Nedávno ma zaujal prieskum o našich sviatkoch od agentúr AKO pre dnes už protivládnu reláciu televízie JOJ Na hrane. Nie som si istý, čo bolo zámerom prieskumu, ale odhalil viaceré skryté, resp. málo známe názory občanov na štátne a cirkevné sviatky. V tej súvislosti mi zišla na um otázka, kedy sa konečne začneme správať rozumne aj k našim sviatkom, a najmä neúnosnému počtu dní pracovného pokoja.
Som si vedomý, že „šliapnem mnohým na otlak“, lebo znižovanie počtu voľných dní je citlivá téma pre väčšinu občanov, najmä však pre katolíkov a „tvrdých“ Slovákov. Populisti sú proti ich znižovaniu a práve naopak, môžeme čakať rozširovanie ich počtu. Tejto témy sa boja politické strany, politológovia a dokonca i mimovládne organizácie a mainstreamové médiá. Cirkev o tom nechce ani len diskutovať a je, samozrejme, zásadne proti. Sviatkov spojených s voľnými dňami máme najviac v Európskej únii, až 15, z toho 6 je štátnych a 9 cirkevných. Bolo by načase sa nad tým zamyslieť a zredukovať počet týchto voľných dní na ekonomicky prijateľnú mieru.
Najkontroverznejším sviatkom je 17. november
Začnem tým najaktuálnejším sviatkom. Aj v tomto roku niektorí oslavujú 17. november, Deň boja za slobodu a demokraciu. Pre koho je to sviatok a máme vôbec po 34 rokoch čo oslavovať? Tejto téme som sa opakovane venoval v príspevkoch – Rozporuplný November ´89, Pravda a lož o Novembri ´89 a Nenaplnené sľuby Novembra ´89 a ich súvislosti s dneškom, ktoré vyšli v Slove k výročiu Novembra ´89 v roku 2019 a 2020. Všetko v nich uvedené dodnes platí, a tak stojí otázka, čí je to sviatok? Študentov, pracujúcich, seniorov, či len ľudí prenasledovaných komunizmom? Táto otázka je opodstatnená najmä keď idey „nežnej, či zamatovej revolúcie“, ktorá bola v skutočnosti politickým a ekonomickým prevratom, zostali len na papieri a väčšina sľubov sa nenaplnila. Preto možno hovoriť o jednom veľkom podvode na občanoch, ktorý máme teraz oslavovať.
Najväčším výdobytkom Novembra 1989 bola sloboda a demokracia. To sa naplnilo, pravda, len keď tam doplníme spojku ak. Môžete slobodne cestovať po celom svete, pravda, ak máte dostatok peňazí; môžete slobodne podnikať, ak máte dostatočný kapitál a pevné nervy na administratívne prekážky a sústavné zmeny zákonov. Máme dostatok všetkých druhov tovarov od potravín až po luxusné autá a môžete ich slobodne nakupovať v celej EÚ, pravda, len vtedy, ak máte dostatočne „tučný“ účet a zlatu kreditnú kartu.
Máme i demokraciu a slobodu vyjadrovania, nik nás však nepočúva a nič sa nerieši. Stále platí – psí brechot do neba nejde. Môžete si hovoriť čokoľvek v krčme, tak ako voľakedy a na sociálnych sieťach, to však len v prípade, že vás nezablokujú. Väčšina občanov slobodu a demokraciu nemá, a tak je v skutočnosti neslobodná a žije v obmedzenej demokracii.
Pozrime sa na to, kto tento novembrový prevrat oslavuje. Je to zopár desiatok disidentov a ľudí z Verejnosti proti násiliu (VPN), pričom viacerí z nich ako Fedor Gál či Martin Šimečka ušli do zahraničia; oslavujú novodobí „demokrati“, ktorí sa v roku 1989 hrali s formičkami na piesočku a nevedomí mladí ľudia, ktorí neboli ani na svete. Drzo si ho privlastňujú a ospevujú noví slniečkári z Progresívneho Slovenska, kaviarenskí politici zo SaS, OĽaNO (ktoré si teraz „na chrapúňa“ a arogantne hovorí Slovensko) a potom akísi Demokrati. Kde boli títo potrimiskári v Novembri ´89?
V pondelok sa na tlačovke prezentovali tí „praví“ z PS a SaS. Stáli tam politici ako Šimečka, Gröhling, Simona Petrík, Krúpa a Hlina, z ktorých prví štyria mali v čase prevratu v roku 1989 od 5 do 15 rokov. Tieto ľudia si dovoľujú posudzovať, čo je a čo nie je sloboda a demokracia! Hovorili o slobode a demokracii, ktorá vraj bola porazená v predčasných voľbách, ktorá sa zrazu stratila. Nič nevraveli o slobode pre ľudí, len sa obávajú, čo bude s financovaním ich občianskych združení, mimovládok, ich mainstreamových médií, či akú slobodu bude mať komunita LBTI. Boja sa odpolitizovania polície, špeciálnej prokuratúry a spravodlivého súdnictva.
Hovorí sa – človek si zvykne na všetko, aj na smrť. Potvrdzujú to aj naše skúsenosti s desaťročiami budovania kapitalizmu. Po novembri ´89 si mnohí zvykli na ľahko zarobené peniaze, podvodne získané majetky, mafiu, korupciu, drogy, prostitúciu, nezamestnanosť, bezdomovcov a žobrákov. Spravodlivosti, kvalitnej a včasnej lekárskej starostlivosti a dobrého vzdelania sa dočkáte, len ak máte peniaze, veľa peňazí. To je tá vysnívaná spoločnosť, spoločnosť len pre vyvolených.
Vďaka prevratu došlo k rozkradnutiu majetku štátu v bezbrehej malej i veľkej privatizácii, vytvoreniu úzkej skupiny miliardárov a milionárov, obmedzeniu strednej vrstvy a výraznému rozšíreniu skupiny ľudí žijúcich od výplaty k výplate, či až státisícov občanov žijúcich pod hranicou chudoby.
KDH sa chváli bojom proti bývalému spoločenskému zriadeniu a komunistom. Je to údajne ich sviatok. Vďaka novembrovému prevratu však došlo k morálnemu úpadku spoločnosti, k strate tradičných hodnôt, prechodu na konzumný spôsob života, strate sociálnych istôt a k nezvratnému majetkovému rozdeleniu občanov Slovenska. To chceli títo kresťania dosiahnuť, to za to im majú občania ďakovať?
Dnešok dokazuje, že November ´89 nebol cestou k slobode, demokracii, ani k prosperite, ale cestou k úpadku, cestou vzad. Preto takýto sviatok nemá čo robiť medzi štátnymi sviatkami a dňami pracovného pokoja. Pokojne si v tento deň pripomínajme „len“ Medzinárodný deň študentstva.
Nie sviatky, ale voľné dni spoločnosť ochudobňujú
Ekonomika je na tom biedne a my máme najviac sviatkov v EÚ i vo svete. Výrobné podniky, služby, školstvo i zdravotníctvo doplácajú na voľné dni počas štátnych a cirkevných sviatkov, a tak sa buď nepracuje, alebo sa za tieto sviatky vyplácajú 100 percentné príplatky. Hospodárstvo tak prichádza o stovky miliónov eur, ktoré by sme mohli využiť na riešenie sociálnych problémov ľudí.
Navyše, voľné dni nemajú veľké skupiny občanov, pracujúcich v nepretržitých prevádzkach fabrík, v zdravotníctve, v službách, na benzínových pumpách, v cestovnom ruchu, obchode a reštauráciách, v polícii a armáde; pravda, majú však 100 percentné príplatky, čo mnohým pracujúcim vyhovuje.
Vinou nekompetentnej Matovičovo-Hegerovej vlády sú verejné financie rozvrátené. Inflácia je stále vysoká a deficit Slovenska je najvyšší v histórii, už teraz tvorí takmer 70 percent HDP. Ak sa jeho rast nezastaví, vyšplhá sa na deväť miliárd eur. Vzhľadom na stav našej ekonomiky a extrémnu zadlženosť je pritom nevyhnutné šetriť a zvyšovať hospodársky rast Slovenska.
Žiaci a študenti majú okrem letných aj polročné, jarné a jesenné prázdniny a popri tom voľné dni, ktoré sa spravidla rozširujú o istú formu voľna napríklad na začiatku roka, keď aj v roku 2024 pôjdu žiaci do školy až 8. 1. 2024, podobne pri Veľkej noci i okolo ďalších sviatkov. Trpí tým nielen preberanie učebnej látky, ale i kvalita výučby.
Sviatky sú uctievané i zneužívané
V mojom príspevku pre Slovo pod názvom Naše sviatky a ich spoločenské súvislosti som písal o zneužívaní sviatkov politikmi. Za ostatné štyri roky bývalej vlády OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí sme boli svedkami kontroverzných až znevažujúcich viacerých „osláv“, ako napríklad 8. mája – Dňa víťazstva nad fašizmom, pre mňa i mnohých iných občanov Dňa oslobodenia našej vlasti Sovietskou armádou, ale i výročia SNP. Na cirkevných slávnostiach sa zase prezentovali niektorí morálne zvrhlí politici a viacerí farizeji, ktorí s vierou nemajú nič spoločné. Potom sa nemôžeme čudovať postoju značnej časti mladých ľudí k našim sviatkom a histórii.
Každému triezvo uvažujúcemu občanovi je jasné, že 15 štátnych a cirkevných sviatkov, spojených s dňom pracovného pokoja a ďalších 15 pamätných dní je priveľa. Žiaľ, len v tomto smere sme svetoví. Viaceré zo sviatkov sú však formálne, iné rozdeľujú spoločnosť. Pritom niektoré z nich sú len výplodom vtedajších politických garnitúr, ako napríklad 1. september – Deň Ústavy SR si presadilo HZDS, 17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu, pôvodne Medzinárodný deň študentstva, ktorý si pravicové strany privlastnili a pretlačili do zákona. Podobne vtedajšie KDH „zobchodovalo“ dokonca dva sviatky, a to 6. január – Deň zjavenia Pána, Traja králi a 15. september – Sedembolestná Panna Mária. Pri tých nových stranách ako je Progresívne Slovensko možno budeme oslavovať Deň LGBTI, Danko navrhne Deň Juraja Jánošíka, Sulík Deň slobody veľkopodnikateľov a podobné nezmysly. Tak, ako sa z Ústavy SR stal trhací kalendár, tak sa i pri sviatkoch meria od buka do buka.
Koľko a akých sviatkov zredukovať?
Proti rušeniu akýchkoľvek sviatkov je 30 percent respondentov prieskumu, ktorý robila agentúra AKO. Prieskum ukázal, ktoré zo sviatkov by Slováci najradšej zrušili. Ak spomeniete mnohým mladým ľuďom konkrétny významný dátum, tak často ani len netušia, o aký sviatok či historickú udalosť ide. Našu národnú hrdosť ani vieru nevylepší deň voľna, tu pomôže len systematická výchova v škole a v rodine.
Samotní respondenti dali na prvých päť miest sviatky, ktoré by im chýbali najmenej, ktoré nemajú pre nich väčší význam. Okrem 1. mája by tu bola celospoločenská zhoda. Počet voľných dní by sa mohol znížiť napríklad na 10. Treba si uvedomiť, že spravidla máme 30 dní riadnej dovolenky, často ďalší týždeň ako bonus, plus 7 platených dní na vlastné ošetrenie, 7 na rodinného príslušníka a ešte tých 15 voľných dní. Ak to niekto naplno využije, je to spolu až 64 dní, inak povedané, viac ako dva mesiace, keď počas roku nepracuje a poberá mzdu.
Aby sa pri znižovaní počtu dní pracovného pokoja nevyvolávala nevraživosť medzi veriacimi a humanistami, malo by to byť pomerné a vyvážené. Mohli by sa zrušiť dva štátne sviatky, napríklad 1. september Deň ústavy a 17. november Deň boja za slobodu a demokraciu a tri cirkevné napríklad 6. január – Zjavenie Pána/Traja králi, 5. júl – Sviatok sv. Cyrila a Metoda a 15. september – Sedembolestná Panna Mária. Takýto návrh som mal už v roku 2019, avšak neštekol po ňom ani pes, veď lepšie je byť za pekného, ako riešiť aj problémové otázky života spoločnosti.
Samozrejme, vzhľadom na naše tradície nik nechce rušiť dni pracovného pokoja počas vianočných či veľkonočných sviatkov, ale i vznik Slovenskej republiky, Deň víťazstva nad fašizmom či výročie SNP.
Na záver pripomínam
Voľné dni nemajú vplyv na národnú hrdosť, ani silu viery. Pri redukcii voľných dní by nešlo o rušenie štátnych ani cirkevných sviatkov, len by neboli voľnými dňami a občania by si ich mohli a mali uctievať, pripomínať tak ako doteraz, či ešte viac.
Ide o nepopulárne, ale o to potrebnejšie návrhy. Preto by aj nová vláda mala riešiť nielen populistické, ale i tieto pálčivé otázky. Viem, že je to citlivá téma, ale mohli by sa nad tým, po celospoločenskej diskusii, zamyslieť vládne i opozičné strany a riešiť veci prospešné pre Slovensko.
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
One thought on “17. november – čo s ním? A s ďalšími sviatkami?”
V Juhoafrickej republike, zalozil James Malema, politicku stranu Economic Freedom Fighters. Skratene EEF,tato strana nepodporovana nikym, vyrasila ako hriby po dazdi a dnes je 2 najsilnesia strana v Juhaofrickej republike. Lebo ako to povedali nasi utecenci cakajuci na politicky azyl v Rakusku. Na zapade je politicka sloboda, ale neni tam ekonomicka sloboda. Alebo v politickom slovniku na Zapade je politicka demokracia, ale neni tam ekonomicka demokracia. K tomu sa vyjadril jeden pisal v ceskych exilovych novinach vraj: Ked na vychode zavedu politicku demokraciu, potom aj na zapade zavedu ekonomicku demokraciu. Avsak politicka demokracia na vychode uz existuje vyse 30 rokov, ale o ekonomickej demokracii sa na zapade neda ani snivat. A toto si uvedomil aj James Maleba a preto je tolko uspesny.