Aj ruka zákona dopadne zavše pomimo, zafúľa sa a všeličo sa jej zadrie za nechty. „Špecializovaný trestný súd prepustil z väzby advokáta Martina Ribára. Jeho obhajca ozrejmil, že ŠTS od štvrtka rozhodoval o ďalšom predĺžení väzby a v reakcii na nález Ústavného súdu jeho klienta v piatok prepustil.“ (domov.sme.sk, 14. 5. 2021) Na lákavosť a zradnosť rozviazaných rúk polície upozornili titulky: „Nie je nálezov Ústavného súdu o pochybeniach vo väzobnom konaní už akosi priveľa?“ (pravnelisty.sk, 9. 1. 2022) alebo „Už 22 nálezov Ústavného súdu SR o porušení základných práv a slobôd v mediálne známych trestných konaniach“ (veci-verejne.sk, 25. 5. 2023). A komu by v neutkvel v pamäti priam hollywoodsky policajný zásah v centrále Penty! No namiesto záverečných titulkov s konkrétnym tvorivým tímom sme si prečítali, že „štát sa ospravedlnil Jaroslavovi Haščákovi za nezákonné stíhanie a väzbu“. (dennikn.sk, 20. 9. 2022)
Prezidentku vyburcoval iba príbeh čurillovcov. Podľa nej je „bezdôvodné stíhanie vyšetrovateľov NAKA veľmi znepokojujúce“. (spravy.rtvs.sk, 22. 10. 2021) Opäť ju vyburcovalo ich terajšie postavenie mimo službu, ako aj odvolanie policajného prezidenta Štefana Hamrana. „Niektoré kroky v rezorte vnútra vzbudzujú pochybnosti. Obzvlášť v rezorte vnútra je dôležite, aby všetky kroky boli nielen v súlade so zákonom, ale sa takto aj javili.“ (spravy.pravda.sk, 9. 11. 2023) Zrejme tak, ako sa javilo odvolanie ministra vnútra Ivana Šimka a riaditeľa Slovenskej informačnej služby Michala Aláča, keď začali prekážať. Napríklad pri napĺňaní odkazu bunkra v SIS-ke. V danom čase sme sa dozvedeli, že „v SIS prebehla tajná schôdzka najmocnejších v štáte, hovorili o vyšetrovaní veľkých káuz“. (dennikn.sk, 20. 5. 2021) Obsah rokovania potvrdil denník Pravda. „Najmocnejší ľudia štátu sa tajne stretli v SIS, témou boli veľké korupčné kauzy.“ (21. 5. 2021) Posiveného svedka zaskočilo diametrálne odlišné stanovisko Grasalkovičovho paláca. „Podľa prezidentky predmetom stretnutia nebol prípad bývalého šéfa SIS (Vladimíra Pčolinského – pozn. aut.) a ani žiadne iné ,živé‘ prípady, ktoré dnes riešia orgány činné v trestnom konaní.“ (domov.sme.sk, 20. 5. 2021) „Stretnutie podľa jej slov nebolo tajné, mrzí ju však, že unikli z neho informácie, ktoré mali utajený charakter.“ (tyzden.sk, 13. 6. 2021) Žeby tie, podľa ktorých sa siskárom nepozdávali niektoré metódy vyšetrovateľov?
Prezidentka a nedávne vlády obetovali čurillovcom, resp. hamranovcom ministra vnútra Ivana Šimka, riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského i jeho nástupcu Michala Aláča. Riaditeľ Národného bezpečnostného úradu Roman Konečný sa len tak-tak udržal.
Prezidentku, štátostranu Progresívne Slovensko a maistreamové média aktuálne spája vidina reparátu z predčasných volieb. Isteže, k úspechu by mohli prispieť aj opozičné doplnky, ale najmä poučení čurillovci, preto ich treba udržať v pracovnom tempe. Nie div, že verejnosť od rána do večera počúva: prásk do vlády, tresk do premiéra, bác do ministra, buch do iného ministra!… Posivenému svedkovi však niečo našepkáva, že pre vládnu koalíciu by mohla byť toxickejšia noblesná hra. Dajme tomu taká, že podrazník, ktorý v rozhodujúcom okamihu ohrdol „naším“ premiérskym kreslom, suverénne vyhrá prezidentské voľby. Ako inak, podľa prieskumu pre Denník N.
Už len rýchlo presvedčiť verejnosť, ale predovšetkým médiá, že v prezidentskom kresle sa neusadí Fico II. Rozdiel v drsnom strnisku asi nepostačí.