Stredoázijci v New Yorku

Pred pár dňami sa v New Yorku stretol prakticky celý diplomatický svet. Lídri (hlavy štátov, predsedovia vlád, ministri zahraničných veci, vysokopostavení diplomati…) sa pohybovali na pôde 78. Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov, aby si povedali, ako vidia budúcnosť sveta. Nie, ako ju vidia rečníci v Mníchove (Mníchovská bezpečnostná konferencia), alebo úzka skupina stretávajúca sa v Davose (Svetové ekonomické fórum).

Toto zasadnutie sa konalo v kontexte zložitých kríz a konfliktov vo svete, kde svetová menšina (kolektívny Západ) zatiaľ nechápe, že jej pozícia sa končí a že svetová väčšina chce len a len spravodlivosť a dodržiavanie medzinárodného práva, čo kapitalizmus zjavne nechápe.

Porušovanie demokratických zásad a ľudských práv na celom svete pod patronátom kolektívneho Západu (len si vypočujte, čo na pôde VZ OSN hovorila končiaca prezidentka Slovenska, alebo kádrový dôstojník ČSĽA a agent československej vojenskej tajnej služby – dnes prezident susedného štátu, ktorý osobne okrem degradácie V4 už útočí aj na našu spoločnú históriu)[1] sú výzvami, ktoré zjavne žiadna krajina nedokáže riešiť samostatne.

Snaha o zmenu

Čo sú globálne alternatívy, ktorý by dokázali zmeniť svet k lepšiemu? Aby napríklad na Slovensku ľudia nemuseli konzumovať zjavne kontaminované poľnohospodárske produkty z územia zvanom Ukrajina, kde si bašuje časť kolektívneho Západu a ktoré (čo je ešte slovansky smutnejšie) sú niekedy prebaľované v krajine, s ktorou Slovensko cez Vysoké Tatry susedí a ktorá – ešte pred pár desaťročiami – okupovala časť Slovenska. A prostredníctvom rôznych Trojmorí sa chce k tomuto priestoru vrátiť, k čomu mu, žiaľ, naša ešte týždňová vládnuca politická elita napomáha.

Je jasné, že dnes je svet v štádiu geopolitickej nestability, a preto je potreba obnoviť most zblíženia medzi svetovými kultúrami a civilizáciami arciaktuálna. Vojna civilizácií je nežiadúca, aj keď súčasní slovenskí politickí ženisti nie sú schopní vybudovať ani nákladnú rampu niekde na kapitalistami zrušenej vlakovej stanici, a nie to ešte dajaký most, či dokonca mať úctu vo vlastnej spoločnosti.

Stredná Ázia v New Yorku

Ale vráťme sa k téme valného zhromaždenia. Do New Yorku odcestovali všetci prezidenti zo Strednej Ázie; tesne predtým sa stretli na koordinačnom stretnutí v hlavnom meste Tadžikistanu – v Dušanbe.[2]

No a potom, v predvečer 78. VZ OSN, sa uskutočnil v New Yorku prvý prezidentský summit vo formáte Stredná Ázia – USA (SA5+1).[3] Aj keď je ešte skoro a je potrebný čas na triezve hodnotenie a zhodnotenie toho všetkého, čo sa v New Yorku na VZ OSN a okolí (Kanada) stalo. Zjavne sa ale stojí pozrieť aspoň na to, čo povedali (hlavné myšlienky, či tézy) prezidenti zo Strednej Ázie na plenárnom zasadnutí. Aj keď nie pre poučenie, aspoň pre poznanie a zaujímavosť.

Nech sa páči

Začnime prezidentom najľudnatejšej krajiny v Strednej Ázii – Uzbekistanom – Šavkatom Mirzijojevom. Ten vo svojom prejave[4] pripomenul Samarkandskú iniciatívu solidarity (2002), ktorá tak ako na pôde OSN pred rokom zaznela, tak tam aj zaspala, ako aj „úspechy“, ktoré za uplynulý rok dosiahol Uzbekistan. Na druhej strane pripomenul, že na vytvorenie efektívnej spolupráce Uzbekistanu a OSN je vhodné akceptovať fakt, že základom národnej politiky Uzbekistanu je zaistenie pevnej (stabilnej) rodiny vo formáte: matka + otec + deti + staršia generácia a ich právna ochrana.

„Ukrajinotlačičov“ západného strihu sklameme. O Kyjeve a okolí v prejav prezidenta Uzbekistanu nepadlo ani slovo. Zato hovoril o Afganistane: „…potrebuje mierový a stabilný Afganistan, ktorý bude participovať na procesoch regionálneho partnerstva so svojimi susedmi…“ No a potom je logické, že Š. Mirzijojev vyzval svetové spoločenstvo, aby sa v téme Afganistanu zjednotilo pod vedením OSN. Podľa jeho slov sú: „…spoločné záujmy viac ako existujúce rozpory…“

To, čo Š. Mirzijojev vo svojom prejave obísť nemohol, bola to téma vody, resp. jej deficitu a negatívnych klimatických zmien v kontexte s miznúcim Aralským morom. Podľa jeho názoru je potrebné zriadiť funkciu špeciálneho predstaviteľa GT OSN pre vodné zdroje.

Prezident Tadžikistanu Emomali Rachmon v úvodnej časti svojho textu[5] pred valným zhromaždením nekompromisne pripomenul: „…terorizmus, extrémizmus, cezhraničný organizovaný zločin, drogy, preteky v zbrojení a nová eskalácia studenej vojny… sú hrozbou bezpečnosti a medzinárodného progresu…“

Samozrejme, že sa dotkol témy vody, nakoľko Tadžikistan je, čo sa týka povrchovej vody, v regióne nedosiahnuteľným monopolistom: „…Tadžikistan ako iniciátor globálneho programu v oblasti vody a klímy sa bude naďalej  snažiť o rozvoj mierovej spolupráce medzi jednotlivými štátmi…“ Je potrebné uvedomiť si, že na území malého Tadžikistanu je cca 13-tisíc ľadovcov, ktoré pokrývajú cca 60 % spotreby vody v krajinách Strednej a Centrálnej Ázie. A že tieto ľadovce sa rýchlym tempom topia a že to rýchle topenie bude v konečnom dôsledku negatívne vplývať na „…poľnohospodárstvo v regióne…“. Inak povedané,  regiónu by hrozil hladomor.

E. Rachmon pripomenul, že v roku 2027 bude Tadžikistan kandidovať za nestáleho člen BR OSN na roky 2028 – 2029 a požiadal o podporu s odkazom na starú perzskú poéziu: „…telo je jedno/z hliny stvorené/a ak je ranené/je to len jedna jeho časť…“

Na tému, ktorá trápi len vyvolených a angažovaných na ziskoch z vojny – Ukrajina – ani slovo!

Prezident Kirgizskej republiky Sadyr Žaparov v prejave na 78. VZ OSN označil za prioritu svojej krajiny „…upevnenie vzťahov s krajinami regiónu…“, s dôvetkom, že v ostatných rokoch sa regionálna spolupráca „…rozvíja cielene a všestranne…“[6]

Pravda, diplomaticky nespomenul, aké sú aktuálne diskrepancie medzi Biškekom a Dušanbe ohľadne hraníc. A možno je to aj dobre, nakoľko s Uzbekistanom sa Kirgizsko ohľadne štátnej hranice dohodlo, čo je silný základ budúceho stabilizovania situácie na hranici Kirgizska a Tadžikistanu. Čo však je určite koncepčné a dobré, je jeho poznámka, že vníma Strednú Áziu ako „…jednotný geoekonomický priestor a geopolitického sprostredkovateľa pre medzinárodné spoločenstvo…“

Na záver  svojho prejavu kirgizský prezident oslovil účastníkov VZ OSN: „…my, členské krajiny OSN, musíme zmeniť našu Organizáciu na centrum globálnych snáh prevencie konfliktov, dosiahnutia kompromisov. Urobiť všetko, aby bol na svete mier a zhoda…“

Opäť klasická otázka – a Ukrajina? V prejave ani slovom nespomenutá!

Serdar Berdymuchamedov, prezident Turkménska, na VZ OSN[7] v úvode pripomenul: „…všetkých 193 členských krajín OSN musí cítiť zodpovednosť, bez ohľadu na svoju veľkosť, ekonomickú dispozíciu, alebo spoločensko-politický model…“

Turkménsko, ako neutrálna krajina, pripomína svetu, že silovú, či politickú bezpečnosť nie je možné zaistiť bez akceptácie ekonomickej, ekologickej, technologickej, energetickej… potravinovej, informačnej a sociálnej bezpečnosti. Preto je, podľa S. Berdymuchamedova hlavnou úlohou OSN do budúcnosti: „…zaistiť integrálny prístup k problému bezpečnosti, ktorý zabezpečí pevný mier, bezpečnosť a dlhodobý rozvoj…“ Na záver svojho vystúpenia sa aj prezident Turkménska oprel o verše básnika Maxdumqoli Faraği: „…ak človek spí/alebo bdie/ vždy bude veriť /vo svoje myšlienky…“

Po kontrole oficiálneho textu – slovo Ukrajina – nepoužité ani raz!

Prezident Kazachstanu, ktorý bol kedysi o.i. aj stálym predstaviteľom Kazachstanu v OSN, na pôde VZ OSN[8] recykloval kazašskú tézu (ktorú presadzoval ešte exprezident N. Nazarbajev) o tom, že „…Bezpečnostná rada OSN musí byť viac reprezentatívna…, tak, aby aj napr. Kazachstan mohol zohrávať dôležitejšiu úlohu pri zaisťovaní a podpore mieru vo svete…“ Kasym-Žomart Tokajev taktiež vyzval na riešenie medzinárodných sporov výlučne diplomatickými prostriedkami a s pomocou dialógu.

Čo je pre Kazachstan dlhodobo symptomatické, to je téma jadrového odzbrojenia. Ani tohto roku nebola opomenutá. Astana, ktorá si pamätá sovietsky jadrový polygón v Semipalatinsku, má strategický cieľ – presvedčiť jadrové mocnosti, aby sa vzdali do roku 2045 jadrových zbraní.

A ešte skúška slovom Ukrajina – v prejave bez výsledku!

Hodnotiť treba triezvo

Nie je žiadnym tajomstvom, že vo svete narastá napätie a na vlastné oči vidíme eróziu doterajšieho globálneho poriadku. Studená vojna sa vracia na pódium a má rôzne a nové formy. Jednou z nich je aj „studenovojnová“ forma provokácie z Kanady. Neveríte?

Oslava sovietskeho exulanta z Ukrajiny Jaraslova Hunku, ktorý bol členom 14. granátnickej divízie Wafen-SS Galizien (ktorá okrem iného potláčala Slovenské národné povstanie) na pôde kanadského parlamentu, pár dní po VZ OSN, len potvrdzuje, že kolektívny Západ sa v tomto prípade – reanimujúc studenú vojnu pomocou fašizmu – zahráva s ohňom.

Vystúpenia na VZ OSN mali rôznu atmosféru, hĺbku, ale väčšinou sa dotýkali rastúcej geopolitickej turbulentnosti, čo je dielo rúk už spomenutého menšinového kolektívneho Západu. Jedine diplomacia môže byť kľúčom k riešeniu sporných otázok. Inak, k tejto téme si vypočujte aj to, čo v New Yorku na VZ OSN hovoril minister zahraničných vecí Ruskej federácie Sergej Lavrov.[9]

Znovu možno konštatovať, že po tom, čo predviedli na VZ OSN členovia svetovo menšinového kolektívneho Západu a ich stredoeurópski poskokovia, asi bude ťažké byť pri myšlienke vybudovania nového systému bezpečnosti a mierových vzťahov vo svete optimistom. Aj keď, nehľadiac na všetko, nádej zomiera posledná!

Autor je emeritným vysokoškolským učiteľom

Snímky: www.wikimedia.commons a oficiálne stránky stredoázijských štátov 

[1] Pozri: Projev prezidenta Petra Pavla v OSN – YouTube
[2] Pozri:: Číslo päť – žije! – Noveslovo
[3] Pozri: Summit Stredná Ázia – USA – Noveslovo
[4] Президент Узбекистана выступил на 78-й сессии Генеральной Ассамблеи ООН (president.uz)
[5] Pozri: Речь на общих дебатах 78-й сессии Генеральной Ассамблеи ООН | Президенти Тоҷикистон – President of Tajikistan – Президент Таджикистана – رئيس جمهورية تاجيكستان
[6] Президент Кыргызской Республики (president.kg)
[7] Президент Туркменистана выступил на 78-й сессии Генеральной Ассамблеи ООН (turkmenistan.gov.tm)
[8] Президент Касым-Жомарт Токаев выступил на общих дебатах в рамках 78-й сессии Генеральной Ассамблеи ООН — Официальный сайт Президента Республики Казахстан (akorda.kz)
[9]   Выступление С.Лаврова на общеполитической дискуссии 78-й сессии Генеральной Ассамблеи ООН – YouTube; Выступление С.Лаврова на заседании СБ ООН по Украине, Нью-Йорк, 20 сентября 2023 года – YouTube