Prekladateľka a redaktorka Anna Šikulová si na ňu spomenula takto:
„Keď Milka Zimková doniesla do redakcie vydavateľstva Slovenský spisovateľ knižku Pásla kone na betóne (zrejme v roku 1979), nastal rozruch: Čo s tým nárečím, ako to písať, čo s mäkčeňmi vo výslovnosti…? Starší redaktori – aj sa tak volali (mladší zodpovedný redaktor, starší zodpovedný redaktor, také bolo pracovné zaradenie), mali s tým problém. Felix Uváček si lámal hlavu, neviem, či to nakoniec neskončilo u Jozefa Marušiaka. Všetkým sa to páčilo, len si to nevedeli predstaviť ako knižku. Potom sme Milku zavolali do Kláštornej vinárne na oslavu vydavateľského MDŽ a všetkým to bolo jasné: Inak to nemôže byť, však to je jej reč! Ja som tomu hovorila idiolekt, neviem, či takýto pojem jestvuje v literárnej teórii, ale dnes už jestvuje všeličo…
V tom čase som pracovala externe v Novom slove mladých, kde sme uverejnili sériu rozhovorov dám v klobúkoch. Bol medzi nimi aj môj rozhovor s Milkou Zimkovou. Dnes si myslím, že to bol prvý rozhovor s autorkou a vidím, že som sa tiež zaoberala – ako moji kolegovia v redakcii – používaním východoslovenského nárečia. ,Že je v mojich prózach prítomný prvok nárečia, nie je náhoda, ani to nie je záležitosť atraktívnosti. To nárečie je stále živé. Nielen na valaloch, ale aj v mestečkách, často i tam, povedzme si úprimne, kde by nemuselo byť… Ja to chápem ako súčasť skutočnosti, o ktorej som chcela hovoriť,‘ odpovedala Milka Z. Ako prirodzenú súčasť skutočnosti, dodávam ja, lebo bola vždy prirodzená. A práve tá prirodzenosť, áno, súvisiaca aj s jazykom, nám dnes chýba. ,Ak som sa v mojich prózach pri všetkej spontánnosti, a s akou vznikli, o niečo usilovala, bolo to práve to, aby som svojim hrdinom našla čím väčší priestor pre lásku.‘ Hľadala ten priestor pre svoje postavy aj pre nás. Spomínam si, ako sa pekne nárečím rozlúčila v krematóriu s Albertom Marenčinom, však to bolo len nedávno…“
(Text a foto FB stránka Anny Šikulovej 5. júna 2024)
Miloš Zverina (Veleslav) zo spolku SLAVICA nám Milku Zimkovú vrátil takto:
Malé javiskové formy Milky Zimkovej
Alekšince, Slovanský dvor SLAVICA
Dňa 5. 6. 2024 sa na Slovanskom dvore SLAVICA propagovala kultúra v najvyššom detskom lesku, nakoľko umenie súťažiacich detí doslova roztlieskavalo nadšením prítomných dospelých divákov. Konal sa totiž prvý ročník festivalu Malé javiskové formy Milky Zimkovej. Na Slovanskom dvore SLAVICA všetkých prítomných privítal predseda spolku SLAVICA Miloš Zverina, so želaním, aby si všetci z podujatia odniesli čo najkrajší zážitok a príjemný pocit z pobytu na Slovanskom dvore. Prítomná Milina Zimková, výborná výtvarníčka, dcéra Milky Zimkovej, neskrývala potešenie a obdiv, že je taká vysoká účasť detí na tomto podujatí, ktoré sa koná na počesť jej zosnulej mamy.
Moderátor podujatia, podpredseda spolku SLAVICA Ľubomír Martinka pripomenul množstvo ocenení, ktoré počas života Milka Zimková získala ako herečka, spisovateľka, scenáristka či autorka monodrám. Zaspomínal aj na vystúpenia pani Zimkovej na Slovanskom dvore SLAVICA a oznámil aj to, že navždy ostane čestnou členkou tohto spolku, ktorý sa hrdí, že bola nadšenou podporovateľkou SLAVICE.
Otvorenie oficiálnej časti celého festivalu na úvod spestril svojím recitačným vystúpením a vlastnou básňou Radúz Sedlár. Na javisku, ktoré je pomenované po Milke Zimkovej, sa prezentovalo svojimi vystúpeniami presne až 139 žiakov, z ktorých bola cítiť radosť, vášeň a obrovský talent. Prvého ročníka sa zúčastnili žiaci zo: ZŠ a MŠ Pastuchov, s divadielkom „Denník odvážneho bojka“, ZŠ Lehota s divadielkom „O nezbednom čertovi z Lehoty“, ZUŠ Štefana Baláža Nová Dubnica s inscenáciou „Náš slepačí dvor“, ZUŠ Báhoň s pásmom poézie s kabaretným charakterom, ZUŠ sv. Cecílie Bratislava so scénkou „Pán Zápalka“, ZŠ a MŠ Rakovice s hudobnodramatickým a tanečným pásmom, ZUŠ Evy Pacovskej Nové Sady s pásmom tancov, ZŠ Zbehy s divadelnou hrou „Chlapec menom Xaver“.
Organizátor podujatia spolok SLAVICA zaslúžene ocenil všetky prítomné školy udelením ocenenia „Škola propagujúca kultúru“. Špeciálnu Cenu Milky Zimkovej za umelecký dojem, náročnosť a originalitu vystúpenia získala ZŠ a MŠ Rakovice, ktorá sa vlastne stala víťazom podujatia. Porota však tento titul a právom udelila i ZUŠ Štefana Baláža z Novej Dubnice. Ocenenie za Najlepší individuálny chlapčenský výkon získal Dávid Ovečka z Kolačína. Ocenenie za Najlepší dievčenský výkon získala Vaneska Holčíková z Lehoty. Obom patrí veľká gratulácia.
Všetky ceny odovzdávali členka organizačného výboru Alena Zverinová a Milina Zimková, ktorá všetkým školám okrem vecných cien od organizátora darovala aj krásnu vlastnú grafiku.
V záverečnom hodnotení podujatia zazneli vďačné komplimenty na organizátora s dôvetkom, že deti sa tešia na ďalší ročník a iné podujatia organizované spolkom SLAVICA.
Organizátori podujatia a maliarka Milina Zimková (druhá zľava), jej otec, výtvarník Ondrej Zimka (stojaci v strede) a jej manžel, sochár Norbert Kelecsény (druhý sprava).
Mgr. Pavol Krátky, učiteľ z Rakovíc prispel spoluprácou s organizátorom k vydarenému podujatiu, za čo mu patrí úprimné poďakovanie. Veľká vďaka patrí aj za zabezpečenie občerstvenia pre deti členom predsedníctva spolku SLAVICA. Celkovo na podujatí bolo spolu prítomných takmer 170 osôb, z čoho radosť mal aj prítomný otec Miliny Zimkovej, pán Ondrej Zimka, uznávaný slovenský maliar, grafik, či ilustrátor, ktorý skonštatoval, že pomyslená „latka“ podujatia je nastavená vysoko.
(Text a foto FB stránka Miloša Zverinu 5. júna 2024)
