Kapitalizmus sa stal pre Rusko horší ako druhá svetová vojna

Moc bohatých

Čierny október (mediálno-politicky sa takto označuje výsledok násilnej zmeny moci v Rusku, ktorú protiústavne uskutočnil v roku 1993 vtedajší prezident Boris Jeľcin – pozn. prekladateľa) zavŕšil skazu ZSSR a sovietskej civilizácie. Jeľcin vykonal štátny prevrat v záujme nastupujúcej plutokracie a oligarchie kompradorskej buržoázie, ktorá prosperuje z predaja národného bohatstva. A k tomu aj záujmy skorumpovaných úradníkov, etnických klanov parazitujúcich na krajine a záujmy skupín organizovaného zločinu. Darí sa aj liberálnej inteligencii, elite, ktorá slúži záujmom vládnucej triedy. Preto mali umelci a iní herci v Ruskej federácii blízko k elite, s výnimkou tých, ktorí sa nepredávali.

Ľudu sa sľubovali džínsy, klobásy, žuvačky (na vybudovanie dobre živenej konzumnej spoločnosti) a oslobodenie od sovietskej totality. Tridsať rokov moci veľkých podnikov, plutokratov, oligarchov a bankárov však ukázalo, že ide o „slobodu“ od moci, majetku a sociálnej spravodlivosti. V roku 2022 sa zrútila aj ilúzia bezpečnosti. Prvýkrát od druhej svetovej vojny je ruské územie ostreľované zbraňami a mínometmi a útočia naň rakety, lietadlá a drony.

Je jasné, že po rozpade ZSSR sa v kapitalistickom režime v Rusku, preriedenom prvkami feudalizmu a kriminality, vytvorila konzumná spoločnosť, z ktorej má úžitok len úzka skupina ľudí, doslova pár percent celej populácie. Vznikla spoločnosť vyhladzovania a sebazničenia.

Podľa údajov Rosstatu (skratka pre Federálnu službu štátnej štatistiky – Федеральная служба государственной статистики, pozn. prekladateľa) iba 8 % zarába alebo dostáva príjem na hlavu nad 100 tisíc rubľov mesačne. To je skutočná buržoázia. Medzi týmito 8 % bohatých a veľmi bohatých (t. j. príjem na hlavu milión rubľov alebo viac za mesiac) nie je viac ako 1,5 %. Vlastnia však viac ako 50 % národného bohatstva krajiny. Zároveň 78 % ruskej populácie žije v stave rôzneho stupňa chudoby a absolútnej chudoby (afrikanizácia Ruska).

Tých pár ľudí, čo dokázali zbohatnúť a neskončili na cintoríne počas „prevratných 90. rokov“, sa mohli presťahovať na vytúžený Západ, zapojiť sa do „krásneho života“, prípadne tam prepraviť deti, rodiny, milenky a milencov. Niektorí pokračujú v „práci“ v Rusku a vytvárajú si „náhradné letiská“ niekde na Floride, na Azúrovom pobreží Francúzska alebo v Dubaji.

Straty krajiny

Za tento čas krajina stratila 26 miliónov ľudí a 40 % národného hospodárstva, ako odhaduje vydanie Rovnosti («Равенство»). To je rozdiel medzi skutočnými ukazovateľmi a možnými (alternatívnymi), ktoré by sa vyvinuli pri sovietskych mierach rastu v rokoch 1980 – 1989.

Podľa prognózy Goskomstatu (skratka pre Štátny výbor ZSSR pre štatistiku – Государственный комитет СССР по статистике, pozn. prekladateľa) z roku 1990 by v RSFSR mohlo v roku 2023 žiť viac ako 172 miliónov ľudí. V súčasnosti žije v Ruskej federácii 146 miliónov ľudí (bez nových regiónov). To znamená, že strata obyvateľstva je 26 miliónov ľudí. Ide o priame straty. Vedci vedia, že existujú aj nepriame – od potratov, zhoršenia kvality života väčšiny ľudí – výživa, telesná výchova, stres, degradácia a komercializácia systému zdravotnej starostlivosti, prijatie západných noriem spotreby a zásad života (hedonizmus, bezdetnosť, nárast počtu zvrhlíkov) atď. Takto sa demografické straty Ruska zvyšujú 2- až 3-krát.

Zároveň došlo k výpadku príjmov obyvateľstva vo výške 41 %. Disponibilný príjem 80 % Rusov (okrem bohatých) v roku 2022 predstavoval 25,9 tisíc rubľov mesačne. Pri sovietskych mierach rastu a úrovni nerovnosti by to malo byť 43 tisíc rubľov. K tomu treba pridať  výdobytky sovietskeho socializmu: bezplatné školstvo (najlepšie na svete, resp. na najvyšších  úrovniach), zdravotníctvo, sociálne zabezpečenie, bezplatné bývanie, bezpečnostný systém, nízku kriminalitu, nízku miera sociálnej patológie, atď.

Ekonomické straty za 30 rokov dosiahli 40 %. V roku 1985 sa rast spomalil na 2,3 %, čo sa stalo následkom „perestrojky“, teda ničenia ZSSR. Ale aj pri takom tempe rastu by bol HDP 2,1-krát vyšší ako v roku 1990, a nie o úbohých 26 %, ako je v skutočnosti. Ruská ekonomika by mala hodnotu 7,7 bilióna dolárov, nie 4,6 bilióna dolárov. Patrili by sme medzi svetových lídrov v ekonomike, na druhom mieste za Spojenými štátmi, pred Čínou a Indiou. A to pri zachovaní tých malých temp rastu.

Straty vo výrobe za 30 rokov výkonu „zodpovedného podnikania“ dosiahli 66 %. Poľnohospodárske straty sú vo výške 44 %. Predtým boli poľnohospodárske straty vyššie. Poľnohospodársky sektor je však v poslednom desaťročí na vzostupe. Ale to sa netýka ruskej dediny, ktorá vymierala a vymiera. Je to spôsobené rozvojom veľkých poľnohospodárskych podnikov, ktoré vyvážajú do zahraničia obilie, mäso, maslo, atď. Zároveň ceny potravín rastú a rastú. Čoraz viac ľudí pracuje „na jedlo“.

Podobné výpočty ukazujú, že straty obyvateľstva RSFSR v rokoch 1941 – 1945 predstavovali 20 miliónov ľudí a domácností – 44%. To bolo v podmienkach najbrutálnejšej svetovej vojny s nacistickou politikou vyhladzovania vojnových zajatcov a civilistov, ktorá vytvárala životný priestor pre „nadradenú rasu“. Pritom však bola zničené západné a časť stredného Ruska. Východ Ruska sa rozvíjal. A po oslobodení od okupácie sovietska vláda rýchlo a efektívne (na Západe si mysleli, že Rusku bude trvať zotavenie oveľa dlhšie) všetko zničené obnovila.

Úsmev beštiálneho kapitalizmu sa tak pre Rusko a jeho ľud stal horším ako invázia Hitlerových „blond zverov“. Rusko sa prepadlo na nižší stupeň spoločenského rozvoja (niekde až po nový feudalizmus), zažilo ekonomické a demografické katastrofy. Teraz sme už na pokraji štátnej a civilizačnej katastrofy podľa scenára z roku 1917 alebo 1991.

Ako poznamenal ruský historik V. Kľučevskij: „História nič neučí, iba trestá za neznalosť svojich ponaučení.“

Preklad: František Škvrnda st.

Originál bol uverejnený 12. októbra 2023 na stránke Vojennoje obozrenije v rubrike Názory.

Poznámka: Ide o komentár k následkom udalosti spojených s vnútropolitickým konfliktom od 21. septembra do 4. októbra 1993, keď prezident RF Boris Jeľcin výnosom č. 1400 rozpustil 21. septembra Zjazd ľudových poslancov a Najvyšší soviet. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu, ktorý bol prijatý o niekoľko hodín neskôr, výnos prezidenta odporoval viacerým ustanoveniam platnej ústavy a nebol vykonateľný. 24. septembra X. Mimoriadny zjazd ľudových poslancov zvolaný Najvyšším sovietom rozhodol o zrušení právomocí prezidenta od prijatia výnosu č. 1400 a jeho konanie označil za štátny prevrat. B. Jeľcin napriek tomu pokračoval vo výkone funkcie prezidenta, pričom sa opieral o vládu a vedenie silových rezortov (Ministerstva vnútra, Ministerstva obrany a Ministerstva bezpečnosti, to pôsobilo len do 21. decembra 1993).
Udalosti vyvrcholili 3. a. 4. októbra a skončili sa ozbrojeným útokom síl oddaných B. Jeľcinovi na sídlo Najvyššieho sovietu. Počas nepokojov zahynulo najmenej 158 osôb a 423 bolo zranených, prevažná väčšina z nich 3. a 4. októbra. Západ Jeľcinov ozbrojený útok na parlament pokrytecky prehliadol a nikdy sa mu v súvislosti s ním oficiálne vôbec nič nevyčítalo. Napriek tomu, že v roku 1999 bola spracovaná rozsiahla správa (s prílohami vyše 300 strán) Komisie Štátnej dumy k doplňujúcemu preskúmaniu a analýze udalostí prebiehajúcich v Moskve 21. septembra – 5. októbra, doteraz sa nepovažuje udalosť za úplne uzavretú a dostatočne objasnenú.

Alexander Vladimirovič Samsonov je ruský publicista, historik pôsobiaci v redakcii „Vojennoje obozrenije“ ako vedúci oddelenia dejín. V kritickom duchu sa venuje najmä otázkam ruských a sovietskych dejín, ako aj problémom súčasného života ruskej spoločnosti a štátu. Pravidelne prispieva  do viacerých ruských tlačených i elektronických médií.