Kto z koho?

Odkiaľ sa vzalo toľko neznášanlivosti a nepriateľstva v dnešnom svete? Sú to len následky starých neriešených konfliktov, alebo to niekto živí a rozdúchava zámerne a vedome? Kto potrebuje vyvolávať nenávisť či znova si „vybavovať svoje účty“ ako pomstu za bývalé krivdy a ujmy? Kto si myslí, že práve teraz nastal na to najvhodnejší čas? A kto si myslí, že už ďalej nemá kam ustupovať, ak nemá stratiť svoju dôstojnú existenciu?

Ukrajinci nevedia a zrejme ani nechcú žiť v dobrom susedstve s Rusmi. A možno už ani Rusi s Ukrajincami, alebo aspoň časť z nich.

Palestínčania nevedia a nechcú žiť v dobrom susedstve s Izraelcami. A možno už ani Izraelci s Palestínčanmi, alebo aspoň časť z nich.

Takýchto neznášanlivých a nezmieriteľných „susedov“ je vo svete isto viac. Napríklad Arméni a Azerbajdžanci, kosovskí Albánci a Srbi, šiiti a suniti na Blízkom východe, tak ako v minulosti Gréci a Turci na Cypre či ešte v dávnejšej minulosti katolíci a protestanti v Európe alebo Aténčania a Sparťania v staroveku atď.

V každej z takýchto znepriatelených strán určite existujú tí, ktorí zastávajú ten najmilitantnejší postoj (aj keď ho nemusia dávať všetkým na známosť): Našim cieľom je definitívne skoncovanie s nepriateľom, jeho vymazanie z mapy sveta, vyhladenie, genocída a „zrovnanie so zemou“, a tým vyriešenie odvekého problému raz a navždy. Raz musí prísť konečné zúčtovanie, boj na život a na smrť. Buď my, alebo oni. Ide nám predsa len o našu sebaobranu, naše právo na život. To je známa „logika konečného riešenia“, teda holokaustu, na ktorú ľudstvo už raz škaredo doplatilo.

Spejeme nepoučení k ešte niečomu nepredstaviteľne horšiemu? Pretože „buď my, alebo oni“? Buď Ukrajina alebo Rusko? Buď Izrael alebo Palestína? Buď USA alebo Čína? Buď Západ alebo Východ? Buď Sever alebo Juh? Ako kedysi, buď kapitalizmus alebo komunizmus? Alebo buď kresťanstvo, alebo nič? Či buď imperializmus, alebo nič? Globalizmus, alebo nič? Lebo ak „nezvíťazia“ naše hodnoty, tak nech už nie sú žiadne hodnoty?

Armagedon? Apokalypsa? Aj keď každý môže povedať, že to nikto nechce, a každý chce iba „brániť“ to svoje, na čo má vraj „sväté právo“, tak práve z boja iba o to „svoje“ proti tomu, čo za svoje považuje ten druhý, sa môže rozhorieť požiar, ktorý už nikto neuhasí. Je legitímne, aby každý sledoval svoje ciele a záujmy, no ak tu nebude nikto, kto bude vidieť, že existujú aj spoločné ciele a záujmy, medzi ktorými na prvom mieste je zachovanie a rozvoj života, kam sa dostaneme?

Mimochodom, niečo podobné platí aj pre naše domáce pomery. Je legitímne, aby jednotlivé politické subjekty sledovali svoje ciele a programy, no ak tu nebude nikto, kto by v nich videl to spoločné, čím je zachovanie a rozvoj Slovenska ako krajiny, štátu a ľudského spoločenstva, tak sa nedostaneme nikam. Ak tu bude stále len boj medzi jednotlivými politickými frakciami o moc, aby si potom prostredníctvom nej presadili svoju „jedine správnu“ víziu Slovenska, tak nás to stále bude trhať zvnútra na proti sebe stojace sily.

Práve k tomuto môže viesť aj „logika“ sebaobrany a svojho práva na život, ktorá buď to isté upiera druhým, alebo sa chce presadiť na ich úkor. A ak sa napokon presadí na všetkých znepriatelených stranách iba táto „logika“, vedená bojovými heslami, ako „už nemáme čo stratiť, iba svoje okovy!“, alebo „padnúť za našu vec je najvyššie hrdinstvo!“, či „víťazstvo bude naše!“, tak kto, kde a kedy môže ešte zastaviť toto šialenstvo rovnajúce sa len „zúčtovaniu“ so sebou samými?

Kam sa podela dobrá vôľa v politike i morálke, o ktorej písali Kant a ďalší klasici? Kam sa podeli ušľachtilé osvietenské ideály, ktorých verziou boli tak klasické liberálne, ako aj socialistické idey? Kam sa podel rozum, ktorý hovorí, že všetci sme vzájomne prepojení a nikto si nemôže zaistiť svoje právo na život, ak neberie ohľad na to isté právo druhých, napríklad svojich susedov? Kam sa podela idea vzájomne výhodnej a aj životne nevyhnutnej kooperácie medzi ľuďmi a spoločenstvami? Existujú ešte sily, ktoré nebudú stavať na nepriateľstve človeka k človeku, ale naopak budú vychádzať z pozitívnych hodnôt mieru, spolupráce a sociálnej nádeje pre budúcnosť ľudstva?