Voľby vzdoru

Kým pred parlamentnými voľbami v roku 2020 prezidentka vyhlásila, že „voľby rozhodne túžba po zmene“ (tyzden.sk, 9. 2. 2020), tentoraz sa zmene vyhýbala. V akože stranícky neutrálnom predvolebnom príhovore však zdôraznila, že voľby „budú aj o tom, kam chceme ako štát patriť – či na okraj spoločenstiev, ktorých sme súčasťou, alebo medzi rešpektovaných partnerov“. (Pravda.sk, 27. 9. 2023) A hneď nám bolo jasné, koho by sme mali voliť. Naše geopolitické smerovanie trápilo aj českého kňaza Tomáša Halíka: „Modlime sa za budúcnosť ohrozeného Slovenska. Voľby na Slovensku sú nielen osudovou morálnou skúškou kultúry slovenského národa, ale majú veľký význam pre budúcnosť celého nášho kontinentu.“ (postoj.sk, 27. 9. 2023) Odkiaľ fúkal a fúka nebezpečný vietor, najnovšie pripomenula veľvyslankyňa SR v Talianskej republike Karla Wursterová: „To, ako si Slovensko a iné krajiny poradia s dezinformačnou vojnou, do výraznej miery ovplyvní ich budúcnosť a schopnosť nasledujúcich generácií kriticky myslieť a vedieť odlíšiť pravdu od nepravdy. Áno, je hodina dvanásta. Konať treba teraz.“ (Pravda.sk, 28. 9. 2023) Žiaľ, pani veľvyslankyňa si nepoložila otázku, na čo bude nasledujúcim generáciám kritické myslenie, keď si na názorovú inakosť nostalgicky zaspomínajú už len ich rodičia alebo starí rodičia. Možno, lebo aj steny mávajú uši. Napokon ani Slobodná Európa a Hlas Ameriky sa nepočúvali naplno.

Každý záchvev obáv zahraničných činiteľov a novinárov o výsledok slovenských volieb utvrdzoval posiveného svedka, že pred očami nemali zvrchovaný štát s jeho nakopenými chlebovými problémami, len akýsi puzzlový dielik na východnom krídle NATO. Možno práve bruselské lampasy a glotové rukávy spôsobili, že všeľudové hlasovanie sa stalo voľbami vzdoru. Isteže, generáli a úradníci zaregistrovali, čo všetko sa zosypalo na obyvateľstvo jedného východného dielika, ale nemalo by to prekryť vznešené zámery Bruselu. Napríklad: bojovať za územnú celistvosť Ukrajiny, presadzovať medzinárodné právo, chrliť protiruské sankcie, naháňať extrémistov, ale… Ale Bruselu nič nebránilo uznať odtrhnuté Kosovo, podieľať sa na bombardovaní Líbye po vyhlásení bezletovej zóny Bezpečnostnou radou OSN, vyčítať Rusku energetické vydieranie, zatvárať oči nad banderovcami alebo si zapchávať uši pri potlesku 98-ročnému nacistovi v kanadskom parlamente za prítomnosti ukrajinského prezidenta Vladimíra Zelenského a kanadského premiéra Justina Trudeaua. Ako sa ľudovo vraví, Brusel vodu kázal a víno pil. Voliča určite popudila aj domáca špecialitka, resp. ideový súzvuk mainstreamových redakcií s volebnými štábmi na správnej strane dejín či prezidentskou kanceláriou. Opomenúť by sme nemali ani prezidentkinu neochotu priznať si, že to s načasovaním predčasných volieb p… retaktizovala.

Treba však doložiť, že bojovníci s Ficom o dielik skladačky NATO a EÚ museli závidieť bojovníkom s Mečiarom o Slovensko. „Delegácia Slovenskej demokratickej koalície (SDK) včera informovala o minulotýždňovom pobyte v USA. Jej hovorca M. Dzurinda vyhlásil, že SDK dostane Slovensko z izolácie. Podľa jeho slov si Amerika želá, aby sa Slovensko stalo členom medzinárodných bezpečnostných i ekonomických štruktúr. Zástupcovia SDK sa stretli s viacerými senátormi i kongresmanmi, viceministrom zahraničných vecí S. Talbottom, poradcom bývalého prezidenta Cartera a politológom Z. Brzezinským…“ (SME – jo, 29. 10. 1997)

Dnes ráno sme sa dozvedeli, že modlitby s predriekavačom Tomášom Halíkom nás neochránili. Zrejme trest za to, že sme sa nemodlili za ohrozené Česko, aby sa jeho prezidentom nestal bývalý komunistický káder a špión Varšavskej zmluvy.

Na ťahu je prezidentka Zuzana Čaputová, prvá a osobná zahraničná gratulantka novozvolenému českému prezidentovi. Kedy, ak nie nad stíchnutým volebným bojiskom mala už našim zurvalcom odkázať, aby si najprv povyberali brvná z vlastných očí a hodili kameňom… Veď ak sa po zvolení Petra Pavla nezrútil Ústav pamäti národa – s kauzou Babišovej spolupráce-nespolupráce s ŠtB –, určite by sa nezrútilo ani Slovensko pod premiérskym kreslom s… Ešteže nás líder PS Michal Šimečka stihol upokojiť, že „je odhodlaný ďalej bojovať proti Ficovi“. (hlavnydennik.sk, 1. 10. 2023)

Tak nám, Tomáš Halík, pomáhaj!