čím alebo koľkými „skalpami“ bývalých parťákov sa Petr Pavel v centrále NATO vykúpil spod červeného tieňa. Nikoho s mikrofónom neomínalo, či pražská kaviareň po viac ako tridsiatich troch rokoch neurobila voľbou Petra Pavla hrubú čiaru za minulosťou. Nikto nevytiahol Bandera Party v Plzni, hoci v kalendári svietil 14. marec…
Posivenému svedkovi sa zdá, že slovenských novinárov moria iné veci. „Napriek tomu, že Peter Pellegrini deklaroval, že nechce vládnuť s Robertom Ficom, momentálna situácia ho ženie do náruče Smeru. A hoci do 30. septembra určité posuny v preferenciách ešte určite nastanú, momentálny vývoj neveští nič dobré.“ (Pravda.sk, 12. 3. 2023) Pre koho, to sme sa nedozvedeli. „Paviány a dobytok (Výplod ministra zahraničných vecí Rastislava Káčera na mítingu v Michalovciach – pozn. aut.) nie sú také šialené vulgarizmy, že by sa bolo treba ovievať vejárom.“ (komentare.sme.sk, 13. 3. 2023) Isteže, kým nezaznejú na adresu novinárov. „Gruzínci bojujú za hodnoty, Slovensko by sa malo priučiť.“ (Sme, Dobré ráno, 13. 3. 2023) „Vláda Smeru a Hlasu by sa určite nepáčila Berlínu.“ (postoj.sk, 13. 3. 2023) Ako inak, aj nadstranícka prezidentka všetkých občanov „pripúšťa obavu o zahraničnú politiku SR po voľbách“. (TA3, 14. 3. 2023, bežiace písmenká).
Čo tak zbaviť redakcie predvolebnej driny a prezidentku trápenia, či sa médiám podarí premeniť chaos, drahotu, legislatívnu smršť, parlamentnú psychiatriu a cirkus na víno! Čo tak najať hŕstku počítačových mágov, ktorí zázrak premeny zvládnu niekoľkými kliknutiami! Len by nemali prehnať rýchlosť dodania výsledkov ani bodové rozdiely. Postačí, ak sa Berlín, Brusel, ale najmä Washington tak-tak nasýtia a volič nezapochybuje, či jeho hlas ostal celý…
