Po prvé, ako v každých voľbách alebo aj v každej politickej procedúre, demokratickej či akejkoľvek inej, ide o ustanovenie vlády, a to dobrej vlády pre všetkých, nie iba pre nejakú vybranú skupinu. To je najzákladnejším cieľom a zmyslom, aby výsledkom volieb ako demokratickej procedúry ustanovenia vlády boli inštitúcie, ktoré slúžia tým, čo ich volia. Teda občanom samým, komunite, štátu a krajine, ktoré majú tieto vrcholné inštitúcie spravovať. A to je úloha jedna z najťažších a najzodpovednejších. Vrcholné inštitúcie ústavodarnej, výkonnej a súdnej moci nemôžu byť v rukách hocikoho. Musia sa dostať do rúk tých najpovolanejších, najschopnejších, najkompetentnejších a najzodpovednejších. Voľby nie sú žiadny kabaret ani šoubiznis, v ktorých sa hlasuje podľa toho, kto sa komu ako páči alebo kto je ako komu blízky a známy. Samozrejme, voliči by mali poznať tých, čo sa uchádzajú o ich hlasy, čo najlepšie, priam čo najintímnejšie, ale nie z hľadiska toho, že je to „náš človek“, z „našej dediny či dokonca rodiny“, ale z hľadiska schopnosti podieľať sa na riešení spoločných problémov, problémov verejnosti a štátu. Toto by malo byť prvoradé, keď budeme v sobotu hádzať volebné lístky do volebných urien z hľadiska našich domácich pomerov.
Ilustrácia: Ľubomír Kotrha
Po druhé, v týchto voľbách ide o mier. Náš domáci, vnútorný, ale najmä ten medzinárodný, svetový. Situácia je vyostrená na všetkých „frontoch“ ako už dávno nie. „Frontová línia“ sa vedie medzi tými, čo sú za mier ako výsledok vojenského víťazstva a porážky „agresora“, a tými, čo sú za mier ako výsledok okamžitého umlčania zbraní a inteligentného rokovania. Stoja tu proti sebe tí, čo si vytvorili nepriateľa a želajú si silou-mocou jeho porážku a likvidáciu v záujme ovládnutia časti sveta (ak nie sveta celého), a tí, ktorí vo vytváraní nepriateľstva a snahe o svetovládu vidia cestu k sebalikvidácii ľudstva. Stoja tu proti sebe bezhlaví nohsledi tých prvých proti tým, čo chápu, že proti politickej slabosti v podobe servilnosti treba postaviť zdravý rozum a zdravé sebavedomie. Proti každej zaslepenej strane konfliktu treba postaviť „tretiu silu“, ktorá ukáže, že nemá nič spoločné ani s jednou z nich a začne ich vyvažovať. Takúto „tretiu silu“ treba vytvárať z tých síl, ktoré na akýkoľvek konflikt dvoch strán iba doplácajú. Stredná Európa, ktorej je Slovensko súčasťou, je toho jasným príkladom, a preto by mohlo byť po týchto voľbách aj zárodkom takejto „tretej sily“ v medzinárodnom meradle.
Po tretie, ide, samozrejme, aj o budúcnosť. Ale až po tom, ako vyriešime súčasnosť. Vyriešiť súčasnosť znamená napraviť absurdity nedávnej minulosti a stabilizovať to, čo sa dosiahlo už predtým. Samozrejme, že ide aj o progres, teda pokrok. Slovensko potrebuje pokrok, otázka je len, v čom má spočívať. „Pokroková budúcnosť“ sotva môže spočívať v totálnom „odstrihnutí sa“ od všetkej minulosti či prítomnosti, v totálnej diskontinuite alebo dokonca v „konflikte generácií“. Môžeme chápať, že mladé generácie vidia svet inak než tie staršie a že chcú žiť inak než ich rodičia a prarodičia. Ale sotva môžeme chápať to, že budúce generácie by sa mali presadiť na úkor, ba dokonca bez ohľadu na tie predošlé. Z tohto hľadiska je kontinuita generácií kľúčová aj pre prežitie všetkých „progresivistov“ a ich konflikt so všetkými konzervatívcami či „tradicionalistami“ (a naopak) je len slepou uličkou. Budúcnosť je dôležitá, ale jej základy sa vždy kladú v súčasnosti.
Napokon v týchto voľbách ide o súčasnosť. O tieto a najbližšie dni, mesiace a roky. Tie treba riešiť a vrátiť do „normálnych koľají“, aby sa ľudia prestali báť toho, či zajtra nebude zasa horšie a či pozajtra nebodaj nevypukne ďalšia vojna, tentokrát už globálna. Je tu teda vôbec nejaká politická sila alebo sily, ktoré dokážu dostať súčasný svet do podoby, keď začne znova platiť zdravý rozum aj v politike? Keď sa prestane zlo vydávať za dobro a ľudia to dokážu rozpoznávať? Keď znova zavládne aspoň bazálny rešpekt aj medzi štátmi na medzinárodnej úrovni a o oficiálnej politike nebudú rozhodovať tajné a vojenské služby s oligarchami v pozadí, ale práve „oficiálni politici“ volení občanmi?
Podstatou demokracie je participácia, teda účasť občanov na správe vecí verejných a riadení štátu či už priamo alebo prostredníctvom ich volených zástupcov. Úskalím demokratických volieb je, že v prípade ich deformácií nevedú k dobrej vláde. S tým máme ostatné tri roky veľmi živé a zlé skúsenosti, z ktorých by sme sa mali zásadne poučiť. Preto v týchto voľbách ide o takú účasť na tvorbe vlády, ktorá naplní ich zmysel čo najlepšie: dosť bolo politických diletantov, karieristov, dobrodruhov, šoumenov, ale aj sociopatov, rozvratníkov, radikálnych antikorupčníkov alebo tých, čo volenú funkciu potrebujú len na masírovanie svojho „ega“, lebo bez toho, by sa cítili ako „nuly“. Skúsme voliť tých, čo vidia vo volenej funkcii službu verejnosti, komunite, národu, štátu, krajine. Aj keď si túto službu môžu predstavovať rôzne, nemala by im popri tolerancii, rešpekte a úcte k inakosti chýbať schopnosť ku kooperácii, solidarite a zmyslu pre celok.
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
One thought on “O čo ide v týchto voľbách?”
V týchto voľbách pôjde predovšetkým o skoncovanie s primitivizmom Matoviča a o vytvorenie hrádze pred čaputovsko-šimečkovským dúhovým extrémizmom.