Zamestnanec Ústavu pamäti národa Patrik Dubovský podal na Ľuboša Blahu trestné oznámenie. Reagoval tak na konanie poslanca Blahu, ktorý si vo svojej kancelárii vyložil obraz revolucionára Ernesta Che Guevaru. Historik Dubovský si myslí, že poslanec Smeru Blaha sa verejným vystavením portrétu Che Guevaru v kancelárii podpredsedu parlamentu mohol dopustiť trestného činu extrémizmu. Blaha podľa Dubovského „prejavil sympatie k predstaviteľovi komunistickej ideológie, resp. kubánskej revolúcie a totalitnej praxe tejto ideológie a revolúcie, ktorá dokázateľne vykonala množstvo vrážd a popráv na nevinných obetiach a tým hrubo potláčala základné práva a slobody“.
Podobné spôsoby zastrašovania sme už zažili napríklad po roku 1968. V tom čase som bol na kurze žurnalistiky v Bratislave, ktorý organizovala ústredná stranícka škola. Jedna moja spolužiačka v neformálnej debate povedala, že nesúhlasí so vstupom vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Tamojšia stranícka organizácia sa rozhodla, že spolužiačku za tento výrok vylúči z komunistickej strany. Na verejnej schôdzi som ako mladík odvážne protestoval proti takémuto postupu. Povedal som, že aj keď neviem, kde je ústredný výbor komunistickej strany, nájdem spôsob, ako navštíviť niekoho z čelných funkcionárov. Nakoniec som od protestnej návštevy ustúpil, pretože výbor komunistickej strany upustil od vylučovania spolužiačky zo strany.
Po troch desaťročiach mi z recepcie podniku, kde som pôsobil ako riaditeľ odboru komunikácie, zavolali, že mám návštevu. Recepčnej som povedal, že takúto pani nepoznám, jej meno mi nič nehovorí. Po urgencii som zašiel na recepciu, kde na mňa čakala staršia neznáma pani. Hneď na začiatku som sa návšteve ospravedlnil za to, že stále neviem, o koho ide. Postaršia dáma so šedivými vlasmi povedala, že je moja bývalá spolužiačka, a tak som ju v rozpakoch pozval do mojej kancelárie.
Bola to spolužiačka z bratislavského kurzu žurnalistiky. Z tašky vybrala malý darček a predniesla milé poďakovanie za to, že som sa kedysi v ťažkej chvíli ako prvý postavil na jej stranu.
Táto dáma bola vyše tri desaťročia redaktorkou i šéfredaktorkou viacerých novín a časopisov. Povedala mi, že bez môjho príhovoru by sa pravdepodobne do novín nedostala. A teraz, v čase jej odchodu do dôchodku, považovala za povinnosť navštíviť ma a poďakovať sa.
Budem rád, ak si túto príhodu prečíta historik Patrik Dubovský a trošku sa zamyslí, či je namieste zoznámiť sa s podpredsedom Národnej rady SR Ľubošom Blahom na policajnom oddelení, kde nepodávajú kávu, kde namiesto filozoficko-etických otázok budú reagovať len na strohé chladné právnické formulácie.
Zhodou okolností mám rozčítanú knihu Justin Bariso: Emocionálna inteligencia v reálnom živote. Odcitujem len jeden odkaz pre zamestnanca Ústavu pamäti národa Patrika Dubovského:
Sledujte svoje myšlienky, stanú sa slovami;
sledujte svoje slová, stanú sa činmi;
sledujte svoje činy, stanú sa zvykmi;
sledujte svoje zvyky, stanú sa povahou;
sledujte svoju povahu, pretože sa stane vašim osudom.
(Frank Outlaw)
Úvodné foto: Facebook
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008