Milan Benkovský: Akí sme boli
Blíži sa 17. november, ktorý pre mňa bol a stále je najmä Medzinárodným dňom študentstva. Preto si dovolím – možno netradične – vzdať týmto ne-politickým príspevkom hold študentom a mladým ľuďom. Mladí by si mali uvedomiť, že ešte stále majú za čo bojovať. Okrem svojich práv a životných podmienok aj za slobodu, demokraciu a mier.
Akí sme boli?
Odpoveď na túto otázku má každá generácia takmer rovnakú – boli sme mladí, aktívni, silní a pekní, no a teraz sme už len skúsení. O dobe minulej, myslím tým socializmus, zvyknú neprajníci hovoriť ako o totalite, neslobode, časoch kolektivizmu, formalizmu a akejsi povinnej angažovanosti, či dokonca ako o dobe temna. Takéto nálepky dávajú spravidla tí, ktorí toto obdobie nezažili, alebo si nenaštudovali objektívne pramene, nepoznajú historické súvislosti a realitu tej doby. Ide o bývalých antikomunistov, v novodobom ponímaní o konzervatívcov, liberálov a progresívcov, ale aj o mnohých politických diletantov.
Vysvetľovať teóriu a hovoriť niečo o socializme nemá dnes najmä pre mladých ľudí väčší význam, pretože mentorovanie nemajú radi rovnako, ako sme ho neznášali i my. Nádejam sa, že skôr tento pokrokový spoločenský systém pochopia na jednom mládežníckom podujatí tej doby.
Práve preto som s potešením odpovedal na otázky Lenky Želonkovej, predsedníčky Frontu ľavicovej mládeže, ktorá pripravovala článok, ktorý vyjde k 100. výročiu úmrtia V. I. Lenina (24. januára 1924), v medzinárodnej publikácii spolu s ďalšími 99 príspevkami autorov z celého sveta pod názvom Do Tatier za Leninom. Pod týmto názvom autorka skrýva Medzinárodný výstup mládeže na Rysy, známy pod skratkou MVMR. Medzinárodný výstup na Rysy bol v tých časoch po veľkolepej česko-slovenskej spartakiáde, konanej na Pražskom Strahove, najväčším masovým podujatím mládeže.
Na príklade tohto turisticko-športového podujatia možno poukázať na charakter tých čias, ktoré celé generácie mladých ľudí vrátane mňa i tých „Husákových detí“ označujú za najšťastnejšie roky svojho života.
Ak by sa dala krátko charakterizovať vtedajšia mládež, tak to bola generácia, ktorá vedela pracovať, tvoriť, spoločensky sa angažovať, športovať, kultúrne sa vyžívať, zabávať sa i milovať. To všetko v harmonickej symbióze.
Dnes často vidíme pravý opak, keď sú hlavnou modlou u mnohých ľahko zarobené peniaze a majetky, konzumný spôsob života, individualizmus, pasivita v kultúre i športe. Našťastie, nie sú takí všetci, čoho príkladom sú okrem iných aj mladí ľudia z Frontu ľavicovej mládeže.
Zopár osobných spomienok na Rysy
Na Rysy som začal chodiť ako 19-ročný mladý člen Socialistického zväzu mládeže (SZM) v roku 1971. Neskôr, v roku 1974, som bol zvolený za predsedu Okresného výboru SZM Bratislava-vidiek (teraz sú to okresy Malacky, Pezinok a Senec), a tak som už ja organizoval účasť spravidla 40 mladých ľudí z nášho okresu na MVMR.
Na vrchole Rysov som stál celkom 13-krát, z toho 10-krát po sebe v rokoch 1971 až 1981 a 3-krát v „dospelosti“, už aj s mojou dcérou. Pre moju 14-ročnú dcéru Martinku a synovca Braňa bolo hororovou povinnosťou umývanie ešusov od mastného gulášu studenou vodou (iná nebola) pieskom, počas vystúpenia skupiny Lojzo. Dodnes na to s úsmevom spolu spomíname. Životným zážitkom pre tých, čo sa dostali cez pomocné reťaze a zvládli výstup, bola augustová guľovačka na snehovom poli pri Chate pod Rysmi.
Nezabudnuteľný bol najmä môj prvý výstup, na ktorom som videl úžasný elán svojich rovesníkov a cítil som sa súčasťou veľkého kolektívu mladých, čo chcú niečo dokázať – v tomto prípade vystúpiť na jeden z najvyšších štítov Tatier. V pamäti mi tiež utkveli i ročníky, keď sa uskutočnili Medzinárodné festivaly mládeže a študentstva (MFMŠ) – v roku 1973 v Berlíne a v roku 1978 v kubánskej Havane, na ktorých som sa ako delegát osobne zúčastnil. Je smutné, že dnes sa takéto stretnutia organizujú len pre katolícku mládež.
Žiaľ, potom som mal kopu iných povinností ako profesionálny politik a výstup na Rysy mi postupne akosi unikal. Boli to však krásne časy, na ktoré nikdy nezabudnem. Článok Lenky Želonkovej, je preto pre mňa a verím, že i pre celé generácie „Rysákov“ pohladením na duši a potvrdením správnosti našej cesty smerom hore, nielen na Rysy…
Lenka Želonková: Do Tatier za Leninom
Z iniciatívy našej organizácie Front ľavicovej mládeže sa v auguste uskutočnil Výstup na Rysy s priamym odkazom na V. I. Lenina, ktorý zdolal Rysy v roku 1913.
Front ľavicovej mládeže je mládežnícka organizácia radikálnej ľavice, ktorá vznikla v roku 2015, aby prispievala k vybudovaniu sociálnej spravodlivej spoločnosti, založenej na princípoch rovnosti, solidarity a mieru.
„Milujem Tatry, lebo ma mnohému naučili.“ Tak znie výrok Lenina, ktorý svojho času obehol celý sovietsky blok. Život v emigrácii neďaleko Zakopaného motivoval Lenina k tatranským túram. Na Rysy vyšiel v auguste 1913 z poľskej strany spolu s Bagockim, Wigilewom a Bucewiczom.
O 44 rokov neskôr sa uskutočnil prvý Medzinárodný výstup mládeže na Rysy. V roku 1957 zorganizoval Československý zväz mládeže (ČSM) prvý Medzinárodný výstup mládeže na Rysy. Zúčastnilo sa na ňom 400 až 600 mládežníkov zo Slovenska, Česka, Poľska, Ruska, Francúzska a Nemecka. Prvý predseda organizačného štábu Jaroslav Prísuda spomína, ako v roku 1957 dostalo ČSM za úlohu organizovať podujatia na počesť Festivalu mládeže v Moskve. Prvým návrhom bol výstup na Gerlach. „Bol som na návšteve sekretariátu roľníckej mládeže v Novom Targu v Poľsku. V tom momente mi bolo jasné, že namiesto Gerlachu (v tom čase sa volal Stalinov štít) bude výstup mládeže na Rysy,“ píše Prísuda v liste Jánovi Pavlovčinovi. „V návrhu bolo schválené vztýčenie vlajok – československej, poľskej a sovietskej, ako aj obsah telegramu Festivalu mládeže do Moskvy.“
Na druhý ročník sa hlásilo vyše 3 000 účastníkov. Armáda postavila pri Starom Smokovci stanový tábor s poľnými kuchyňami a celodennou prevádzkou stánkových reštaurácií. Vystúpili tu folklórne súbory i dychová hudba zo Svitu, za úspešný výstup obdržal každý účastník odznak.
Na Medzinárodnom výstupe mládeže na Rysy sa zúčastňovala mládež z 15 až 21 krajín Európy a sveta. V roku 1961 zaznamenal MVMR rekord – prišlo takmer 12 000 účastníkov.
Vynášali tehly a volili Miss Rysy
Od roku 1971 riadil akciu Slovenský ústredný výbor Socialistického zväzu mládeže (SZM). Organizačný štáb, ktorý okrem zástupcov Ústredného výboru SZM pozostával z armády, verejnej bezpečnosti, zdravotníkov, TANAP-u (Tatranský národný park), horskej služby a ďalších, sa schádzal po celý rok raz mesačne v Tatrách. „Cítil som sa súčasťou veľkého kolektívu mladých, ktorí chcú niečo dokázať, v tomto prípade vystúpiť na jeden z najvyšších štítov Tatier,“ spomína Milan Benkovský na svoj prvý výstup na Rysy v roku 1971. Kolektívny duch sa prejavil aj pri prestavbe Chaty pod Rysmi, keď mal hore každý účastník vyniesť jednu tehlu. „Niektorí to postupne vzdali, tehlu nechali na chodníku, aby ju iní vyniesli hore. Tak som i ja niesol sedem tehál s vyplazeným jazykom.“
Ján Kovár, predseda organizačného štábu v rokoch 1988 a 1989, spomína na 32. ročník: „Vtedajšie stranícke a vládne delegácie sa vozili 613-kami až na Popradské pleso. Veľmi mi to vadilo. Bolo to aj tridsať áut a mladí museli šliapať po tej ceste v prachu. Dal som úlohu zohnať špeciálny autobus do vysokohorského prostredia. Sprievod potom tvorili len tri autá, horská služba a ochranka.“
Nechýbal športovo-kultúrny program. Súčasťou MVMR boli semináre a prednášky na spoločenské, politické aj environmentálne témy. Raz sa tu dokonca konala súťaž krásy „Rysuľka a Rysák“, pričom ceny odovzdávala Miss ČSSR Ivana Christová.
Záujem o MVMR bol taký veľký, že okresné výbory SZM museli robiť výber. Na žiadosť TANAP-u bol totiž kvôli ochrane životného prostredia počet účastníkov obmedzený na 5 000. „Medzi účastníkmi boli zastúpené všetky sociálne skupiny mladých ľudí – študenti stredných a vysokých škôl, poľnohospodárska i pracujúca mládež, vojaci, športovci aj umelci,“ poukazuje na pestrosť zloženia Jaroslav Havel.
Po akrylových stopách Lenina
Po roku 1989 sa charakter výstupu na Rysy zásadne zmenil. Pamätná tabuľa s Leninovou podobizňou zmizla v útrobách hôr ešte pred prevratom. Frustrovaní výtržníci dosiahli, že dnes už pamiatku na Lenina na vrchole nenájdete. Zostalo po ňom vo Vysokých Tatrách iba to, čo kázal marketing. Chatár na najvyššie položenej chaty Slovenska, Chaty pod Rysmi, namaľoval akrylovou farbou „Leninove stopy“ a miesto, kde mal sedieť. Vďaka ľudom ako Ján Kovár a Ján Pavlovčin, ktorí po prevrate založili Klub Rysy Poprad – Vysoké Tatry, sa tradícia výstupu na Rysy udržala a v roku 2023 sa uskutočnil už 67. ročník. Výstup však stratil svoj ideologický rozmer a už nikdy nedosiahol takú účasť a veľkoleposť ako pred prevratom.
Klub Rysy Poprad – Vysoké Tatry inšpiroval v roku 2004 k vzniku partnerského združenia v Českej republike Klub přátel Vysokých Tater. Predseda Klubu Jaroslav Havel, ktorý od roku 1969 nevynechal ani jeden výstup, rád spomína na 56. ročník v roku 2012, keď prespával na Chate pod Rysmi: „Uchvátil ma ranný pohľad na východ slnka, ako sa postupne menilo zafarbenie tatranských vrcholov. Táto scenéria sa mi veľmi často vybavuje.“
V nohách kilometre, v hlave cieľ
Rysy patria medzi najvyššie dostupné štíty Slovenska, pričom severozápadný vrchol je najvyšším bodom Poľska. My sme štartovali pri Štrbskom plese, odkiaľ sme pokračovali cez Popradské pleso k Chate pod Rysmi. Zdolali sme 1 205 výškových metrov a 21 kilometrov. S vlajkou FĽM a Lenina sme sa odfotili na slovenskom vrchole Rysov vo výške 2 503 metrov nad morom.
„Výstup na Rysy by sa mal organizovať ako turistické, športovo-kultúrne podujatie bez jeho ideologizácie. V. I. Lenin sa môže neformálne pripomenúť v diskusiách, rozhodne by však nemal byť v názve ani v motivácii podujatia,“ tvrdí Milan Benkovský. „V takomto prípade má šancu prežiť i do budúcna.“ S týmto názorom sa stotožňuje aj Jaroslav Havel. Pridáva sa Ján Kovár: „Nie pod politickým podtónom. Len ak by sa k nám pridali ľudia vášho zmýšľania a bola by to ľavičiarska akcia.“ Našou snahou bude pôvodný ideologický rozmer oživiť.
Ján Pavlovčin, člen organizačného štábu MVMR od roku 1966 a predseda Klubu Rysy Poprad – Vysoké Tatry, pripravuje rukopis k 70. výročiu výstupov na Rysy. K spomienkam na podujatie sa veľmi rád vracia, pretože „…v mojom živote zanechali stopu. Stopu hlbokú ako horská riava tečúca v prekrásnej tatranskej prírode.“
Veríme, že sa nám tento rok podarí spojiť sily a Front ľavicovej mládeže vystúpi na Rysy s pamätníkmi MVMR. Pretože disciplína a vytrvalosť, to sú kvality, ktoré si Lenin vysoko vážil.
Autorka je predsedníčkou Frontu ľavicovej mládeže
Snímky: www.wikimedia.commons, archív M. Benkovského, archív L. Želonkovej
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008