Slovensko je zakliata krajina, a my nič (1. časť)

O politike a demokracii

Sedemhlavý drak, či Alibaba a 40 zbojníkov sú len nevinnou partičkou voči tomu, čo predvádza „naša“ vláda. Viac ako dva a pol roka sme svedkami nevídanej deštrukcie vo všetkých oblastiach spoločnosti, čo je toho dôkazom.

Posúďte sami. Vláda postupne likviduje právny a sociálny štát, pošliapava demokraciu a ľudské práva, vyvoláva nenávisť a rozdeľuje spoločnosť. Trpíme vládu zloženú z nekompetentných a neschopných ministrov, dezolátov, podvodníkov, plagiátorov, zväčša bez adekvátneho odborného vzdelania, psychicky a morálne narušených ľudí, či politických kreatúr. Vláda od svojho ustanovenia v roku 2020 realizuje nie naše, slovenské záujmy, ale záujmy cudzích mocností, predovšetkým USA. A my nič!

Slovensko politikou prezidentky, parlamentu a najmä vlády stráca štátnu suverenitu, stávame sa vazalmi USA, ale i EÚ a NATO, hoci sme ich členmi. Zaťahujú nás do cudzej vojny, vynakladajú desiatky miliárd eur na zbrojenie a priamo ohrozujú mierové spolužitie v Európe. Istým dôkazom a potvrdením takejto politiky je i úvaha denníka The New York Times, ktorý menoval „našu“ prezidentku Zuzanu Čaputovú ako jednu z možných vhodných kandidátok na post generálnej tajomníčky NATO. To svedčí samo o sebe, že pani prezidentka bezvýhradne podporuje NATO a jeho rozširovanie na východ podobne ako zbrojenie, a akosi nemá čas starať sa o riešenia problémov vlastných občanov. A my nič!

Prezidentka a koalícia blokuje referendá

Vláda tvrdí, že tu máme demokratický a právny štát, no spoločensko-politická prax dokazuje niečo iné. Pani prezidentka  istým, i keď právne zdôvodneným spôsobom, sabotovala už dve referendá. Prvé so 600-tisíc podpismi, i to druhé s 380-tisíc podpismi. To je hrubé pohŕdanie názormi občanov, obmedzovanie priamej demokracie a možnosti, ako zákonným spôsobom vymeniť nedôveryhodnú vládu. Ak by mala prezidentka skutočne úprimný záujem o úspešné referendum, hľadala by možnosti, ako ho vyhlásiť na deň volieb 29. októbra 2022, keď by malo reálne šancu na úspech, aj keď viem, že by to nebolo jednoduché. Keďže prvú referendovú otázku označil Ústavný súd SR za protiústavnú, referendum bude len s otázkou „Súhlasíte s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady je možné uskutočniť referendom alebo uznesením NR SR?“

Najnovšie vyhlásenie referenda prezidentkou na 21. januára 2023 nie je z hľadiska termínu ničím výnimočné, len má rovnaký význam, ako keby ho vyhlásila cez Vianoce, na Silvestra, alebo v deň riadnych parlamentných volieb vo februári 2024. Súčasné problémy Slovenska to už nebude riešiť. Teatrálne vyhlásenie prezidentky, že nebude vyzývať občanov k účasti na referende, je nehorázne až bezprecedentné. Referendum je podľa jej mysle len politickou kampaňou jednej strany, a je len ďalším dôkazom obmedzovania demokracie u nás.

Možno práve za takéto postoje k demokracii dostala prezidentka v Nemecku Cenu slobody za zásluhy o demokraciu, lebo iné jej zásluhy mi nie sú známe. Naši občania to môžu považovať nielen za absurdnosť, ale i za výsmech ich demokratických aktivít a snáh o slobodu a naplnenie ľudských práv na Slovensku.

Podobne vládni predstavitelia, ktorých nemožno nazvať inak než politickí hochštapleri, už teraz znevažujú referendum, vyhlasujú ho za nezmysel a provokatívne ohlasujú, že sa na ňom nezúčastnia. Zároveň hovoria o vyhodení približne šesť miliónov eur na referendum, zabúdajúc na to, že demokracia niečo stojí. Príkladom je približne 18 miliónov, čo nás stáli nedávne komunálne a regionálne voľby alebo viac ako 11 miliónov, čo nás stoja voľby parlamentné. Popri týchto, z hadiska rozpočtových výdavkov minimálnych nákladoch, im nevadí okolo 2,5 miliardy eur daňových poplatníkov, vynaložených na armádu, ani 8,3 miliardové zadlženie v budúcom roku. A my nič! 

Objektívne treba priznať, že takéto konanie prezidentky umožnil svojim diletantizmom aj samotný Smer – SD, keď nesformuloval referendové otázky tak, aby boli ústavne nepriestrelné. Najmä tá prvá otázka o bezodkladnej demisii vlády bola ukážkou amaterizmu jej zostavovateľov a tak si Smer – SD za prípadný neúspech referenda môže z veľkej časti vlastne sám.

Ďalším problémom sú nesplnené sľuby takmer všetkých strán, osobitne OĽaNO a SaS, ale i ďalších koaličných a opozičných strán o znížení kvóra pre platnosť referenda z 50 percentnej účasti občanov na 30 percent, či dokonca bez stanovenia limitu účasti a najmä precizovanie jeho právnej záväznosti. Nič z toho vládne strany nesplnili, lebo tento stav im vyhovuje. Sú si vedomé, že z ôsmich referend na Slovensku bolo platné len jediné, a to o vstupe do EÚ s 52 percentnou účasťou; a aj tá bola problematická. A my nič!

Trápne divadlo, neúctu k názorom a požiadavkám občanov a k referendu ako najvyššej forme priamej demokracie, by mala pani prezidentka ukončiť svojou demisiou, a to zďaleka nielen pre samotné referendum.

Aj keď úspech referenda je neistý, rozhodne ho treba podporiť, ako azda poslednú šancu na zmenu politických pomerov na Slovensku, ukončenie chaosu a zmenu nekompetentnej vlády, ktorá nás vedie do záhuby. Záujem na úspechu referenda a následne na predčasných voľbách majú najmä strany Smer – SD a Hlas – SD, no môže sa k nim pridať Progresívne Slovensko, ktoré cíti svoju šancu, ale i KDH, SNS, či Republika.

Voliči vládnej koalície vrátane SaS hlasovať celkom iste neprídu, veriac, že ich strany a stranícky nominanti vydržia do riadnych volieb vo februári 2024. Záujem nemajú ani niektoré  mimoparlamentné strany, ktoré dúfajú v ešte väčšiu devastáciu a rozklad vlády, a tým i možné posilnenie svojich vlastných šancí v riadnych voľbách. Nechcem byť pesimista, ale pri súčasnej politickej konštelácii je možné, že po 21. januári bude tak, ako bolo.

Predčasné voľby sú v demokracii normálne, len u nás sú strašiakom

Súčasná vláda, ktorá sa drží pri moci zubami-nechtami, straší predčasnými voľbami a návratom akýchsi skorumpovaných despotov. Práve ona tu však nastoľuje totalitu moci amatérov, zneužíva demokraciu a porušuje elementárne zásady právneho a demokratického štátu.

Voľby vo vyspelých západných demokraciách, ktorým sa klaniame ako zlatému teľaťu, sú bežnou súčasťou riešenia problémov v spoločnosti. Naposledy to boli voľby v Izraeli, už dokonca piate za posledných tri a pol roka a nik z toho nerobí tragédiu. Podobne je to v Taliansku a ďalších štátoch Európskej únie. Predčasné voľby sú len u nás problémom. Nepripúšťa ich súčasná vládna koalícia, ktorá si je vedomá v prípade ich konania svojho konca. Väčšina vládnych, ale i časť opozičných poslancov sa po voľbách nedostane do parlamentu, a preto si svoj rybník nevypustia, žijú si v ňom ako chovné kapry.

Róbertovi Ficovi vládna koalícia pripomína výroky, ako ulica nebude rozhodovať o vláde, o čom hovoril pri organizovaných nepokojoch po vražde novinára Kuciaka. Podobne reagoval aj na výzvu prezidenta Kisku, ktorý požadoval zásadnú rekonštrukciu vlády, spojenú s hlasovaním o jej dôvere, alebo predčasné parlamentné voľby. To Fico razantne odmietol s odôvodnením, že hlasovanie o dôvere vláde a predčasné voľby „sú popretím výsledkov demokratických parlamentných volieb. Teraz sa čuduje obdobným výrokom vládnych predstaviteľov. Objektívne však treba tiež povedať, že teraz ide o diametrálne odlišnú situáciu, keď má súčasná vláda historicky najvyššiu, až 84 percentnú nedôveru občanov.   

Prezidentka a vládne strany odkazujú občanom – nemáte nárok na žiadnu kritiku, žiadnu zmenu vládnej moci a môžete tak urobiť len raz za štyri roky. Nespokojným ľuďom tak zostávajú len oči pre plač, protesty a demonštrácie. Tie však koalícia ignoruje a s istou  pravdepodobnosťou prežije až do riadnych volieb v roku 2024. A my nič.

Papalášom treba pripomenúť, že prevraty neprichádzajú len na z iniciatívy USA

Súčasní mocipáni by nemali zabúdať, že politické prevraty a zvrhnutia vlád neprichádzajú u nás len v rokoch, končiacich na číslicu 9, ako v Novembri 1989, či predtým, i keď v inej súvislosti, v roku 1969. Veľmi málo ľudí, o vládnych predstaviteľoch ani nehovoriac, si uvedomuje fakt, že  tento ponovembrový kapitalistický režim je tu už 33 rokov, čo je viac, ako budovanie socializmu, ak odrátame približne 10 rokov povojnovej obnovy krajiny. Výsledky tohto protiľudového režimu sú však oveľa biednejšie, ako režimu  predchádzajúceho. Stačí sa pozrieť na obdobie socializmu, keď boli postavených 22 vodných a dve atómové elektrárne, boli vytvorené podmienky na rozvinutú železničnú a autobusovú dopravu, realizovala sa plynofikácia a vybudovali ďalšie zariadenia infraštruktúry. Vybudované boli tisícky nemocníc, škôl, desaťtisíce nájomných bytov, kultúrne domy a  občianska vybavenosť na každej dedine. Všetko to sa za posledných 30 rokov devastuje a nových objektov je ako šafranu, ak vôbec nejaké sú. To, čo nebolo vybudované za socializmu, s malými výnimkami nie je vybudované doteraz. A my nič.

Občanom už môže s týmto stavom dôjsť trpezlivosť a aj keď si nechali zatiaľ na svojich chrbtoch drevo rúbať, tak k vážnym nepokojom môže dôjsť už v budúcom roku 2023. Dúfajme, že „povstanie“ ľudu proti súčasnej vládnej totalite prebehne demokratickou a pokojnou cestou.

U občanov prevláda frustrácia, pesimizmus a nemohúcnosť

Zdá sa, že my Slováci nie sme pripravení, ani dosť ochotní, vyvolať masové demonštrácie, ako občania Francúzka, Nemecka a ďalších vyspelých západných demokracií, ale i Maďarska či Česka. Ideme v pokoji, ako ovce na porážku, a nie sme schopní demokratickým a zákonným spôsobom zvrhnúť vládu šialencov, ktorá od svojho vzniku už dva a pol roka škodí Slovensku.

V súčasnosti už menšinová vláda nezvláda vedenie štátu, chaoticky hľadá podporu na schvaľovanie zákonov v parlamente u poslancov, ktorých nazýva fašistami, či u bývalej koaličnej strany SaS, na ktorú neprestajne vulgárne nadáva. Vláda i spoločnosť nedokáže a podľa môjho názoru ani nemá reálny záujem pomôcť občanom. Vláda a celá spoločnosť trpí Matovičovou nepredvídateľnosťou, nenávisťou voči všetkým, zákernosťou, nezmyselnými, až psychopatickými návrhmi. Dochádza k patovej situácii, keď vláda nedokáže vládnuť a opozícia ju nedokáže odvolať pre nedostatok hlasov. Preto je jediným východiskom  a posledným pokusom o skutočnú pozitívnu zmenu referendum o možnosti predčasných volieb a ich uskutočnenie. Tak poďme do toho, priatelia!

Ilustrácie: Ľubomír Kotrha

(Celkovo 505 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter