Ukrajinská vďačnosť

Premýšľam nad tým, čo je to vďačnosť. Myslím si, že ak poviem, že ide o morálnu spätnú väzbu na pozitívne konanie niekoho iného, tak nebudem úplne mimo.

Ak je moja definícia vďačnosti správna, tak logickou negáciou uvedenej definície by sme si mohli stanoviť aj to, čo znamená pojem „nevďačnosť“. Vychádza mi to tak, že nevďačnosť je druhom nemorálnej spätnej väzby (na pozitívne konanie niekoho iného). Inými slovami, „nevďačnosť“ je istým druhom amorálnosti.

Nikdy som si nerobil veľké ilúzie ohľadne morálky, etických zásad, či vďačnosti v politike – či už v slovenskej, alebo v medzinárodnej. Napriek tomu by som však očakával, že aspoň najzákladnejšia morálka (vrátane elementárnej miery vďačnosti) by k politickým vzťahom patriť mala. Ba čo viac, k normálne fungujúcim politických vzťahom patriť priam musí!

Bez ohľadu na to, čo si myslím o aktivitách vlády Slovenskej republiky vo vzťahu k súčasnej ukrajinskej vláde, tak platí, že vláda SR v reakcii na vojenskú inváziu Ruskej federácie na územie Ukrajiny:
1. darovala ukrajinskej vláde temer všetky slovenské zbrane (protivzdušnú S 300, všetky Mig 29, pravdepodobne všetku dostupnú muníciu ráže 155 mm a ktovie, čo ešte…),
2. ukrajinským občanom umožnila pobyt na území SR s množstvom výhod,
3. sebazničujúco na svoju ekonomiku uvalila xy protiruských sankcií (či už na vývoz alebo dovoz),
4. v rámci „celo-euro-unijných“ dohôd odsúhlasila systém vývozu ukrajinskej pšenice cez naše územie – za účelom exportu predmetnej pšenice do tretích krajín (čiže krajiny mimo EÚ)…

Keď sa však ukázalo, že veľká časť ukrajinskej pšenice sa namiesto vývozu do tretích krajín umiestnila na trhu EÚ (na tie milé „bláboly“ o snahe zabrániť potravinovej kríze v afrických krajinách sa tak nejako zabudlo)… tak vláda SR pod tlakom vlastných poľnohospodárov a taktiež v dôsledku zistení Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (rezíduá pesticídov v ukrajinskej pšenici sú taký milý bonus pre spotrebiteľov EÚ) zakázala dovoz tejto pšenice na naše územie.

Čo následne – z bezhraničnej vďačnosti – spravila ukrajinská vláda na čele s mediálnou hviezdou Vladimírom Zelenským? No predsa to jediné, čo mohla – zažalovala Slovenskú republiku voči orgánom Svetovej obchodnej organizácie!

Milé. Vskutku roztomilé. Zaujímalo by ma, koľko toho od nás chcú vysúdiť. Len aby sa nezabudlo, tak to, čo Ukrajina od SR dostala v rámci darov armádnej techniky nás v dohľadnej budúcnosti v rámci nových nákupov bude stáť určite viac než miliardu eur (ak nie ešte omnoho viac)!

Bolo by pravdepodobne načase vyčleniť ukrajinskej vláde dáku kapitolu zo slovenského štátneho rozpočtu. Čo takto zriadiť nové slovenské Ministerstvo ukrajinskej pomoci? Mohli by sme mu vyčleniť aspoň 5 % z rozpočtu (bude to vôbec dosť?) a poprosiť tak o odpustenie za novodobý trestný čin vo vzájomných slovensko-ukrajinských medzinárodných vzťahoch (hoci iba jednosmerne fungujúcich) – existuje snáď väčší zločin ako ochrana (zdravotná a antidampingová) vlastného trhu?  

Americký právnik a politik Frank Clark svojho času povedal: „Ak človek nie je vďačný za to, čo má, nebude vďačný ani za to, čo dostane.“ Zdá sa mi, že mal pravdu a ako občan SR by som bol rád, ak by na tieto skutočnosti adekvátne reagovala aj vláda SR. Predpokladám, že tá súčasná – dočasná prezidentská – už do volieb nespraví vôbec nič. Tá budúca by snáď adekvátne reagovať mohla a dúfam, že aj bude.

P.S.: Ukrajina zažalovala spolu so SR aj Maďarsko a Poľsko. Už chýba len to, aby zažalovala aj Spojené štáty americké a EÚ ako celok…