Straší Fico, straší Matovič, straší Čaputová, straší…

Zoznam strašiacich je čoraz dlhší, ale po zapnutí práčky, žehličky alebo vysávača počúvame, že predseda Smeru je jediným politikom, ktorý zahlušuje priestor prospechárskym bububu. Akoby varovania pred stratou demokracie, pred zablúdením pod kremeľské múry, pred poklesom životnej úrovne, pred návratom mafie či odchodom mladých ľudí zo Slovenska boli úprimnými, dôstojnými a nezištnými pozvánkami k volebným urnám. Vlastne nič nové pod slnkom, len zaklínadlo „lebofico“ vystriedalo zaklínadlo „akfico“. Dočasný premiér Ľudovít Ódor nás vystríhal pred stranami, ktoré šíria nenávisť, ale neuviedol ani jednu svetlú výnimku. Jedovaté šípy totiž nelietajú len ponad barikádu, ale aj po jej stranách. Teda medzi chvíľu svojimi, chvíľu nesvojimi a po pohľade na volebné prieskumy opäť svojimi alebo natrvalo nesvojimi. Hegerovci najnovšie „vyzvali PS, SaS a KDH, aby vylúčili z povolebnej spolupráce Hlas“. (domov.sme.sk, 21. 9. 2023) Ako inak, včera bolo neskoro!

Nie div, že v mediálnom cunami okrikovania a strašenia sa aj posivenému svedkovi zažiadalo postrašiť verejnosť. Dajme tomu otázkou, či predčasné voľby koncom budúceho týždňa nebudú len generálkou pred ich úspešnejšou reprízou. Veď ktovie, či sa nejaký nový profesor Juraj Štern nehotuje vziať to na povel, lebo učeň pôvodného profesora Šterna Mikuláš Dzurinda v tábore bujarých bojovníkov za spoločné európske hodnoty alebo proti paragrafu 363 neuspel. Zásluhou pôvodného profesora Šterna „dňa 3. júla 1997 vznikla volebná koalícia SDK, ktorú tvorilo 5 strán: DÚ, KDH, DS, SDSS a SZS. Stal sa hlavným moderátorom na stretnutiach lídrov opozičných strán. Ešte predtým sa mu podarilo dohodnúť, že budúci koaliční spojenci prestanú na seba útočiť. Pred prvým okrúhlym stolom oslovil najprv politikov na protiľahlých póloch: Jána Čarnogurského (KDH) a Jozefa Migaša (SDĽ)“ (zemavek.sk, 25. 12. 2020) A znovu zabodoval. Podľa novinára Mariána Leška na porážke Vladimíra Mečiara a víťazstve Zmeny v roku 1998 sa podieľal aj americký veľvyslanec Ralph Johnson. „Pred dvoma rokmi americký veľvyslanec povedal: ,Dúfam, že keď skončím svoje poslanie na Slovensku, budem môcť povedať, že Slovensko sa dostalo bližšie k Západu…‘ Dnes to pán Johnson povedať môže. No treba dodať, že sám pre to urobil viac, než ktorýkoľvek iný veľvyslanec na Slovensku.“ (sme.sk, 14. 5. 1999) Nie je to výzva pre súčasného amerického veľvyslanca Gautama Ranu?

O to naliehavejšie sa na záver žiada aj úsmevná spomienka. Isteže, pre pobavenie voliča svojprávneho štátu. SDK sa neoficiálne volala Dúhová koalícia.

(Celkovo 477 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter