Medzi mnohými ľudskými vlastnosťami nie sú vzácnosťou (a obávam sa, že čím ďalej tým menej) ani také, ako hlúposť a nenávisť. Prvá sa týka rozumu, druhá citov. To, čo je v oblasti rozumu hlúposť, je v oblasti citov nenávisť. Negativita, popieranie, odmietanie. Niektorí (obávam sa, že mnohí), už ani nič iné nepoznajú. A ako by mohli? Veď prvým znakom hlupáka je, že nevie o sebe, že je hlupák. Totálne zatmenie vedomia. A prvým znakom nenávistníka je, že okrem nenávisti už nič iné necíti. Totálne zatmenie srdca. Hlúposť je slepota rozumu, nenávisť slepota citu. Voltaire: „Predsudky sú to, čo hlupáci používajú namiesto rozumu.“
Hlúposť je nenávisť k múdrosti. Nenávisť je hlúposť citu. Hlúposť je nenávidieť druhých a mať radosť z ich škody. Nenávisť je považovať druhých za zlých a seba chápať ako najmúdrejšieho. Nenávisť je slepá, hlúposť prázdna. Ich spoločným menovateľom je neschopnosť rozlišovať a rešpektovať. Vrcholom hlúposti je nenávidieť na úkor seba samého (sebapoškodzovanie prostredníctvom sankcií). Vrcholom nenávisti je hlúposť vojny. Iba hlupák nenávidí niekoho, koho nepozná a nechápe, a teda ho neuznáva, pretože je iný. Vlastne, môže byť niečo iné príčinou nenávisti ako hlúposť? A príčinou hlúposti niečo iné ako nenávisť? Hoci aj nenávisť k sebe samému. Nietzsche: „Ten, kto bojuje s monštrami, by si mal dávať pozor, aby sa jedným z nich nestal.“
Hlúposť a nenávisť sú dvojičky. Jedna dokazuje a podporuje druhú. Hlúposť si pestuje svoju nenávisť ku všetkému, čo nechápe. A nenávisť sa utvrdzuje vo svojej hlúposti vo všetkom, čo odmieta. Hlupák nevie riešiť svoje problémy inak ako nenávisťou. Nenávistník má zatemnený rozum. Kto nechápe, nenávidí. Kto nenávidí, nechápe. Nenávisť je aktívna hlúposť, hlúposť aktívna nenávisť. Znakom hlúposti je neschopnosť rozlišovať. Znakom nenávisti je neschopnosť vnímať.
Čo však, ak sa hlúposť a nenávisť spoja dokopy v jednom človeku? Ba nielen v jednom, ale v celej skupine a mase? Sotva existuje hroznejšia negatívna sila. Hlúposť i nenávisť sú rovnako deštruktívne, vo vzájomnom spojení však mnohonásobne.
Hlúposť i nenávisť sú uzavreté do svojich bludných kruhov, ktoré sa naokolo šíria ako kruhy na vodnej hladine. Dnes akoby sa hlúposť šírila ako mor a nenávisť kvitla. Navzájom sa priťahujú a množia ako potkany. Hlúposť plodí hlúposť, nenávisť nenávisť. To je to, čo nás ťahá ku dnu a do priepasti.
Existuje proti nim obrana alebo nebodaj záchrana pred nimi? –Stačilo by niečo medzi tým — zdravý rozum a empatia, rozvážnosť a rešpekt, zdravé sebavedomie a tolerancia. Nie neutralita, ani „indiferentnosť“. Nie irónia, ani cynizmus. A už vôbec nie fanatizmus, ani animozita.
Potrebujeme prekonať tento záprah hlúposti a nenávisti. Rozbiť bludný kruh rozumovej slepoty a citovej zaslepenosti. Dopracovať sa k inými kvalitám a postojom. V ľudských aj politických vzťahoch. Jednoducho, zamyslime sa nad tým, či naša hlúposť neživí našu nenávisť a naša nenávisť nás neohlupuje… Gándhí: „Musíte byť tou zmenou, ktorú sami chcete vidieť vo svete.“
Úvodná ilustrácia: Pixabay
3 Odpovede
Dovolím si doplniť túto veľmi dobrú úvahu o ešte jeden aspekt hlúposti, ktorá je skutočne veľkým civilizačným neduhom.
Americký analytický filozof H. G. Frankfurt napísal esej, ktorá v roku 2005 vyšla knižne pod názvom On Bullshit – O hlúposti (ľudovejšie: O kravinách, sprostostiach). Vysvetlil aj dôvod, prečo sa ako filozof rozhodol pre takúto tému:
„Úcta k pravde a záujem o pravdu patria k základom civilizácie. Dlho ma znepokojoval očividne miznúci rešpekt k pravde. Dnes sú hlúposti (kecy, kraviny, sprostosti) veľkou deformáciou týchto hodnôt.“
V eseji rozlišuje medzi „bullshittermi“ (šíriteľmi hlúpostí) a klamármi. Tí prví sú zákernejší, sú väčším nebezpečenstvom pre pravdu ako klamári. Klamár vie čo je pravda, ale chce ľudí odviesť od jej objavenia. Bullshittera nezaujíma, či to, čo hovorí, je pravda alebo nepravda, ide mu len o vlastný zámer.
Najnovším príspevkom do tejto diskusie je štúdia ChatGPT is bullshit – ChatGPT je hlúposť (https://doi.org/10.1007/s10676-024-09775-5), v ktorej autori analyzujú veľkú oblasť umelej inteligencie – veľké jazykové modely. Ich celkové fungovanie sa dá chápať ako generovanie hlúpostí (kecov, sprostostí) v zmysle, ktorý skúmal H.G.Frankfurt, pretože modely významným spôsobom ignorujú pravdivosť svojich výstupov.
Aj na opis spoločnosti by možno bolo dobré zaviesť index hlúposti – Bullshit Index (BSI). BSI 0 platí pre spoločnosť, v ktorej politici neklamú. BSI 1 znamená, že politici klamú, pričom vedia, že klamú, ale robia to, len aby dosiahli svoj zámer. V súčasnosti žijeme v spoločnosti s veľmi veľkým BSI. Generácie politikov a biznis lídrov sa tak dlho zabárali do sprostostí, až stratili kontakt s realitou.
Vazeni,
Tomuto opisu najlepsie svedci, vztah Polska a Ukrajiny k Rusku. Je az zarazajuce, kolkko hluposti napisali a propagovali aj Poliaci na vysokych postoch, vdaka horeuvedenym aspektom hluposti a neneavisti. Zigmund Brezinski si ani neprstudoval demograficke pomery, Ruska a chel ho rozlozit, podla toho ako je dneska Rusko zemepisne usporiadane. A tak chcel Magadansku oblast na severovychode Ruskej federacie, premenit na nezavislu republiku Evensko. Hoci v tejto demograficky dost upadajucej oblasti, je stale 87% Rusov a len 1,3% Evenkov. Pocet Evenkov bol rovnaky po starocia. Prirodne podmienky a sposob obzivy im nedovolil populacny rast. A tak to ze Magadanska oblast sa stala sucasrou Ruska kedysi v 17 storoci, nijako neovplyvnylo demograficky rast alebo pokles Evenkov. Na rozdiel od Afriky, kde vrazdenie napriklad v Belgickom Kongu, alebo v Namibii, ked bola nemeckou koloniou znamenalo rapidny pokles obyvatelstva. Rovnako aj v Mexiku a Peru v prvom storoci kolonizacie. Nehovoriac o odvlacovani cernochov do otroctva na Americky kontinent. Avsak Brezinski a jemu podobni neprisli z navrhom vytvorenia cernosskych, alebo indianskych statov v USA. Tolko k tomu ako nenavist zatemnuje zdravy rozum.
Dante Alighieri: Božská komédia — Peklo, spev tretí, verše 35-39:
35—36 biednych pozemšťanov, / čo žili hore bez hany i chvály. — Prvú kategóriu hriešnikov Danteho Pekla tvoria teda duše ľudí ľahostajných, letargických, v živote nezaangažovaných ani za pravdu, ani proti pravde, nečinorodých neutrálov. Dante pre nich pripravil osobitnú zónu, ktorá je síce už za pekelnou bránou, ale nepatrí ešte do vlastného Pekla, lebo týmto typom ľudí nielen Boh pohŕda, ale i samo Peklo. (Porov. v. 40—42 a v. 63.) Najväčšmi nimi, pravdaže, pohŕdal sám Dante (porov. jeho výrazy: „ničomníci“, „niktoši“, „bedač“ a najmä slávny a v Taliansku zľudovelý verš 51: „Nevravme o nich, pozri len a poďme!“), natoľko až pohŕdal, že sa napokon neubránil ani istým sympatiám k tzv. veľkým hriešnikom, ako sa o tom presvedčíme v nasledujúcich spevoch. Život pre neho bol totožný s činorodosťou, prameniacou rovnako z lásky ako z nenávisti, a to najmä v časoch písania prvých spevov Božskej komédie, keď bol sám všetkými silami zaangažovaný v súvekých politických zápasoch. Sama predstava ľahostajného neutrála bola uňho spätá s najväčším pohŕdaním. (Porov. podobný postoj u Goetheho: „Zum Hassen oder Lieben / Ist alle Welt getrieben. / Da bleibt keine Wahl: / Der Teufel ist neutral.“ — „K nenávisti alebo k láske / je hnaný celý svet. / Tu neostáva nijaká voľba: / diabol je neutrálny.“ Západovýchodný Divan.) —
37—39 Sú spolu s podlým zborom nebešťanov… — S anjelmi, ktorí sa podľa nekanonických evanjelií a podľa ľudovej tradície za vzbury časti anjelskych chórov, vedenej Luciferom, nepridali ani na jednu stranu, ale zostali „neutrálnymi“. Ide teda o tú istú kategóriu ľahostajných. —