Globálnu ekonomiku čaká najväčší test od druhej svetovej vojny. Vojna na Ukrajine a vplyv koronakrízy brzdí rast, zrýchľuje infláciu, ktorá dosahuje najvyššiu úroveň za desaťročia, konštatuje Medzinárodný menový fond (MMF). Dianie vo svete má vplyv aj na Slovensko, ktorého ekonomika je otvorená a rast cien na svetových trhoch dopadá na nás viac ako u susedov. Ceny sa zvyšujú naprieč celou ekonomikou. Výrazne v potravinách. Aj v týchto zložitých podmienkach je úlohou vlády garantovať potravinovú dostupnosť a bezpečnosť.
V minulých desaťročiach vďaka globalizácii sa dalo všetko lacno kúpiť a doviezť. Sebestačnosť bola nahradená potravinovou bezpečnosťou a závislosť od dovozu potravín sa uplatňovanou politikou vlád vyšplhala na úroveň cca 60 %. Rusko a Ukrajina pokrývali pred vojnou tretinu celosvetového exportu pšenice, pätinu vývozu kukurice a 12 % celosvetovo obchodovaných komodít. V dôsledku konfliktu je zablokovaná podstatná časť exportu Ukrajiny, čo ohrozuje zásobovanie obyvateľov severnej Afriky a vo viacerých krajinách závislých od dovozu hrozí hladomor.
Podľa MMF približne 30 krajín v záujme vlastnej bezpečnosti obmedzilo obchod s potravinami, energiami a ďalšími kľúčovými komoditami. Podobné snahy obmedziť vývoz poľnohospodárskych komodít a potravín boli aj na Slovensku. Proti vystúpili poľnohospodári a potravinári, ktorí pokladali obmedzenie vývozu za mimoriadne závažný zásah do podnikateľského prostredia. Podobné stanovisko presadzuje aj EÚ. Napokon kompromisný vládny návrh predložilo ministerstvo, ktorý schválila NR SR ako novelu zákona o potravinách č.152/1995. Novelou sa zavádza okrem iného systém ochrany potravinovej bezpečnosti štátu, podľa ktorého bude môcť rezort určiť poľnohospodárske a potravinárske komodity a ich kritickú hodnotu, potrebnú pre zabezpečenie sebestačnosti. Podnikatelia budú dvakrát ročne povinne oznamovať stav zásob. V dobe trvania mimoriadnej situácie, núdzového alebo výnimočného stavu budú podnikatelia povinní oznamovať ministerstvu vývoz komodity do zahraničia presahujúci 400 ton za kalendárny mesiac.
Potravinová kríza a vysoká inflácia nám nastavuje inú optiku pohľadu na potraviny, ich dostupnosť a strategický význam, preto vláda prijala novelu, ktorou chce zabezpečiť možnú sebestačnosť v potravinách.
Na Slovensku jednou z mála komodít, v ktorej sme sebestační, sú obilniny. Krytie je na viac ako 150 %. Zberová plocha husto siatych obilnín a kukurice na zrno sa za posledné roky pohybuje okolo 750 tis. hektárov. Produkujeme okolo 4 mil. ton obilnín. Domáca spotreba predstavuje asi 2,5 mil. ton, rozdiel je predmetom vývozu. Prebytok obilia, ktorý je predmetom vývozu, nevznikol zo dňa na deň. Nevznikol zvýšenou produkciou, ale postupnou likvidáciou živočíšnej výroby a útlmom potravinárskeho priemyslu. V roku 1990 spotreba obilnín na výrobu kŕmnych zmesí bola 2 134 tis. ton, v roku 2020 klesla na 427,6 tis. ton. Drastické zníženie spotreby obilia na výrobu kŕmnych zmesi vytvorilo zdroje (cca 1,5 mil. ton) obilnín, ktoré je potrebné vyviezť.
Vývoz obilnín a dovoz potravín a živočíšnych výrobkov je najhoršie ekonomické riešenie! Prehlbuje sa záporné saldo zahraničného obchodu. Za posledných päť rokov sme doviezli agropotravinárske komodity v neuveriteľnej hodnote 23 621,3 mil. eur, z toho za rok 2021 v hodnote 5 361.7 mil. eur. Dôvodom je, že vyvážame surovinu a dovážame hotové potravinárske výrobky s pridanou hodnotou, ktoré pritom vieme vyrobiť doma. Potvrdzuje to prieskum podielu slovenských výrobkov na pultoch obchodných reťazcov v roku 2021, ktorý vykonala SPPK. V správe sa konštatuje, že na pultoch sa slovenský chlieb a pečivo podieľa 47 %, mlynské výrobky 34 % a cestoviny 32 %. Minister Samuel Vlčan uvádza „že Slovensko je dlhodobo čistým vývozcom poľnohospodárskych komodít a čistým dovozcom potravinárskych produktov“. Príčinou tohto stavu je zastaraná technológia spojená s vysokou energetickou náročnosťou, čo spôsobuje, že naši potravinári stratili schopnosť konkurovať. V porovnaní s krajinami EÚ máme na zamestnanca v potravinárstve jednu z najnižších úrovní hrubej pridanej hodnoty. Podľa publikácie „30 rokov transformácie na Slovensku“(vydala ÚK Bratislava 2019) je vývoj HPP nepriaznivý (viď tabuľku)
Transformácia podstatne zmenila ekonomiku poľnohospodárstva na Slovensku. V dôsledku štrukturálnych zmien je agroprodukcia nevyvážená. Prevláda rastlinná výroba. Zatiaľ čo vo vyspelých štátoch predstavuje hlavný zdroj v agrosektore živočíšna výroba, ktorá má potenciál produkovať viac pridanej hodnoty. Podiel poľnohospodárstva na HDP má klesajúcu tendenciu. V roku 1990 bol podiel 7,4 % v roku 2020 klesol na 2,44 %. Podiel poľnohospodárov na priemernej mzde bol v roku 1990 113,3 % ! v roku 2020 klesol na 79,1 %.
Zmeniť tento stav môže realizovanie záverov (20) a odporúčania (36) ,ktoré sa už viac rokov opakujú v Zelenej správe Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
Obmedzenie vývozu poľnohospodárskych komodít má význam len vtedy, keď tieto zmysluplne použijeme na výrobu potravín, na krytie potrieby kŕmnych zmesí pri zvýšení počtu hospodárskych zvierat a produkcie živočíšnych výrobkov s cieľom postupného zvyšovania sebestačnosti v potravinách. Cielene na 80 %, ako to mali v programoch všetky predchádzajúce vlády a aj terajšia vláda.
V období vojny na Ukrajine viac ako v mieri vystupuje do popredia otázka sebestačnosti. Z histórie je dokázané, že v časoch krízy je štát vystavený riziku vysokých cien a dostupnosti potravín. Vysokú infláciu očakáva Národná banka Slovenska a odborníci varujú v budúcom roku pred poklesom reálnych miezd a znížením životnej úrovne.
Vo svete je čoraz viac ľudí vystavených hladu a vojna na Ukrajine môže tieto rady rozšíriť. „Hlad vo svete nie je preto, že nedokážeme nasýtiť chudobných, ale preto, že nedokážeme nasýtiť bohatých,“ odkazuje nám Matka Tereza. Robme všetko preto, aby sme tomu zabránili.
Autor Anton Julény senior je poľnohospodársky inžinier
