Rozhovory o rozhovore

Obnažili nielen svedectvá o vojne na Ukrajine, o ktorých mainstream mlčí…

Fakt je to pravda! Človek sa učí celý život. I to, že svet – aj ten mediálny – sa vyvíja… Klasická, štandardná žurnalistika i publicistika kedysi poznala rozhovor (interview), ako základný žáner. Dnešný mediálny svet, v ktorom žurnalistika (na Slovensku celkom určite) len vegetuje v štádiu klinickej smrti, keď matematici, informatici a experti na formálnu logiku zamotali celý svet do sietí a zrodili umelú inteligenciu (UI), ktorú choré mozgy postrčili do médií, vzniklo čosi nevídané. Nový formát. Ja som ho nazval „reťazový žáner“ – rozhovory o rozhovore. Po rozhovore Tuckera Carlsona s Vladimirom Putinom som predvídal reakcie slovenského mainstreamu. Predovšetkým zamlčanie rozhovoru ako takého, prípadne spochybňovanie aktérov, prekrúcanie či vyvracanie tvrdení, ale najviac propagandistické odvedenie pozornosti…

Samotný rozhovor v Moskve, naznačujúci veľa o Rusku, mal ešte zaujímavejšie pokračovania. „Neľutujem, že sme napadli Ukrajinu, ale to, že sme to neurobili už skôr,“ povedal šéf Kremľa v rozhovore pre stanicu Rossija 1, ktorý nadväzoval na rozhovor s americkým novinárom. Prekvapivo – Vladimír Putin s ním až tak spokojný nebol… V rozhovore s ruským moderátorom Pavlom Zarubinom označil Tuckera Carlsona za nebezpečného: „Zaskočil ma tým, že mi nedával ostré ani zákerné otázky.“ Oveľa viac však rozčeril hladinu svetovej verejnej mienky ďalší „rozhovor o rozhovore“ – v Dubaji. Ten priniesol zaujímavé čriepky do skladačky rozbitého obrazu dnešnej „mocnej“ Ameriky. A ešte viac biedy a zúfalstva európskej elity. Tej, ktorá aktuálne schválila Ukrajine ďalšiu finančnú podporu v objeme 50 miliárd eur.

Mimoriadne zaujímavé bolo potvrdenie, ako nás mainstreamové médiá – vrátane RTVS – klamú, ako zatajujú dôležité informácie. Aj o vojne na Ukrajine. Snaha držať spoločnosť v nevedomosti či v stave omámenia proukrajinskou propagandou, dosahuje charakter zámerného zločinu. Rozhovor Carlsona s Putinom vrhol napríklad zaujímavé svetlo na moment skoro úspešných rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou v Bielorusku a v Istanbule ešte v marci a v apríli 2022. Schyľovalo sa už takmer k podpisu mierovej zmluvy, keď ho francúzski a nemeckí partneri (rozumej francúzsky prezident Macron s nemeckým kancelárom Scholzom) prosili, aby stiahol ruské vojská od obkľúčeného Kyjeva. Vraj, nech sa zmluva nepodpisuje pod silným vojenským tlakom Ruska… Putin povedal: „dobre“ a vojská stiahol.

Počuli sme túto závažnú informáciu niekedy z niektorej redakcie mainstreamu na Slovensku? Alebo nebodaj z Obrátenej pyramídy či z Mlynskej doliny? Nie, nikdy! Pravda je však taká, že po vzájomných rokovaniach došlo k sformulovaniu mierovej dohody, v ktorej Ukrajina vyšla v ústrety hlavnej ruskej požiadavke. Tou bola neutralita Ukrajiny. Teda žiadne NATO na Ukrajine. Pravdivosť toho, že vojna sa mohla skončiť už po niekoľkých týždňoch a že ju vlastne chceli západní politici, potvrdili vo svojich svedectvách nedávno aj ďalší svedkovia.

Najskôr Davyd Arachamija, predseda poslaneckého klubu Zelenského strany v ukrajinskom parlamente: „Potom prišiel Boris Johnson, povedal, že nič nebudeme podpisovať, nech sa bojuje ďalej.“ To bolo na margo návštevy britského premiéra v Kyjeve koncom apríla 2022.

„Tieto dohody boli ideálne, nič kvalitnejšie sme v celej histórii rusko-ukrajinských vzťahov nemohli dostať,“ potvrdil v januári 2024 Zelenského bývalý poradca Olexij Arestovič na internetovom kanáli „Alfa a Omega“ v relácii PolitNavigator. Arestovič, ktorý sa stal kritikom Volodymyra Zelenského a žije preto v zahraničí, tvrdil, že súčasťou mierovej dohody bol úplný odchod ruských vojsk. Členom ukrajinskej delegácie na rokovaniach v Istanbule bol aj Oleksander Čalija, bývalý námestník ministra zahraničných vecí Ukrajiny. „V polovici až koncom apríla 2022 sme boli veľmi blízko k ukončeniu vojny nejakou mierovou dohodou. Putin skutočne chcel dosiahnuť s Ukrajinou mierovú dohodu.“ Nie v našich, no v niektorých zahraničných médiách je možné vyhľadať svedectvá o tom, že Západ nechcel, aby došlo k rusko-ukrajinskej mierovej dohode. Hovoril o tom aj bývalý izraelský premiér Naftali Bennett, ktorý sa vtedy pokúšal o vlastnú sprostredkovateľskú misiu. V októbri 2023 dokonca Gerhard Schröder, bývalý nemecký kancelár, ktorý bol tiež insiderom v čase rokovaní, spomenul pred novinármi, že dohody zamietli Američania. Bez ich súhlasu by si komik z Kyjeva nikdy netrúfal dohodu podpísať.

„Son of a Bitch!“ – takouto nadávkou označil americký senilný prezident Joe Biden v januári 2022 reportéra televíznej stanice Fox News. Nedávno – v stredu 21.februára 2024 – uštedril nelichotivú a nediplomatickú nadávku aj ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Grasalkovičov palác k tomu ani len necekol, hoci odchádzajúca prezidentka, všetci opoziční politici a mainstreamové médiá v súvislosti so šiestym výročím Kuciakovej vraždy odsudzovali 21. 2. 2024 kritické vyjadrenia na adresu mainstreamových novinárov. Samozrejme, že za agresorov, vinníkov a kritikov pisálkov označovali iba politikov súčasnej Ficovej koalície. Nervozita západných politikov, proukrajinských propagandistov i nosičov lži rastie. Lebo ich zodpovednosť za celkové škody, za zmarené ľudské životy aj za zničenú infraštruktúru Ukrajiny budú musieť niesť aj oni. Vrátane slovenských vojnových štváčov ako Čaputová, Matovič, Naď, Krúpa, Sulík, Korčok, Šipoš, Mikulec, Remišová…

Uplynuli dva vojnové roky vojny Západu proti Rusku na území Ukrajiny.

Pod kontrolou Ruska je vyše 14 percent územia Ukrajiny. Vlani v auguste denník The New York Times (s odvolaním sa na americké aj britské zdroje) odhadol vojenské straty na 70 000 mŕtvych a 100 000 až 120 000 zranených na ukrajinskej strane, 120 000 mŕtvych a 170 000 až 180 000 zranených na ruskej strane. Podľa odhadu Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) v januári 2024 bolo vo vojne zabitých viac ako 10 000 ukrajinských civilistov. Z toho takmer 8 000 v oblastiach kontrolovaných Ukrajinou a viac ako 2 000 v oblastiach okupovaných Ruskom. Okrem toho bolo viac než 19 000 osôb zranených.

Podľa posledných údajov európskeho štatistického úradu Eurostat v EÚ žije 4,31 milióna ukrajinských utečencov s dočasnou ochranou. Nedávna správa Svetovej banky, Európskej komisie a Organizácie Spojených národov vyčíslila priame škody spôsobené dvoma rokmi bojov na Ukrajine na 141,6 miliardy eur. Najpostihnutejšie sektory sú stavebníctvo, doprava, priemysel, obchod, energetika a poľnohospodárstvo. Správa hovorí o tom, že zničená alebo poškodená je desatina všetkých budov v krajine. Náklady na povojnovú obnovu Ukrajiny pre nasledujúcich desať rokov vzrástli na 452,8 miliardy eur.

Je jasné, kto na novodobom  ukrajinskom „Marshallovom pláne“ zarobí, kto sa najviac nabalí… Mňa osobne však viac zaujíma, kto zo slovenských novinárov alebo politikov si spomenie, že Bratislava kedysi nosila hrdý titul „Mesto mieru“ a ponúkne za miesto podpísania mierovej zmluvy túto „lávku“ medzi Východom a Západom na Dunaji. Alebo kto nadviaže na hviezdny okamih slovenského prezidenta Ivana Gašparoviča, ktorý 23. až 25. februára 2005 hostil v Bratislave na summite prezidenta USA George W. Busha s jeho ruským partnerom Vladimirom Putinom.

Možno sa takáto otázka objaví v najbližšom rozhovore s prezidentmi Ruska a USA, keď už názor Volodymyra Zelenského, ktorý kvôli cudzím záujmom radšej obetuje celý národ, nebude nikoho zaujímať.