S neskrývaným záujmom som si prečítal príspevok Vladimíra Mandu, v ktorom píše o autentickej ľavici. Nerád reagujem, nie som si totiž istý, či takéto diskusie ľavici pomôžu. Teoretické úvahy sú bezosporu potrebné, na Slovensku nám však chýba ten, či skôr chýbajú tí, čo by ich dokázali v politickom živote realizovať. Preto len stručná reakcia, ani nie tak pre autora, ako skôr pre čitateľov Slova.
Celý príspevok je o vysvetľovaní pojmov, o Marxovom koncepte spoločnosti, o Komunistickom manifeste, ale i o vracaní sa do minulosti, z ktorej sa treba celkom iste poučiť. Je však otázne, či práve toto a práve dnes pomôže našej ľavici. Vo väčšej časti príspevku autor polemizuje s mojimi názormi, opakovane ich cituje s cieľom vyjadrenia svojho uhla pohľadu na ne. To je v poriadku a, úprimne povedané, vôbec mi to nevadí. Čo mi však vadí, je spochybňovanie a výhrady ku všetkým ako tak ľavicovým stranám od KSS cez SDĽ, Smer až po Hlas SD, bez jasného formulovania východísk pre budúcnosť. Tu by som dal do pozornosti článok Petra Weissa Pocta Vladimírovi Mináčovi, ktorý mnohé z histórie prerodu ľavice vysvetľuje, samozrejme, tiež zo svojho pohľadu.
Autor, ak by čítal moje príspevky s porozumením, iste by tam našiel jasné výhrady a opakovanú kritiku ľavice, ktorá nejde po systémových zmenách, nejde proti kapitalistickému systému a nesnaží sa o jeho zmenu, ale sa ho snaží len vylepšiť, či zmierniť jeho dopady na ľudí. To sám autor i potvrdzuje a v tom zásadnom sa zhodneme.
Autora si vážim ako odborníka v oblasti etiky, filozofie spoločnosti a logiky. To však nie je môj prípad /aj keď mám istý sumár teoretických vedomostí/, nedovolím si s ním polemizovať a ani sa do tejto polohy nestaviam. Som len praktický politik pôsobiaci celý život v ľavicovom spektre. Preto si neskromne myslím, že viem, čo chýba ľavici na Slovensku, ale i to, či a aká je reálna možnosť jej napredovania a naplnenia teoretických vízií.
Možno by stálo zato, aby autor svoje iste správne východiská pretavil do politickej praxe založením novej strany, či vstupom do existujúcej ľavicovej strany. Vo voľbách by si mohol potom potvrdiť či vyvrátiť, že teória a prax sa síce vzájomne potrebujú, sú dvomi stranami jednej mince, ale ich vzájomné súžitie je veľmi náročné a v praxi mimoriadne zložité.
