Nestáva sa často, aby počas krátkej návštevy prezidenta jednej mocnosti v inej významnej krajine sveta sa na jeho počesť zhromaždilo štrnásť hláv štátov zo širokého okolia a usporiadali tam s ním dokonca dva summity naraz. Čínskemu prezidentovi Si Ťin-pchingovi sa to podarilo. V stredu 7. decembra pricestoval na oficiálnu návštevu Saudskej Arábie a v nasledujúcich troch dňoch absolvoval najskôr historický prvý summit Číny a arabských štátov a následne summit Rady pre spoluprácu medzi Čínou a arabskými krajinami Perzského zálivu. Rokovanie o upevnení a rozšírení vzťahov s hostiteľskou krajinou bolo prirodzenou súčasťou tejto návštevy.
Prítomnosť čínskeho prezidenta v regióne, kde dlho dominovali americké záujmy, sa stretla s veľkou pozornosťou aj preto, lebo iba pred piatimi mesiacmi sa o niečo podobné pokúsil prezident Spojených štátov Joe Biden. Ten americký summit bol v oveľa menšom formáte ako čínsky, ale navyše, Spojené štáty nezaznamenali na ňom významnejší úspech. Bidenovi sa dostalo v porovnaní v čínskym prezidentom chladného prijatia, čo bolo prirodzeným vyústením dlhoročného napätia v dovtedajších vzťahoch. Okrem toho americký prezident sa pokúsil prinútiť Saudskú Arábiu, aby v súvislosti s konfliktom na Ukrajine a so stupňujúcim sa embargom proti Rusku, zvýšila ťažbu ropy a zemného plynu a tým aj ich vývoz, čím by sa znížila závislosť sveta na dovoze týchto surovín z Ruska. Stal sa opak. Nielen Saudská Arábia, ale celá Organizácia krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) obmedzili ťažbu, čím sa cena ropy ešte zvýšila. Návšteva Joe Bidena a nátlak na Rijád neviedli teda k zlepšeniu naštrbených vzťahov s arabským svetom, skôr naopak.
Teraz, pred návštevou čínskeho prezidenta, varovali USA krajiny Perzského zálivu, aby odmietli spoluprácu s čínskou telekomunikačnou spoločnosťou Huawei. Odôvodňovali to možným využitím tejto technológie na špionáž. Nepomohlo to, Saudská Arábia podpísala so spoločnosťou Huawei memorandum o porozumení a o vybudovaní komplexov špičkových technológií na vlastnou území v spolupráci s Čínou. Rijád takto úplne ignoroval americké varovania. Výsledkom rokovania Si Ťin-pchinga so Saudskou Arábiou je aj dvadsiatka ďalších dohôd a navyše prísľub, že lídri oboch krajín sa budú stretávať pravidelne každé dva roky. Tak, ako sa na dobrých priateľov patrí.
Už aj doterajšie výsledky spolupráce krajín tohto regiónu s Čínou sú obdivuhodné. Čína je najväčší obchodný partner arabského sveta, v roku 2022 dosiahol vzájomný obchod sumu 300 miliárd dolárov a naďalej rastie. Okrem toho dvadsať arabských krajín podpísalo s Čínou dohodu o spolupráci v rámci programu Iniciatíva pásma a cesty, čo je oficiálne pomenovanie pre súčasný projekt hodvábnej cesty. Týka sa najmä budovania modernej infraštruktúry, ktorá zlepší prepojenie tohto regiónu so svetom. Rozdiel je aj v zameraní vzájomných kontaktov. Zatiaľ čo v minulosti sa spolupráca s arabskými krajinami týkala najmä ropy, plynu a poľnohospodárskych produktov, najnovšie zahŕňa digitálne technológie a dokonca aj využitie jadrovej energetiky na mierové účely.
Veľkú pozornosť vzbudil vo svete najmä summit Číny a Rady pre spoluprácu arabských krajín Perzského zálivu (GCC). Prezident Si Ťing-pching totiž vyhlásil, že Čína bude naďalej pevne podporovať krajiny tohto bohatého regiónu v ich úsilí o budovanie kolektívneho bezpečnostného rámca celého Perzského zálivu. Netreba osobitne zdôrazňovať, že je to región, kde sa USA snažia dlhodobo presadzovať svoje záujmy.
Počas summitu so všetkými arabskými krajinami navrhol čínsky prezident osem hlavných iniciatív zameraných na praktickú spoluprácu. Navrhované oblasti sa týkajú nielen rozvojovej pomoci, ale aj potravinovej bezpečnosti, verejného zdravia, ekológie, energetiky, kultúrnej výmeny, turistiky a školstva. Ide teda o celý komplex spolupráce. Osobitnú pozornosť musela vo Washingtone vzbudiť ponuka Číny na spoluprácu v oblasti bezpečnosti a stability, lebo sa týka aj programov armády a polície.
Počas návštevy v Rijáde Si Ťing-pchig oznámil arabským lídrom, že Čína zvažuje nakupovať ropu a plyn za čínsku menu. Keďže aj Rusko sa pohráva s myšlienkou požadovať od nákupcov platbu v rubľoch, môže to ešte viac oslabiť postavenie amerického dolára vo svetovom obchode.
