Dlhodobo so znepokojením pozorujem plazivú ideologizáciu nášho vysokého a stredného školstva. Najvypuklejším príkladom zostáva Vysoká škola výtvarných umení, ktorej rektorka v rozpore so zásadami neutrality akademickej pôdy (čo bol jeden z hlavných výdobytkov Nežnej revolúcie) vyhlasuje, že akademická sféra má byť politická a pravidelne zaťahuje študentov do politického boja. Najnovší počin mojej alma mater, Filozofickej fakulty UK, ma však nadvihol zo stoličky.
Nadácia Zastavme korupciu (ktorú založil Eset, viedol ju komentátor Denníka N Marián Leško a dnes bývalá redaktorka Sme Zuzana Petková) povedie na Katedre žurnalistiky FF UK svoj vlastný predmet. Vyučujúcim bude – a teraz dobre počúvajte – Ľubomír Daňko, bývalý riaditeľ NAKA, obvinený a trestne stíhaný za zneužívanie právomocí verejného činiteľa. Viem, že platí prezumpcia neviny, ale platí aj etický kódex, že trestne stíhaní ľudia sa vylučujú z vyučovacieho procesu. To vážne univerzita dovolí, aby človek, ktorý má na krku paragraf za trestný čin, bol študentom nanútený ako etalón morálky? Okrem toho by ma zaujímalo, aká je kvalifikácia dotyčného pána na vedenie odborných predmetov na katedre žurnalistiky a prečo nadácia neponúkla študentom predmet o korupcii v médiách, ktoré patria medzi najskorumpovanejšie sektory. Či to je tabu?
Nechutná indoktrinácia študentov je jedným z dôvodov, prečo už nechcem učiť na slovenských univerzitách. Príliš dobre si pamätám na ideologické predmety spred roka 1989. Ak univerzity nemajú nastúpiť cestu neonormalizácie, ministerstvo školstva by malo rázne zakročiť voči trendu, keď progresivistické mimovládne organizácie bez potrebnej kvalifikácie agresívne prenikajú do tohto sektora. Inak akademickú sféru prenecháme ideologicky premotivovaným hochštaplerom.
(Status na FB 20. septembra 2024)
