Dnes oslavujeme Medzinárodný deň mieru, ktorý sa každoročne pripomína na celom svete práve 21. septembra. Valné zhromaždenie OSN ho vyhlásilo za deň venovaný posilneniu ideálov mieru prostredníctvom dodržiavania 24-hodinového nenásilia, prímeria a ukončenia nepriateľských akcií.
Medzinárodný deň mieru sa nesie každý rok v duchu inej témy. Tá tohtoročná znie – Akcie za mier: Naše ambície pre globálne ciele. Je to výzva k činnosti, ktorá uznáva našu individuálnu a kolektívnu zodpovednosť za podporu mieru. Podpora mieru prispieva k realizácii cieľov udržateľného rozvoja (SDGs) a dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja k vytvoreniu kultúry mieru pre všetkých.
Generálny tajomník OSN António Guterres pri tejto príležitosti pripomenul: „Mier je dnes potrebný viac ako kedykoľvek predtým. Vojny a konflikty rozpútavajú ničenie, chudobu a hlad a vyháňajú desiatky miliónov ľudí z ich domovov. Klimatický chaos je všade okolo. A dokonca aj mierumilovné krajiny sú dotknuté priepastnými nerovnosťami a politickou polarizáciou.“
A hoci OSN v prehlásení uvádza, že náš svet nikdy nepotreboval mier viac ako teraz, je potrebné túto najvyššiu hodnotu ľudstva chrániť všade a neustále.
Japonský zvon mieru
Počas osláv Medzinárodného dňa mieru sa v Záhrade mieru (na rohu 42. ulice a Prvej avenue) v newyorskom sídle OSN rozozvučí zvon mieru. Tento zvon darovala Japonská asociácia OSN ústrediu OSN v New Yorku v júni 1954. Je to budhistický chrámový zvon (bonsho), ktorý má priemer 60 cm, výšku 1 meter a hmotnosť 116 kg.

Iniciátorom zvona mieru je Chiyoji Nakagawa, ktorý bol v roku 1951 členom rady Japonskej asociácie OSN a neskôr sa stal starostom mesta Uwadžima. V tom roku sa zúčastnil na 6. Valnom zhromaždení OSN, ktoré sa konalo v Paríži a s pomocou Benjamina A. Cohena, vtedajšieho prvého zástupcu generálneho tajomníka zodpovedného za oddelenie verejných informácií, apeloval na zástupcov jednotlivých štátov: „Chcem zozbierať mince a medaily od ľudí z celého sveta, prekonať rozdiely v ideách, princípoch, regiónoch, rasách a národnostiach, pretaviť ich do jedného odliatku, aby sa z nich odlial zvon ako symbol želania mieru a odovzdať ho v sídle Organizácie Spojených národov. Chcem, aby zvon zvonil za mier.“ Keďže neboli vznesené žiadne námietky, návrh bol jednomyseľne schválený a v nasledujúcom roku ho oficiálne prijala Hospodárska a sociálna rada OSN. Rozhodla, že zvon umiestnia do japonskej záhrady v sídle OSN ako Japonský zvon mieru.
Chiyoji Nakagawa precestoval krajiny po celom svete, aby zozbieral mince, ktoré boli použité na jeho výrobu a poveril zlievareň Tada v meste Takamatsu, aby zhotovila zvon. Je z mincí od darcov vo viac ako šesťdesiatich krajinách, ktoré podporili tento zámer a obsahuje aj 9 zlatých mincí od pápeža Pia XII.
Japonské znaky Nech žije absolútny svetový mier sú napísané na zvone a slnko a mesiac sú obklopené vavrínom, zobrazeným v mieste úderu dreveného zvonového kladiva. Zvon, ktorý postavil Rinpei Oshita, tradičný architektonický remeselník v Uwajime, bol vyrobený v tvare chrámu kvetov, kde sa narodil Budha a do New Yorku ho v roku 1954 z prístavu Jokohama previezla na svojej prvej plavbe loď Tsuneshima-maru, ktorú vlastnila spoločnosť Iino Kaiun Kaisha. Hrsť piesku z oblastí, ktoré boli bombardované atómovou bombou, poslali hlavný zenový kňaz v Hirošime a kresťanská študentka v Nagasaki, ktorí prežili bombardovanie, aby ho spolu so zvonom pochovali pod základný kameň zvonice. Zvon a zvonica boli inštalované v sídle OSN v New Yorku a 8. júna sa uskutočnila ich slávnostná prezentácia.
Po inštalácii japonského mierového zvona v sídle OSN začal Chiyoji Nakagawa sériu aktivít na podporu svetového mieru. V čase kubánskej krízy v roku 1961 počas studenej vojny medzi USA a Sovietskym zväzom navštívil veľvyslanectvá oboch krajín a prostredníctvom nich odovzdal lídrom USA a ZSSR Kennedymu a Chruščovovi repliky japonského mierového zvona, z ktorých každá vážila 4 kg, ako sesterské zvony s odkazom: „Svetový mier sa dá udržať s trochou ohľaduplnosti a s úsmevom.“
Zvonenie na zvon mieru
Japonský zvon mieru sa tradične rozozvučí dvakrát do roka. Zvoní sa v prvý jarný deň v čase jarnej rovnodennosti pri príležitosti každoročného obradu Dňa Zeme, ktorý inicioval zakladateľ Dňa Zeme John McConnell. Zvoní sa aj v každý úvodný deň každoročného zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v septembri, čo sa zhoduje s Medzinárodným dňom mieru, ktorý Valné zhromaždenie ustanovilo v roku 1981 a túto príležitosť si pripomína generálny tajomník OSN s ďalšími predstaviteľmi. Zvon sa zriedkavo rozozvučí aj pri iných osobitných príležitostiach.
V tohtoročnom príhovore generálneho tajomníka na slávnostnej ceremónii zvona mieru sa pred výročným stretnutím svetových lídrov mieroví aktivisti pripojili k jeho výzve na trvalý mier v rozvrátenom svete.
„Mier nie je len vznešenou víziou pre ľudstvo. Mier je výzvou k činom,“ zdôraznil generálny tajomník OSN A. Guterres, ktorý spolu s predsedom Valného zhromaždenia Dennisom Francisom viedol tradičný obrad zvonenia mierových zvonov a minútu ticha v japonskej záhrade OSN pri príležitosti tohto medzinárodného dňa.

zvonenia na zvon mieru. Zdroj: www.media.un.org
Ako ďalej pripomenul A. Guterres: „Mier je našou najzákladnejšou úlohou. A nie je výlučne zodpovednosťou vlád alebo prezidentov. Mier je úloha, ktorá patrí každému z nás. Dnes, keď sme sa tu zišli, je však mier ohrozený vo všetkých komunitách, krajinách a regiónoch. A mier je napadnutý aj v srdciach a mysliach ľudí temnými silami dezinformácií a nenávistných prejavov. Náš svet je po kvapkách zamorený jedom vojny. Milióny ľudí sa ocitajú v palebnej línii. Vojna podkopáva ľudské práva, bezpečnosť a blahobyt všetkých ľudí. A rozvracia ťažko vydobyté rozvojové úspechy.
Všetci však môžeme prispieť k tomu, aby sme to zmenili a živili semienka nádeje, a to tak, že sa spojíme, aby sme riešili spoločné výzvy, ktorým čelíme. Výzvy ako chudoba, hlad, diskriminácia a nerovnosť. Výzvy, ako sú tie, ktoré prináša rýchly technologický pokrok – vrátane umelej inteligencie – a ktoré sa musia starostlivo riadiť, aby sa zabezpečilo, že ľudstvu pomôžu, a nie uškodia. A výzvy ako zmena klímy, znečistenie a obrovský úbytok biodiverzity.
Pre ľudí aj pre planétu môžeme – a musíme – presadzovať mier.
Presadzovať mier znamená zamerať sa na prevenciu, dialóg a mediáciu s cieľom prekonať rozpory, zmierniť konflikty a zabezpečiť, aby sa každá komunita podieľala na spoločnej budúcnosti. Presadzovať mier znamená združovať sa okolo nástrojov, ktoré podporujú globálnu dôveru a solidaritu – vrátane Všeobecnej deklarácie ľudských práv a Charty OSN. Presadzovať mier znamená riešiť problém diskriminácie a rasizmu. Znamená to zachrániť ciele trvalo udržateľného rozvoja a rozšíriť príležitosti pre ženy a dievčatá.
Presadzovať mier znamená urýchliť náš boj proti zmene klímy, ukončiť našu závislosť od fosílnych palív a investovať do obnoviteľných zdrojov energie.
Znamená to posilňovať fakty a vedu nad lžami a nenávisťou. A presadzovať mier znamená podporovať aktivistov, mladých aj starších, v ich výzvach na dosiahnutie pokroku.
Teraz viac ako kedykoľvek predtým potrebujeme globálnu solidaritu, kolektívne akcie, odhodlanie a vzájomnú dôveru.
Zaviažme sa všetci, že budeme súčasťou tohto úsilia o mier.
Skôr, ako zazvoním na zvon mieru, prosím, aby ste sa spolu so mnou na chvíľu zastavili a zamysleli sa nad významom a potrebou mieru – a nad tým, čo môže každý z nás urobiť pre mier v našom svete.“
K výzve generálneho tajomníka na akciu sa pripojil aj oceňovaný herec/producent a posol mieru OSN Michael Douglas, ktorý sa od roku 1998 zasadzuje za globálne odzbrojenie a na podujatí pre mladých predstavil videoklip novej básne Mier sa začína u mňa (Peace begins with me). V básni, ktorú napísal Pacifique Akilimali, mierový pracovník OSN v Konžskej demokratickej republike a nigérijská poetka a mierová aktivistka Maryam Bukar Hassanová, vystupujú Douglas a libanonská speváčka Nancy Ajramová, ako aj ďalší mierotvorcovia a aktivisti z celého sveta. Báseň, ktorá vznikla pri príležitosti 75. výročia mierových operácií OSN, uznáva význam toho, že každý z nás ako jednotlivec je nositeľom pochodne za mier ako súčasti kolektívneho hnutia za zmenu.
„Musíme vytvoriť globálne hnutie za mier, ktoré každému umožní spoznať, že bez ohľadu na to, aký veľký alebo malý je jeho príspevok, môže zmeniť náš svet. Mier sa začína u každého z nás a spoločne môžeme vybudovať lepšiu budúcnosť pre všetkých,“ povedal Douglas.
Autorka je predsedníčkou Správnej rady OZ Zjednotení za mier
One thought on “Aby zvony zvonili za mier”
Absolútne sa stotožňujem s myšlienkou generálneho tajomníka OSN Antonia Guterresa, že mier je dnes najdôležitejšou úlohou nás všetkých a zároveň sa nazdávam, že ak by sa podarilo vytvoriť a zachovať globálny mier, bol by to zrejme jeden z najväčších výdobytkov ľudskej civilizácie.
Etela Farkašová