Dosť ťažko uveriteľné sa stalo v nedeľu 19. júna 2022 skutočnosťou. Novým kolumbijským prezidentom, ktorý sa ujme funkcie v auguste tohto roku, bude nasledujúce štyri roky ľavicový politik Gustavo Petro (1960). V druhom kole získal nadpolovičnú väčšinu hlasov – 50,44 %. Jeho konkurent Rodolfo Hernández (1945) sa musel uspokojiť so 47,31 %.
Veľké víťazstvo
Podľa niektorých komentátorov to bolo dosť tesné a nemalo by to vraj ukolísať ľavicu v pocite, že ide o veľké víťazstvo. V skutočnosti ale opak je pravdou – je to veľké víťazstvo, hoci sa nerodilo ľahko. Pôvodné výsledky predvolebných prieskumov, ktoré z väčšej časti favorizovali G. Petra, zneistila totiž najmä skutočnosť, že do druhého kola sa namiesto provládneho reprezentanta F. Gutiérreza nečakane dostal úspešný podnikateľ a bývalý starosta mesta Bucaramanga Rodolfo Hernández. Bolo to vymyslené veľmi prezieravo. Ak by sa do finálneho duelu bol dostal kandidát nepopulárnej vlády, víťazstvo G. Petra by bolo jednoznačné. Ak sa však spočítali získané hlasy oboch pravicových kandidátov, vyzeralo to s cca 52 % na možné víťazstvo čierneho koňa volieb, R. Hernándeza. Mala mu k tomu dopomôcť podpora vplyvných kolumbijských politických elít a médií, ktoré o ňom vytvárali obraz nepodkupného bojovníka proti korupcii a úspešného podnikateľa s hlbokým sociálnym cítením, čo plní svoje sľuby a stará sa o chudobných. Pri bližšom pohľade na jeho starostovské činy to až také ideálne nebolo. V súťaži o finančne zaujímavý projekt napríklad uprednostnil vlastného syna.
Silné zázemie našiel predovšetkým na digitálnej sieti Tik-Tok, čo sa pre neho ukázalo byť výhodou i nevýhodou. Prispelo významným spôsobom k tomu, že sa stal vyzývateľom G. Petra v druhom kole, zároveň však poukázalo na dvojaký charakter sociálnych sieti. Tik-Tok je totiž aj prednostnou arénou pre prezentáciu názorov a ovplyvňovanie mladých ľudí. Hernándezových 77 rokov s tým až tak neladilo. V súvislosti s tým si treba uvedomiť, že Kolumbia je krajinou, kde populácia do 28 rokov tvorí zhruba štvrtinu volebného elektorátu, ktorý požaduje základnú transformáciu spoločnosti, riadenú pravicovými hodnotami a odstránenie hlbokej sociálnej nerovnosti. Tento moment zohral svoju úlohu. Dvojciferná inflácia, nezamestnanosť mladých na úrovni 20 % a miera chudoby, dosahujúca 40 %, to všetko sa zrejme podpísalo pod výsledný efekt volieb. Mladá generácia jednoducho prestala veriť sľubom politikov, ktorí krajinu desaťročia kŕmili planými sľubmi bez toho, aby ich naplnili skutkami. Otázkou teraz je, či ide len o túžbu po zmene za každú cenu alebo kolumbijský volič uznal G. Petra za politika skutočnej zmeny. V závere trojdielnej analýzy povolebných zmenách v Latinskej Amerike sme písali, že v podobnej situácii ako on sa pred druhým kolom napríklad ocitol v Čile neskorší víťaz Boric, ktorého začal predbiehať v prieskumoch konzervatívec José António Kast. Vajataví centristickí voliči, ktorí si možno až tak naozaj neželali víťazstvo pravice, sa akoby zľakli a dali v druhom kole hlasy Boricovi. Ukázalo sa, že tento model zafungoval aj v Kolumbii a popri mladých aj niektorí stredoví voliči, čo poslali do finále Hernádeza, zmenili svoj názor v prospech G. Petra.
Kto je Gustavo Petro
Pri takýchto príležitostiach sa zvykne klásť otázka: kto je Gustavo Petro? Zvyčajne sa k jeho menu pridáva: bývalý povstalec (guerillero), člen Hnutia M-19. Treba vysvetliť, že ide mestskú povstaleckú organizáciu, ktorá vznikla ako reakcia na pravicou sfalšované voľby 19. apríla 1970, čo je na deň presne desať rokov potom, čo sa narodil novozvolený prezident Kolumbie. Či to mohlo zohrať svoju úlohu, že sa o sedem rokov neskôr – teda 17-ročný – mladý študent ekonómie so zmyslom pre sociálnu spravodlivosť pridal k hnutiu (movimiento) s číslovkou 19, nie je dôležité. Zaujímavejšie je, že sa pripojil ku skupine univerzitných študentov, aktivistov a umelcov, ktorých formovala túžba poraziť systém, plodiaci historickú priepasť medzi bohatými a chudobnými. Narodil sa v Cienaga de Oro, v departmente Córdoba vo vnútrozemí smerom ku Karibskému moru, no už ako niekoľkomesačný sa presťahoval s rodičmi do Bogoty a po 10-tich rokoch do blízkeho okolia hlavného mesta. Hnutie nadšencov M-19 malo v tomto období popri revolučnom zápale aj isté úsmevné črty v štýle bohatým brať a chudobným dávať. Kradli napríklad mlieko z kamiónov a rozdávali ho v chudobných štvrtiach. Nie vždy však šlo len o takúto v podstate nevinnú činnosť. M-19 sa do histórie Kolumbie zapísalo aj krvavou stopou. V roku 1985 jeho príslušníci zaútočili na Justičný palác, v dôsledku čoho po prestrelke s políciou a armádou prišlo o život 96 osôb. V tom čase bol však Gustavo Petro vo väzení kvôli nelegálnej držbe zbrane. Celkovo sa však o ňom dá povedať, že neuprednostňoval ozbrojený boj ako zásadný typ riešenia problémov spoločnosti. Z tohto pohľadu hnutie M-19 možno označiť za menej aktívnu zložku odboja, ktorá sa nedá čo do významu porovnávať s gerilami FARC a ELN.
Ľavicový politik so zmyslom pre kompromis
Tento postoj sa neskôr prejavil v konkrétnej podobe. V roku 1990 sa M-19 zúčastnilo na mierových rokovaniach s vládou, transformovalo sa na ľavicovú stranu Demokratická aliancia M-19 a zapojilo sa do politického života krajiny. Samotný G. Petro sa stal v roku 1991 poslancom a v rokoch 2012 až 2016 s prerušením jedného mesiaca aj starostom Bogoty. Ako vidieť z profilu jeho osobnosti, ide o umierneného ľavicového politika so zmyslom pre hľadanie kompromisných riešení. Je dôvodný predpoklad, že sa touto líniou bude riadiť aj v nasledujúcich rokoch. Nejde pritom o maličkosť. Výsledky druhého kola prezidentských volieb v Kolumbii môžu totiž mať v nasledujúcich rokoch veľký vplyv nielen z hľadiska ďalšieho vývoja domácich udalostí, ale aj v oblasti zahraničnej politiky, osobitne vo vzťahu k USA a k ľavicovým krajinám v regióne, napríklad k susednej Venezuele.
Kolumbia je svojou strategickou polohou, počtom obyvateľov (50 mil.), prírodnými zdrojmi a silnou ekonomikou kľúčovým hráčom v tejto časti sveta pre záujmy politiky Spojených štátov amerických. Ako najvýznamnejší spojenec a prvá partnerská krajina NATO umožňuje USA z jej teritória vojenský kontrolovať celý kontinent Latinskej Ameriky smerom na sever a na juh i na východ a juhovýchod. Z takéhoto zovretia sa nedá vymaniť jednými voľbami. Vedia to všetci zúčastnení partneri. Vie to G. Petro; ale aj v USA musia zvažovať, ako ďalej. Typická liberálna politika, ktorá dramaticky zvyšuje nerovnosť medzi bohatými a chudobnými, vyvoláva nevraživosť voči USA a ukazuje sa ako kontraproduktívna aj s ohľadom na ich záujmy. Americká vládna elita si bude musieť postupne zvykať na existenciu krajín s ľavicovou orientáciou a na to, že treba rokovať i s ľavicovými politikmi. Konkrétne s Kolumbiou bude treba prehodnotiť dlhodobú dohodu o voľnom obchode s USA, ktorá zvýhodňuje silnejšieho partnera. Nevyhnutné budú aj korekcie v hospodárskej sfére, v ťažbe a spracovaní ropy, v oblasti životného prostredia a pokiaľ ide o komplex problémov spojených s pestovaním koky a narko-biznisom. Čo téma – to námet na komentár.
Záver
A na záver ešte aspoň krátka zmienka o susedských vzťahoch s Venezuelou. Kolumbia nemôže byť naďalej vazalom americkej politiky voči tejto krajine, s ktorou ju spája vyše tisíc kilometrov vzájomnej hranice. Namiesto umelo živeného nepriateľstva sa tu očakáva skôr duch spolupráce jednak v uvedených pohraničných územiach, kde je šanca oživiť najrôznejšie formy obchodnej a inej výmeny. Na rade bude i obnovenie diplomatických stykov s Venezuelou a uznanie vlády prezidenta Madura. Podobné kroky sa dajú očakávať i na jeseň zo strany Brazílie, ak sa potvrdia volebné prieskumy, ktoré favorizujú ako možného víťaza ďalšieho ľavičiara Lulu da Silvu. V prípade, že sa to stane, možno predpokladať, že v politickej mape Latinskej Ameriky dôjde k takej radikálnej zmene, ktorá bude nápadne pripomínať najúspešnejšie roky ružového prílivu zo začiatku minulej dekády nášho storočia. Citeľne k tomu prispeli aj výsledky nedeľných prezidentských volieb v Kolumbii, kde sa po prvýkrát v histórii stal hlavou štátu ľavičiar.
Ing. Ján Puchovský je publicista a bývalý spravodajca ČST pre Latinskú Ameriku.
Snímky: wikipedia.org a commons.wikimedia.org
