Astana 2023: Skutoční prezidenti!

Podľa našich, ako samy seba definujú mienkotvorných médií, je prezident svetovej veľmoci, Ruskej federácie, J. E. Vladimír Vladimírovič Putin, vraj už ex…, a už ho zastupuje(ú) dvojní(ci)…

Zadajte si do relevantného internetového prehliadača zodpovedajúce zadanie, napríklad „dvojník prezidenta Ruskej federácie“ adozviete sa, čo pred pár dňami písali také ex-esá (dnes skôr hanba) slovenskej žurnalistiky – Pravda, HNonline, TASR, SITA, SME, Denník N… Je to „poučné“ čítanie pre budúcnosť. A to bez sarkazmu a hanby! A ešte – slovensko/mediálne špecifikum – je vraj Kazachstan krajinou, ktorá nahradí Ukrajinu ako protiruský element.

Prezidenti Ruskej federácie V. Putin a Kazachstanu K.-Ž. Tokajev pri podpise dokumentov

Len nikto nevie, ako a kde definovať v Kazachstane tých, prezidentkou Slovenskej republiky takých milovaných fanúšikov S. Banderu (čo sa musí – a nielen to –, nehľadiac na pofidérnu imunitu, v blízkej budúcnosti právne posudzovať!), alebo tých, ktorí upaľujú svojich oponentov v niektorom z mnohých kultúrnych domov na území Ukrajiny, ktoré boli postavené počas éry Sovietskeho zväzu, pričom informácia o tom, či boli postavené dajaké nové kultúrne domy počas banderizmu, je nevyhľadateľná.

Dňa 9. novembra 2023 navštívil v rámci oficiálnej návštevy (vysoký protokolárny status) Kazašskú republiku prezident Ruskej federácie V. Putin. Inak, pozrite si v odkaze, ako vyzerá oficiálna návšteva suverénneho prezidenta![1]

A aj preto, a najmä preto prezident Kasym-Žomart Tokajev neletel na summit hláv štátov Organizácie ekonomickej spolupráce (OES) do hlavného mesta Uzbekistanu Taškentu, kde ho zastupoval predseda vlády Kazachstanu[2], ale preferoval prijatie globálne rozhodujúceho hosťa v Astane.

Okrem toho si obaja prezidenti (ten kazašský ním ostal vďaka reakcii Moskvy na pokus o farebný puč)[3] spomenuli aj na 70. výročie rozorávanie celiny; teda udalosti, ktorá dnes de facto dostala Kazachstan na 3. miesto svetového exportéra obilia, kde nahradil zfašizovanú, o pôdu pripravenú, ľudsky devastovanú a elitami zdrogovanú Ukrajinu.

A ak máte chuť, pripomeňte si knihu L. I. Brežneva s názvom Malá zem/Znovuzrodenie/Celina.[4] Pripomeňme si ju aj preto, lebo vlastné dejiny nemožno „oblbnúť“, samozrejme, ak chce národ historicky prežiť!

Výstavba prvej atómovej elektrárne v Kazachstane nie je len taká „zábavka“. Aj keď je jasné, že ju bude budovať ruský Rosatom, nie je potrebné obojstranne veci uponáhlať. Čo to znamená? Napríklad to, že palivo do jadrových reaktorov v Európe sa akože nebude nakupovať v Rusku, ale v Spojených štátoch. Teraz treba len odberateľovi (v role idiota) vytvoriť mediálne podmienky na to, aby sa materiál nakúpil za určitú cenu v Rusku a potom po bankovom zušľachtení ho predal predajca (USA), so ziskom, tomu istému odberateľovi (v už spomenutej role…).

Veľmi jednoduchá a pre niekoho výhodná schéma. Stačí si kúpiť miestne elity, ktoré, ako potvrdzuje Slovensko 2020 až 2023, sú veľmi lacné, prítulné, a najmä hlúpe.

Ruská federácia bude, ako výsledok návštevy V. Putina, budovať v plnohodnotnom  formáte tri tepelné elektrárne: v Semipalatinsku, Košetau a Usť-Kamengorsku. Inak, všetko sú to mestá, z ktorých je bližšie do Ruska, než do centra Kazachstanu! V. Putin taktiež potvrdil, že pripravenosť Ruska pomôcť Kazachstanu v plynofikácii krajiny (ktorá je tristná), je aktuálna, čo nie je možné spájať s výučbou ruského jazyka, ktorý je rozhodujúcim faktorom vzťahov.

Rusko a Kazachstan, aj to unisono povedali V. Putin a K.-Ž. Tokajev:  „…boli a vždy budú dobrými susedmi a priateľmi…“[5] Tesne pred návštevou prezident K.-Ž. Tokajev publikoval v ústrednom kazašskom denníku Kazpravda bilančný článok o tom, v akom stave sú bilaterálne vzťahy medzi Moskvou a Astanou.[6] Z niekoľkostránkového (veľmi inšpiratívneho analytického) textu vyberme tézu, ktorú sformuloval prezident Kazachstanu: „…partnerstvo Ruska a Kazachstanu má privilegovaný charakter a aktívne sa rozvíja…“ Alebo ešte jednu: „…spoločné dejiny, tisícročné dobré susedstvo a spolupráca, hrdosť na konanie našich predkov, ktorí bojovali proti fašizmu a nacizmu a privideli nás k víťazstvu – spevňujú vzťah našich národov… my si vážime a ceníme tieto väzby – v mene našich budúcich pokolení…“

Len pre pár dňami bola v Kazachstane misia Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) so sídlom vo Viedni, ktorá de facto dala súhlas s budovaním prvej jadrovej elektrárne v Kazachstane v Kurčatovskej oblasti, čo znamenalo dve zásadné veci.

Výstavba jadrového komplexu dostala zelenú s medzinárodným „štemplom“ a po druhé to, že Sovietsky zväz robil jadrové skúšky v geologicky a seizmologicky bezpečnom priestore.[7]

Veľa by o tom mohol hovoriť, žiaľ, dnes už nebohý, prvý veľvyslanec Slovenskej republiky v Kazachstane, profesor Dušan Podhorský. Inak veľký priateľ SLOVA.

V kontexte návštevy V. Putina v Kazachstane treba spomenúť inú návštevu v Astane. Hneď prvý deň novembra bol v Kazachstane prezident Francúzska Emanuel Macron, ktorý sa snažil nakúpiť urán, ktorý Francúzsku chýba po tom, čo sa jeho postkoloniálne panstvo završuje. A niektoré (aj slovenské) média to hodnotili, že on – nepodstatný prezident nepodstatnej Európskej únie (v podmienkach Strednej Ázie) – došiel dokonať vraj rozvod medzi Astanou a Moskvou. Motal sa tam ako Ahasver, to je jediný fakt z jeho návštevy!

V čase, keď sa hlavy štátov Organizácie ekonomickej spolupráce  stretli v Taškente, prezidenti Kazachstanu a Ruskej federácie podpísali v Astane Spoločné vyhlásenie prezidentov KZ a RF[8]. Tento pracovný dokument de facto rozpracúva text desaťročnej Zmluvy medzi KZ a RF o dobrom susedstve a partnerstve v 21. storočí, ktorá bola podpísaná 11. novembra 2013.[9]

Spoločné vyhlásenie obsahuje inak rôzne témy nielen bilaterálnej, ale aj multilaterálnej spolupráce medzi Astanou a Moskvou. Jednoducho si ho treba prečítať. Čo bod, to „šupa“! Samozrejme, bolo toho podpísaného viac.[10] Napríklad dokument o strategickom partnerstve a o dynamizácii Organizácie kolektívnej bezpečnosti (ODKB), alebo o Eurázijskej ekonomickej únii (EEÚ), či o ďalšom zvyšovaní autority Šanghajskej organizácie spolupráce (ŠOS). V dokumente je reč aj o Afganistane, čo je pre Strednú Áziu bezpečnostne kruciálna téma.

No a na neexistujúceho (podľa časti slovenských médií) V. Putina a jeho vraj dvojníka je to celkom dobrý výsledok! Nemyslíte?

Autor je emeritný vysokoškolský učiteľ

Snímky: www.akorda.kz, www.kazpravda.kz


[1] Pozri: Встреча Путина и Токаева в Астане. LIVE – YouTube
[2] Pozri: Odkaz z Taškentu: spoločne k ekonomickej stabilite a rozvoju – Noveslovo
[3] Podrobnejšie pozri: Kazachstan – pokus o farebnú revolúciu ako z učebnice – Noveslovo
[4] Malá zem, Znovuzrodenie, Celina, Brežnev Leonid Iľjič – Antikvariatshop.sk
[5] Inak, investície RF do KZ ekonomiky sú na úrovni 17,- mld.$. V KZ funguje cca 6.000 spoločných podnikov. V roku 2022 bol obchodný obrat medzi RF a KZ na úrovni 28,2 mld.$, čo je medziročný nárast o 10,2%.
[6] Pozri: Президент России: Наше стратегическое партнерство устремлено в будущее, проверено временем и развивается по восходящей (kazpravda.kz)
[7] Pozri: «МАГАТЭ завершило обследование площадки под будущую АЭС в Казахстане» 
[8] Spoločné vyhlásenie pozri: Совместное заявление президентов Казахстана и России (kazpravda.kz)
[9] Plný text pozri: Договор между Российской Федерацией и Республикой Казахстан о добрососедстве и союзничестве в XXI веке • Президент России (kremlin.ru)
[10] Ряд документов подписали Казахстан и Россия (kazpravda.kz)

(Celkovo 509 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter