Nie, tentoraz sa nebudeme venovať osobe Rachmižana Koškaebajeva (Рақымжан Қошқарбаев)[1] z Kazachstanu, ktorý ako vojak Červenej armády patril do úzkej, či skôr elitnej skupiny červenoarmejcov, ktorí v roku 1945 vyvesili víťaznú zástavu nad Reichstagom v Berlíne symbolizujúcu víťazstvo vo Veľkej vlasteneckej vojne nad fašistami (aj banderovcami, čo si dodnes niektorí na Slovensku alebo v Kanade, žiaľ – nevšimli).
Iná udalosť v Berlíne
Ešte ani nestihli vychladnúť motory prezidentských špeciálov po návrate z New Yorku, kde sa piati stredoázijskí prezidenti stretli v rámci summitu Stredná Ázia + 1 (USA)[2] a už sa točili vrtule – smer Berlín.
Totiž 29. septembra 2023 sa v hlavnom meste Spolkovej republiky Nemecko uskutočnil prvý historický summit prezidentov vo formáte Stredná Ázia – Nemecko (SA + Nemecko).
Ak si odmyslíme fakt, že päť stredoázijských prezidentov dokáže skoordinovať svoj program tak, aby po pár dňoch opustili Strednú Áziu a teraz pre istotu leteli do Európy, potom je zaujímavé, že táto pätica ešte nemá ponorkovú chorobu.
Zľava prezidenti: Š. Mirzijjoev (Uzbekistan), E. Rachmon (Tadžikistan) K.-Ž. Tokajev (Kazachstan), F.-W. Steinmeier (Nemecko), S. Žaparov (Kirgizsko) a G. Berdymuchamedov, predseda turkménskeho parlamentu.
Tu treba spresniť, že nateraz letel do Nemecka otec súčasného prezidenta, exprezident a predseda turkménskeho parlamentu Chalk Maslachaty – Gurbanguly Berdymuchamedov.
Možno viac ako strach z ponorkovej choroby piatich prezidentov poháňa myšlienka výhod regionálnej spolupráce a regionálnych výhod pre Strednú Áziu. To je presne to, čo je takmer v rámci formátu V4 pomocou západného Slovana a dôstojníka Československej ľudovej armády a slovenskej exprezidentky skoro (to skoro je dôležité) pochované.
Prezidenti Kazachstanu, Kirgizska, Tadžikistanu, Turkménska a Uzbekistanu nateraz v Berlíne, aby sa akože neprotivili protiruským (zbytočným a alogickým) sankciám EÚ – čo samozrejme chápu – ale nátlak odmietli.
Odmietli jednak z pragmatických dôvodov, ale aj preto, lebo kolektívny Západ nie je schopný, okrem rétoriky, kompenzovať krajinám Strednej Ázie prípadné straty z účasti na sankčnom šialenstve alebo prebiť svojimi vkladmi (ktoré sú veľmi, ale veľmi skromné) investície z Ruska a najmä Číny do stredoázijských ekonomík.
Kazašský prezident pozície zhrnul do jednej zásadnej tézy: „… sme za obchod bez bariér a odsudzujeme sankčné metódy…“
Aj preto sa na summite posudzovali v zásade dve spoločné témy:
1. investície z Nemecka do Strednej Ázie, ktoré majú, vzhľadom na regresný vývoj nemeckej ekonomiky veľmi skromné hodnoty;
2. energetické otázky – kde Berlín uvedomujúc si, že keď zatiahol, pod tlakom Washingtonu, energetickú roletu voči Moskve, potrebuje iné zdroje energetických surovín, mysliac si že to bude zo Strednej Ázie, prípadne z regiónu Kaspického mora. No a sprostredkovane pre svojho krstného otca – pre USA – vybaviť aj dodávky uránu.
Stredoázijská strana si vydupala ešte tretí okruh – a to Afganistan a regionálna bezpečnosť, čo robí a bude robiť bezpečnostné počasie v regióne.
Nakoniec presne v čase konania berlínskeho summitu SA+Nemecko sa v Kazani (29. septembra 2023) konalo 5. zasadnutie Moskovského formátu konzultácii o Afganistane, kde boli prijaté kruciálne závery.[3]
Samozrejme, že Kasym-Žomart Tokajev, Sadyr Žaparov, Emomali Rachmon, Gurbanguly Berdymuchamedov, a Šavkat Mirzijjajev sa nestretli len s prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom.
Rokovali aj, alebo najmä s kancelárom Olafom Scholzom. O čom, no o všetkom a o ničom, vzhľadom na to, kde sa Nemecko a špeciálne kancelár momentálne politicky nachádzajú. Otvorenosť infraštrukturálnych projektov v sfére dopravy a energetiky síce môže kancelár sľúbiť, ale ich plnenie je tak mizivé, že v Strednej Ázii to vyvoláva úsmev.
Zľava prezidenti: Š. Mirzijjoev (Uzbekistan), E. Rachmon (Tadžikistan) K.-Ž. Tokajev (Kazachstan),kancelár O. Scholz (Nemecko), prezident S. Žaparov (Kirgizsko) a G. Berdymuchamedov, predseda turkménskeho parlamentu.
Poznanie z Berlína
Nemecko sa snaží byť hlavným iniciátorom novej redakcie Stratégie EÚ pre Strednú Áziu, tak aj preto bol a je tento samit aj z nášho pohľadu dôležitý, aj keď nemecké investície do regiónu budú veľmi skromné.
Takže sa pokúsme zhrnúť tému, kde je dôležité, že prezidentské stredoázijské stretnutie v Belíne sa konalo ani nie desať dní po stretnutí s J. Bidenom.
Skôr ide o zúfalú snahu Berlína byť na pulze dňa než o reálny vplyv. Pretomožno očakávať, že sa ozve ešte Paríž, potom Madrid…
Lenže problém vzťahu so Strednou Áziou je trochu širší. Je to problém kolektívneho Západu, ktorý si nectí – okrem hodnôt vulgárneho kapitalizmu – nič.
Nemecko sa snaží dostať do pozície hlavného (samozvaného) komunikátora v mene EÚ voči Strednej Ázii. Lenže nemá na to v rukáve žiadne eso.
Spomienky na Slovensko
Len na pripomenutie, Slovensko má v rámci celej EÚ najlepší expertný, analytický a personálny základ. Nakoniec funkciu špeciálneho predstaviteľa Európskej únie pre Strednú Áziu zastávali veľvyslanci Ján Kubiš, Miroslav Lajčák alebo Peter Burian.
V tomto výpočte nezabúdajme ani na Slovensku málo mediálneho známeho námestníka generálneho tajomníka OSN Miroslava Jenču, ktorý svoju stredoázijskú kapitolu života začínal v Taškente a potom pokračoval v Ašchabade.
Takže, ak nová vláda, ktorá vzíde z volieb z 30. septembra 2023 zriadi post veľvyslanca s osobitným poslaním pre Strednú Áziu, bude to reflexia reality a upozornenie na to, že Strednú Áziu nie je treba podceňovať, ale ani preceňovať!
Napokon organizovať a zorganizovať stretnutie Stredná Ázia – Slovensko, to by bola bomba, ktorú by sterilný Brusel asi nerozchodil a ktoré by Slovensko vrátilo do stredoázijskej hry!
(Autor je emeritný vysokoškolský učiteľ)
Foto: www.kazpravda.kz
[1] Рақымжан Қошқарбаев — Уикипедия (wikipedia.org)
[2] Stredoázijci v New Yorku – Noveslovo
[3] Bližšie pozri: Казанская декларация Московского формата консультаций по Афганистану, Казань, 29 сентября 2023 года – Министерство иностранных дел Российской Федерации (mid.ru)
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008