Nostalgia nad koncertom skupiny Prúdy

Foto: ticketportal

Nostalgia je súčasťou našich životov. Silný pocit nostalgie mnou hýbal po každom rockovom koncerte legiend, na ktorých som vyrastal a nabíja ma príjemnými spomienkami. Podporiť nás môže aj v čase najväčšieho stresu.

Nostalgia je však aj určitým signálom, že sa stráca niečo, čo sme mali radi, bez náhrady. Rockové legendy, o ktorých občas píšem, boli charakteristické veľkou hudobnou invenciou a neprinášali len svoj charakteristický zvuk, ale hlavne originalitu a nápady. Často sme im kvôli tomu odpúšťali aj technické nedostatky a chyby. Dnes, aj vďaka AI, sú hudobné skladby technicky dokonalé a bezchybné. Ale veľmi často mám pocit, že im niečo chýba a že majú ďaleko napríklad k zážitku skupiny Prúdy.

Mal som to šťastie, že vo veku dospievania a teda v čase, keď sa formuje vkus mladého človeka a to, čomu sa tak trochu nešikovne hovorí svetonázor, začali moje nevyzreté emócie rezonovať s rockom, harmóniou gitár a zhudobnenými textami skvelých slovenských básnikov v piesňach skupiny Prúdy.

Človek ani s vekom nezabúda na svoju mladosť a tak sa veľmi tešil z koncertu  skupiny PRÚDY v lete v Pezinku na zámku v tejto zostave:
Pavol Hammel – spev, gitara,
František Griglák – gitara,
Anton Jaro – basgitara,
Igor Teo Skovay – bicie a
Peter Preložník – klávesy.

Bol to nezabudnuteľný koncert plný legendárnych hitov a legendárnych mien.

Úžasný výber toho najlepšieho, čo skupina vytvorila a nahrala za celý čas svojej existencie. Stromy (Stromy, to sú z dreva básne o tom ako treba žiť) Zvoňte zvonky, Koče plné ruží, Medulienka, Princezná zlatovláska, Nepoviem ti dovidenia, Podnájom, Mladosť, Dnes už viem, Učiteľka tanca, Cirkus Leto, Kamalásky.

Je starým klišé myšlienka, že človek rád spomína na minulosť len preto, že bol mladý a mal pred sebou veľa možností. No počas našej mladosti sme sa mali možnosť tešiť aj z dlhého obdobia mieru. Tento koncert ma jednoznačne  oslobodil spod ťaživej reality.

Malý zázrak je, že nám niektoré piesne udržujú pocit kontinuity s dávnymi časmi mladosti. „Mladosť – to nie je len bez vrások tvár…“ Mladosť je poklad – „zázrakov čas“. Mladý človek ešte nemá nič, čo by mohol nazvať svojím, ale má veľký, zatiaľ celoživotný, potenciál. Možno práve vďaka tejto piesni som si to uvedomil. Zázrak je schopnosť premieňať potenciál na reálne hodnoty, skutky a výsledky.

Veru, mladosť, to nie je len bez vrások tvár. Kým človek cíti svoj potenciál a dokáže ho premieňať na niečo hodnotné, je stále mladý. Vďaka, že sú speváci, ktorí cítia a púšťajú do sveta, že sú dôležitejšie veci ako peniaze.

Tento koncert bol harmóniou hudby a textov Pavla Hammela a skupiny Prúdy a vyvolal autentický a plnohodnotný emocionálny zážitok. Jeho hudba jednoznačne patrí k otvoreným systémom, ktoré umožňujú poslucháčom slobodne vstúpiť a konfrontovať svoj emocionálny priestor a zároveň kognitívnym poznaním prebiehajúcich hudobných procesov aj intelektuálne dozrievať.

Je úžasné, keď hudobníci vkladajú do svojich skladieb svoje srdce a dušu, čo umožňuje poslucháčom spojiť sa s ich najvnútornejšími myšlienkami a pocitmi.

Bol to jednoznačne úžasný, emocionálny koncert, každá jedna skladba hotový klenot, šľahačkový dezert z jednej z vari najlepších šľahačiek na svete, jedinečné, divo krásne Hammelove piesne trvale v kvete, trikrát opakovane nadšený potlesk postojačky, jednoducho neuveriteľné, čo na gitare predvádzal František Griglák, rockový, baladický hlas Pavla Hammela stále veľmi svieži, vytvorili moment, na ktorý sa nezabúda. 

Nech je tvoja Mladosť stále v plnom prúde a Dnes už vieš, aké nasýtenie Čas malín ti prinesie. Nech tvojím smerom zvonia len šťastné a radostné Zvonky zvoňte a nech ti všetci platia kreditkou srdca.

(Pozn. Slovo: Koncert bol 21. júna 2026)