Keď terajší čínsky prezident a generálny tajomník strany Si Ťing-pching nastúpil v roku 2012 do oboch funkcií, vyhlásil, že bude presadzovať politiku, ktorú nazval realizácia čínskeho sna. Tento výraz napovedá, že Čína sa zameria na odstraňovanie následkov polokoloniálneho postavenia, keď si západné mocnosti násilím rozparcelovali čínske pobrežie. Spolu s následnou japonskou vojenskou intervenciou to bolo obdobie poníženia trvajúce jedno storočie. Znamená to, že Čína sa rozhodla vrátiť do pozície, ktorá jej vo svete patrí vzhľadom na kultúrne dedičstvo, počet obyvateľstva, ako aj rastúcu hospodársku a vojenskú silu. Prezident zároveň stanovil, že tento sen sa bude realizovať v dvoch etapách. Prvá etapa sa skončila stým výročím vzniku Komunistickej strany Číny v roku 2021, keď krajina dosiahla status „stredne prosperujúcej spoločnosti vo všetkých aspektoch“. Na výsledky druhej etapy si ešte bude musieť počkať nasledujúca generácia. Zavŕši sa stým výročím vzniku Čínskej ľudovej republiky v roku 2049.
Foto: Wikipedia.org
Vo svojom úvodnom prejave na 20. zjazde strany, ktorý sa začal v nedeľu 16. októbra, mal Si Ťing-pching možnosť zhodnotiť, ako sa mu podarilo naplniť prvú etapu svojho sna a tým aj ambiciózne plány po nástupe do najvyšších straníckych a štátnych funkcií v roku 2012. Nebolo to jednoduché desaťročie, tých prekážok na ceste k cieľu bolo dosť. Nielen Čínu, ale v podstate celý svet zasiahla v posledných rokoch pandémia koronavírusu. Krajina sa musela zároveň vysporiadať aj s následkami extrémneho počasia a s nárastom napätia vo svete vyvolaného nezmyselným obchodným embargom zo strany USA a niektorých ďalších západných krajín, ako aj s útokmi na čínsku domácu politiku. O tom, ako sa zmenila situácia vo svete, naznačuje fakt, že prezident vo svojom prejave použil slovo „bezpečnosť“ až 73-krát. Počas prejavu na predchádzajúcom zjazde v roku 2017 tak bolo iba v 55 prípadoch. Nechýbali ani básnické prirovnania a výzva „odolať silnému vetru, rozbúrenej vode a dokonca aj nebezpečným búrkam“. Existujúcu korupciu na domácej scéne prirovnal k „rakovine ohrozujúcej vitalitu a schopnosť samotnej strany“.
Býva už pravidlom, že pred významnými udalosťami v Číne sa objavia rozličné fámy. Tak to bolo aj pred pár týždňami, keď niektoré senzácie chtivé médiá vo svete tvrdili, že v Pekingu bol palácový puč a Si Ťing-pching bol pozbavený funkcie. Prispeli k tomu niektoré udalosti, ktoré sa nedali jednoducho vysvetliť. Jednou z nich bol aj predčasný odchod čínskeho prezidenta zo samitu Šanghajskej organizácie spolupráce v uzbeckom Samarkande. Pozorovatelia si všimli, že letisko v Pekingu zrušilo v tom čase bez vysvetlenia veľký počet letov a okolo hlavného mesta sa presúval veľký vojenský konvoj.
Foto: Wikimedia.org
Je známe, že bežní Číňania sú značne poverčiví, preto pred rokom 6. septembra sa stala symbolom príchodu niečoho neočakávaného čierna labuť, ktorá pristála priamo na námestí Tchien-an-men. Podľa denníka Beijing Daily sa labuť náhle objavila na námestí krátko po ceremónii vztyčovania zástavy a nechcela odtiaľ odletieť. Podľa niektorých jej náhly objav veštil nepredvídateľný vývoj s veľkými dôsledkami.
Nakoniec z toho nič nebolo. Vyzerá to tak, že Si Ťin-pching odolal aj čiernej labuti, aj fámam o palácovom puči, ba ešte viacej si upevnil pozície a ostane vo funkcii naďalej ako prvý politik slúžiaci v úrade dlhšie ako dve volebné obdobia.
Minulú sobotu sa objavila ešte jedna fáma. Bývalého prezidenta Chu Ťin-tchaa sediaceho na čestnom mieste hneď vedľa Si Ťin-pchinga postihla náhle nevoľnosť a zriadenec ho musel odviesť zo sály. Niektoré média urobili z toho „škandál v priamom prenose“, lebo bývalý prezident vraj takto protestoval proti výsledkom zjazdu. Prezrel som si zábery tejto príhody niekoľkokrát, ale nepostrehol som tam nič iné, iba mierne dezorientovaného muža, ktorému zriadenec pomáha vstať, ale ten pred odchodom ešte stihne pozdraviť prezidenta a ďalšieho člena predsedníctva.
Zložité predchádzajúce obdobie
Uplynulé roky sa výrazne líšili od tých predchádzajúcich v mnohých aspektoch. Celý svet sledoval, ako sa Čína dokáže vysporiadať s následkami pandémie. Vedenie sa totiž rozhodlo uplatniť politiku „nulovej tolerancie“. Nielen rodiny a obytné budovy, ale dokonca celé mestá sa ocitli v dlhej a prísnej izolácii bez ohľadu na ekonomické následky a problémy so zásobovaním. To, aké pomery existujú v Číne v súčasnosti, bolo možné sledovať aj na záberoch z plenárneho zasadania čínskych komunistov. Všetci účastníci zjazdu museli mať nasadené rúška.
Prezident sa zmienil vo svojom prejave aj o tomto probléme. Prísne opatrenia vrátane obmedzenia pohybu a plošného testovania označil za nevyhnutné napriek následným problémom v podobe nedostatkov v zásobovaní a poklesu priemyselnej produkcie. Ekonomika sa teda nerozvíjala tak, ako sa pôvodne predpokladalo. Naznačil to aj Si Ťing-pching, keď v prejave priznal, že druhé najväčšie svetové hospodárstvo čelilo početným „ťažkostiam a výzvam“ a že šoky boli mnohokrát oveľa väčšie, ako sa očakávalo. Zároveň ale povedal, že opatrenia boli nevyhnutné. Potom dodal to podstatné, čo posúva prístup súčasného vedenia k pandémii na vyššiu úroveň: „Čína si váži nadovšetko ľudské životy.“ Vo svete sa počas covidu uprednostňoval skôr trh a hospodárske oživenie.
Tvrdý prístup k pandémii bez ohľadu na následky sa prejavil v Pekingu aj počas tohto zjazdu, keď úrady sprísnili protiepidemiologické opatrenia, lebo v meste zaznamenali v stredu 19. októbra „až“ 18 nových prípadov nakazenia koronavírusom, čím celkový počet nakazených stúpol na 197. Husto zaľudnený 22-miliónový Peking síce nemožno porovnávať s inými krajinami a regiónmi sveta, ale iba päťmiliónové Slovensko zaznamenalo v ten deň 379 nakazených a dokonca sedem obetí.
Pokrok sa nezastavil
Napriek týmto obmedzeniam a komplikáciám bol hospodársky rast Číny obdivuhodný. Počas uplynulých desať rokov narástla jej ekonomika o 7,2 percenta a krajina sa stala hlavným obchodným partnerom 140 krajín a regiónov. Čína predstavuje 18,5 percent svetovej ekonomiky a vedie svetové rebríčky v objeme obchodu. Národný dôchodok v prepočte na jedného obyvateľa stúpol na 12 500 dolárov. Niektoré mestá a provincie dosiahli európsku úroveň.
Sú to impozantné výsledky, ale najviac sa vo svete cení fakt, že počas uplynulého desaťročia sa podarilo dostať v Číne spod medzinárodne stanovenej hranice chudoby takmer 100 miliónov obyvateľov. Pokračovalo aj odstraňovanie rozdielov medzi mestami a vidiekom, ktoré boli v tejto krajine vždy ohromujúce. Ak v mestách sa národný dôchodok na jedného obyvateľa zvýšil počas desaťročia o 96,5 percent, vo vidieckych oblastiach narástol až takmer o 126 percent. Rozdiel medzi mestom a dedinou síce pretrváva, ale nastúpený trend je evidentný.
Ekológia je prioritou
Zaujímavý je postoj k životnému prostrediu. Európa a Severná Amerika sa vlastnou neuváženou a nepredvídavou politikou k Rusku ocitli v situácii, že musia dať prednosť návratu k fosílnym palivám. Niektoré regióny aj u nás zrejme obnovia vyrubovanie lesov a väčšie používanie uhlia, čo bude v prísnom rozpore s dovtedajším trendom a so sľubmi bojovať proti skleníkovému efektu a znižovať takzvanú uhlíkovú stopu. Nákladne budované európske plynovody prestávajú za záhadných okolností fungovať, slovo smog sa opäť stane súčasťou každodenného života. Deje sa tak v čase, keď Rusko a Čína vedú rozhovory o vybudovaní ďalšieho plynovodu (Sila Sibíri 2) vedúceho cez územie Mongolska. Jeho kapacita sa blíži k plynovodu Nord Stream 1, ale ten, ako je známe, už nefunguje. Plyn namiesto toho poputuje do Číny.
Pokiaľ ide o životné prostredie, treba pripomenúť fakt, že Peking, aby mohol v roku 2008 hostiť Letné olympijské hry, musel desaťročie predtým plniť náročné a prísne stanovené podmienky kvality vody, zelene a ovzdušia. Hlavné mesto sa aj pričinením týchto športových hier stalo oveľa príjemnejším na život, aj keď sa nepodarilo vyriešiť všetky problémy. Napríklad piesočné búrky ešte stále postihujú toto mesto. Mnohé problémy sa niekedy riešia náhradným spôsobom. Povedzme tak, že veľké fabriky v okolí Pekingu prerušujú pred významnými sviatkami výrobu, čím prispejú aspoň na pár dní k čistejšiemu ovzdušiu. Lenže, aj tu sú trendy jasné. Si Ťin-pching sľúbil, že v nasledujúcom období krajina „v podstate eliminuje ťažké znečistenie vody a vzduchu a dostane pod kontrolu znečistenie pôdy“. Napriek zložitej situácii prisľúbil, že Čína bude propagovať zelený životný štýl. „Ochrana prírody je zásadnou pre budovanie modernej socialistickej krajiny,“ vyhlásil.
Krajina musela niekoľko desaťročí riešiť aj následky populačnej explózie. Prijať prísne opatrenia, na základe ktorých každá mestská rodina mohla mať iba jedno dieťa. Tí, ktorí to porušili, museli znášať finančné následky. V roku 2016 nastúpil opačný trend. Viacdetné rodiny sú opäť v móde. Vlani úrady oznámili, že umožnia manželským párom mať aj tri deti.
Čína a svet
Očakávalo sa, aký postoj zaujme Čína k udalostiam vo svete, najmä vzhľadom na zhoršenie vzťahov medzi Ruskom a Západom. V správe sa konštatuje, že Čína vstúpila do vývojového obdobia, v ktorom sú strategické príležitosti, riziká a výzvy súbežné s neistotou a narastajú nepredvídateľné situácie. Svet si všimol opatrný postoj Pekingu pri hodnotení situácie na Ukrajine, ale zároveň postrehol nesúhlas s politikou USA. „Neochvejne sa staviame proti akémukoľvek unilateralizmu, protekcionizmu a šikanovaniu,“ vyhlásil Si Ťing-pching a namiesto toho ponúkol nový typ medzinárodných vzťahov založených na otvorenosti a rovnosti šancí bez sankcií a vyhrážok. Poznamenal, že Čína nebude ukazovať prstom na vnútorné záležitosti iných národov, ani sa nebude snažiť exportovať čínsky model alebo vyžadovať od iných národov alebo strán, aby kopírovali jej praktiky. Vzhľadom na fakt, že USA sa naďalej snažia udržať svoje mocenské postavenie založené na zasahovaní do vnútorných záležitostí iných krajín, na mentalite studenej vojny a uplatňovaní dvojitého štandardu, je celkom pravdepodobné, že záujmy Washingtonu čoskoro narazia v Číne na ešte väčší odpor.
S veľkým záujmom sa čakalo vyhlásenie k Taiwanu, lebo v uplynulých mesiacoch sa vzťahy s týmto ostrovom značne skomplikovali. Podľa Si Ťin-pchinga sa Čína bude usilovať o mierové znovuzjednotenie, ale ak si to situácia vyžiada, nevylúčil ani použitie sily. „Nevzdáme sa použitia sily a prijmeme potrebné opatrenia na zastavenie všetkých separatistických hnutí. Vyriešenie taiwanskej otázky je záležitosťou samotného čínskeho ľudu, o ktorom musí rozhodnúť výlučne Čína.“ Pozorovatelia postrehli, že po týchto slovách zaznel v sále potlesk. Bol to najdlhší a najsilnejší aplauz prítomných delegátov počas celého prejavu.
V sobotu 22. októbra delegáti zjazdu zvolili 205-členný výbor, ktorý na nasledujúci deň vybral 25-členné politbyro a vplyvný 7-členný stály výbor. Ten v podstate spravuje krajinu v období medzi zjazdami. Ako sa predpokladalo, vo vedení už nefiguruje doterajší premiér Li Kche-čchiang, ani vicepremiér Wang Jang. Tým sa potvrdilo, že zásada ostať vo funkcii iba dve volebné obdobia, ostáva naďalej v platnosti, výnimku tvorí iba súčasný prezident a generálny tajomník, ktorý bude vo funkcii aj naďalej ako jediný politik, ktorý prekročil stanovený limit 68 rokov.
Predpokladá sa, že novým čínskym premiérom sa na zasadaní parlamentu v marci stane šanghajský stranícky vodca, 63-ročný Li Čchiang, ktorý je považovaný za blízkeho spojenca prezidenta. Znamená to, že v nasledujúcich rokoch bude postavenie Si Ťin-pchinga založené na návrate k ideológii a na prísnej disciplíne ešte silnejšie, ako bolo doteraz.
