V prvom rade odstrániť chaos z riadenia a zároveň ukázať vlastnú užitočnosť. No a obsahovo? Rozdelím to do viacerých úrovní podľa dôležitosti. Základnou úrovňou by malo byť vypracovanie koncepcií sociálnej politiky, ekonomického rastu a medzinárodného postavenia SR.
Je to trápne, ale SR ešte nikdy nemala skutočnú sociálnu politiku. Vždy doteraz išlo o sociálne opatrenia, ktoré niekedy neprežili ani fungovanie vlády. Pred skoro dvomi tisíckami rokov robila Rímska ríša sociálnu politiku – pre svojich občanov – tak, že vydržala približne štyristo rokov. Teda menili sa cisári, menili sa aj podmienky života a sociálna politika ostávala.
No stačilo by, keby sociálna politika na Slovensku vydržala aspoň jedno desaťročie. Vážnym problémom je, že Európska únia nemá a ani nemôže mať sociálnu politiku, pretože sociálne rozdiely medzi členskými štátmi sú priepastné. Veď podľa MMF je rozdiel priemerných platov v Nemecku a na Slovensku 4:1, pritom HDP na hlavu iba 4:3. Kde sa strácajú peniaze? Určite tu pôsobí skutočnosť, že banky sú zahraničné, rovnako ako automobilky, aj východoslovenská železiareň, takže zisky idú do cudziny. To je však dôsledok konkrétneho vládnutia a dohôd (asi aj úplatkov).
Prví, kto si to masovo uvedomili, sú zdravotníci – majú pravdu, no aj ostatní sú zbedačovaní. Od malých detí až po dôchodcov. Ten pomer platov je podobný vo všetkých profesiách aj v dôchodkoch. Takže tzv. únik mozgov môžeme rozšíriť aj na únik pracovitých rúk.
Sociálne podmienky na Slovensku sú neporovnateľné so Západom – prečo?
Koncepcia ekonomického rastu sa nemá opierať o výstavbu nových montovní a skladov, aj skládok odpadov, ale o nárast pridanej hodnoty. Prečo nie sú automobilky naviazané na vývojové aktivity vysokých škôl na Slovensku? Samozrejme, aj na SAV. Od štátu dostávajú rôzne daňové úľavy, aj finančné podpory – a nič za to! Potrebné je oprieť sa o úspešné podniky a podnikateľov zo Slovenska a tých podporovať. Zároveň si treba dať odpoveď na otázku: Kde by sa mohla slovenská ekonomika uplatniť vo svetovej deľbe práce? No a namiesto industriálnych parkov je potrebné stavať vedecko-industriálne parky. Príkladom zo zahraničia je dosť.
Medzinárodné postavenie SR je dlhodobým problémom. Slovenská republika je členom viacerých medzinárodných organizácií, no netreba byť iba pasívnym členom, ktorý sa zúčastňuje na sympóziách a slávnostných večeriach.
Potrebujeme silnú odbornú diplomaciu, ktorá dokáže rokovať doslova s celým svetom. Nemožno sa zavesiť na subjekt, ktorý vyzerá mohutne, čo ak našu malú lodičku priviažeme na loď s názvom Titanic?
Potrebujeme politickú, ekonomickú, medicínsku, vojenskú, kultúrnu, aj športovú diplomaciu!
To je vec odborného poznania nielen sveta, ale aj mnohých a rozmanitých teórií – z minulosti, aj tých súčasných. Potrebujeme poznať problémy jednotlivých častí sveta a nájsť si užitočný priestor, v ktorom si nás všimnú našou užitočnosťou.
Číňania spozorovali, že Afrika už dávnejšie prestala byť cieľom humanitárne orientovaných aktivít západných veľmocí, a tak tam stavajú železnice, elektrárne, prístavy apod. Šíri tak povedomie o užitočnosti svojho štátu, ktorý pomáha pri rozvoji bez veľkých koristníckych ambícií.
Slovensko by mohlo vytvoriť vlastné ambiciózne projekty rozvoja severnej Afriky, ale aj Ukrajiny a nájsť podporu v Bruseli, ale aj u veľkých korporácií, ktoré by pomohli zastrešiť, aj organizovať industriálny rozvoj severnej Afriky, aj sociálnu záchranu Ukrajiny. Investície by sa vrátili a Európska únia by profitovala imidžom, aj pribrzdením migračných vĺn.
Potrebné je odpovedať na otázku: prečo ľudia utekajú a vytvoriť pre nich záchytné a záchranné zóny neďaleko ich domova. Opäť ide o odbornú záležitosť.
Nebudem tu rozvádzať jednotlivé možnosti, lebo zmyslom pojednania je upriamiť pozornosť na najbližšie týždne vládnutia.
Druhá úroveň – podľa mňa – by mala obsahovať koncepcie zdravotníctva, vzdelávania, stavebníctva a dopravy.
Podľa Svetovej banky jednou z podôb chudoby je nedostatočnosť zdravotnej starostlivosti – ide o dostupnosť priestorovú, finančnú a odbornú. Je to jednoducho pochopiteľné, no zložitejšie na konštrukciu a následnú realizáciu. Vidíme, že z tohto hľadiska je nepríjemne veľká časť populácie chudobná! Táto chudoba je produktom zlého vládnutia. Potrebné je začať u potrieb obyvateľov a nie úradníkov, či iných prospechárov. Pôrodnice majú byť tam, kde je vyšší predpoklad rodenia detí, no a podľa veku obyvateľov, aj chorobnosti treba rozdeľovať zložky zdravotnej starostlivosti. Mimochodom, na tom by sa mali podieľať aj veľkopodnikatelia, finančné inštitúcie, priemyslové podniky a pod.
Vzdelávanie je v hlboko podpriemernom stave. Pred niekoľkými rokmi si politici stavali za cieľ, aby aspoň jedna univerzita bola v dvojstovke najlepších na svete – bol to veľmi skromný cieľ. Výsledok: naše vysoké školy nie sú ani medzi 500! Takže ak sú slabé, tak aj stredné školy nemôžu byť superorganicie a základné školstvo je – no je. To by chcelo veľkú reformu, na čo sa však nenájde podpora. Takže asi postačia nejaké údržbárske práce.
Principiálne: nárast kvantity nezaručuje rast kvality, skôr pohlcuje schopných a núti ich k degenerácii.
Stavebníctvo bolo kedysi chválou slovenskej ekonomiky, navyše zamestnávalo hodne ľudí z nižších kultúrnych vrstiev. Keďže neexistuje žiadna koncepcia stavebnej aktivity, tak sa stavajú nejaké domy, domčeky, aj superdomy pre magnátov. Potom sa médiá pridajú ku chvále, veď drobní ľudia nestoja za ich pozornosť. Tí ich nepozývajú na bankety. Dajme šancu na zárobky aj jednoduchším ľuďom.
Doprava je v divnom stave: mnoho mostov je v dezolátnom stave a doprava vo väčších mestách kolabuje, po dažďoch sa podjazdy stávajú bazénmi a prepojenie hlavného mesta je z bezpečnostného hľadiska vrcholom nebezpečnosti. Stačí prekoprcnutý kamión na príjazde zo západu a prípadný rýchly presun armád na východ je v … Ak by sa podobne prekoprcol iný kamión aj od Trnavy, hlavné mesto bude odrezané od sveta. Čo k tomu dodať? Môžeme pokračovať podobným vývojom železničnej dopravy, ktorá namiesto toho, aby si poriadne zarobila na presunoch nákladov, tieto necháva kamiónom. Ani ekológia, ani ekonomika tu nezohrávajú žiadnu úlohu.
Takto by sa dalo pokračovať ešte dlhšie. Na záver však treba zdôrazniť, že vláda – to je krízový manažment, má predchádzať, prípadne riešiť krízy a nestrpčovať život vlastnému obyvateľstvu (viď krízové štáby Matovičovej vlády). Koncepčne má umožniť príjemný rozvoj. Podľa amerických spoločenských vedcov jediným legitímnym dôvodom pre existenciu vlády je zaistiť blahobyt občanom. No aspoň väčšine.
Okrem toho môžeme vládu považovať za manažérov úspešnosti štátu, aj všetkého, čo na jeho území existuje, vrátane občianskej bezpečnosti a tá je hotovou skladačkou všetkého, čo tu bolo napísané.
Ilustrácie: Ľubomír Kotrha
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008