Spisovateľka a filozofka Etela Farkašová vo svojej najnovšej knihe Priestory dáva čitateľom nazrieť do svojho „ja“ cez zásvity pamäte osvetľujúcej jej minulosť a siahajúcej až do prítomnosti. Pamäť, ako autorka píše, nie je vždy spoľahlivá, aby dôkladne zachytila odpozorované dianie, skúsenosti, ľudské osudy, či iné drobné nuansy života. Každá spomienka nasiakne inou emóciou, či už hodnotovo, alebo pocitovo.
Etela Farkašová: Priestory,
Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2023, 269 strán
Každý človek sa vracia vo svojich spomienkach do najkrajšieho obdobia života – do detstva. Práve v ňom akoby nachádzal priestor, ktorý ho neskôr sebaurčuje. Rodičia, rodný dom ,konkrétne zážitky z detstva, sú tými vláknami, ktoré sú základom na vznik budúceho plátna v ľudskej existencii.
Spisovateľka Etela Farkašová v knihe zo zážitkových fragmentov dokázala a rozvinúť významové a časové vrstvy. Najlepšou pomocníčkou pri tom jej bola pamäť. Práve cez ňu sa vracia najprv do rodného domu, ktorý už neexistuje, no ožíva v jej citlivých opisoch, v zážitkoch, vo vôňach, no najmä v ľuďoch, ktorí v ňom a v jeho blízkosti žili svoj každodenný život. V časti Bratislavy Patrónka, kde autorka prežila detstvo a začala vlastnou cestou kráčať k sebe, sa križuje minulosť, ktorá už neexistuje, s budúcnosťou, ktorá ešte len príde.
Z citlivých opisov sa dozvedáme o transportoch židovských detí do nenávratna, o rozhovoroch starých ľudí pri studni v podvečernom čase. O spoločenských udalostiach tých čias, ktoré v autorke zanechali stopy. Ale aj o nevyhnutnosti naučiť sa žiť s neistotami a úzkosťami, ktorým je vystavený každý z nás. Postupne. sa v nej usádzali rôzne zážitky, ktoré sa stali predobrazom jej spisovateľskej budúcej erudície.
Autorka vnímala bezprostrednú sociálnu situáciu v okolí, politické otrasy doma i v zahraničí z vypočutých rozhovorov dospelých. Prenasledovali ju predstavy a hrozby zvonku, či tragické okamihy v rodinách svojich spolužiakov. Všetko toto sa stalo dôležitou súčasťou jej seba utvárania. Hoci, ako autorka píše, citujem: „S pribúdajúcimi rokmi akoby sa mi čoraz väčšmi žiadalo veriť v kontinuitu procesu vlastného dohotovovania, jeho jednotlivých fáz, v kontinuitu, ktorá je popretkávaná niťami, no zároveň inými niťami sceľovaná.“ Etela Farkašová v knihe Priestory uplatňuje esejistické prvky. Jednotlivé pasáže v knihe dotvára aj myšlienkami filozofov a mysliteľov, ale aj súčasných tvorcov literatúry. Vlastné reflexie z jej vnímania obohacuje príbehmi konkrétnych ľudí /odchod otca od rodiny, smrť susedy, vzrušenie pri nakrúcaní filmu, vlastné čitateľské zážitky a pod./ Zdôrazňuje, aké je dôležité nespreneveriť sa hodnotám a ľudskosti už od detstva až po dospelosť a starobu.
Kniha Priestory, v ktorej spisovateľka naplno rozvinula svoje charakteristické témy a ktoré poznáme z jej doteraz vydaných kníh sa stáva naozajstným žriedlom poznania. Môžeme v nej objavovať a nachádzať svoju vlastnú identitu.
(Recenzia vyšla v Literárnom týždenníku 11 – 12/2024)
