Josef Šmajs: Ústava Země: Proč potřebujeme zákon na ochranu planety?
Filozofické zdôvodnenie potreby zákona na ochranu prírody skoncipoval prof. Šmajs už dávno. Výzvu pripomína v čase, keď sa rozbieha celoeurópska občianska iniciatíva PRÁVA PRE PRÍRODU – http://www.rightsfornature.eu.
Iniciatívu podporili právnické a ochranárske organizácie z väčšiny členských štátov EÚ (Slovensko chýba). Spojili sily, aby uzákonili práva prírody na európskej úrovni a prispeli ku konkrétnym právnym a spoločenským zmenám. Cieľom je, aby ochrana prírody nespočívala len v regulácii ľudských aktivít, ale najmä v uznaní vnútornej hodnoty prírodných ekosystémov a ich práva existovať, rozvíjať sa a obnovovať. Lebo s prírodou sa dnes zaobchádza len ako s majetkom alebo zdrojom zisku.
Stav biodiverzity je kritický v dôsledku ľudskej činnosti a zhoršuje sa tempom, aké v ľudskej histórii nemá obdobu. To potvrdzuje, že zlyhali spôsoby akými v súčasnosti spravujeme prírodné prostredie.
Koncept „práv prírody“ priznáva ekosystémom vlastnú právnu identitu – právo existovať, udržiavať si zdravý stav a právo obnovy v prípade poškodenia. Myšlienka udeliť prírode alebo jednotlivým ekosystémom vlastné práva už vo svete nadobudla konkrétne formy.
Petíciu v slovenskom jazyku môžete podpísať tu – https://eci.ec.europa.eu/067/public/#/screen/home
Augustín Rosa, 1 novembra 2026
Priznať prírode ako celku (a, samozrejme, aj jej jednotlivým súčastiam, živým či neživým) právo na existenciu zo strany človeka, ktorý sa tradične stavia do pozície rivala a “pána” (ovládateľa) voči nej, je akt nielen najvyššieho vedomia a sebauvedomenia, ale už aj akt sebazáchovy. To, že bez prírody neprežijeme, je banalita rovnako ako to, že príroda bez nás áno. Ak platí, že príroda nás nepotrebuje, ale my prírodu áno, čo z toho vyplýva? Že tu budeme len dovtedy, kým tu bude príroda, ktorá nás živí (aj keď niekedy aj ohrozuje). Príroda, ktorá má v sebe gén sebaobnovy, regenerácie, sebareprodukcie, do ktorého my, ľudia, “zapadáme”. Všetky technofilné a transhumanistické projekty “umelej prírody” či “umelého života” sú scestné. Dnes sme však dosiahli taký stupeň exploatácie prírody, že “matka Zem” nás fakticky už potrebuje. Ani nie tak kvôli sebe samej, ako znova kvôli nám: kvôli tomu, aby naďalej mohla byť pre nás tým, čím odjakživa bola — naším domovom i jeho záhradou. Máme na to jeden nástroj, ktorý sme vytvorili a v dejinách aj účinne používali na dosahovanie svojich cieľov — právo, jeho normy, inštitúcie a subjekty. V súčasnom svete, keď právo samo je aspoň v takej kríze ako morálka a politika, je výzva na jeho globálnu obnovu zásadná a fundamentálna. Obnova práva, ktoré zahŕňa do svojho pôsobenia aj “práva prírody”, je jedným z kľúčov k sebazáchove ľudstva.
Emil Višňovský, 2. novembra 2026
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008