Zuzana Čaputová sa evidentne rozhodla do posledného dychu a do poslednej minúty vo svojom úrade rozdeľovať Slovensko. Pri príležitosti 20. výročia vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie ocenila 28 osôb „ďakovnými medailami“. Sú medzi nimi nielen tí, ktorí sa priamo podieľali na integračnom procese, ale aj tí, ktorí vraj „iným spôsobom podporovali integračné úsilie a zaslúžili sa o šírenie európskych a mierových hodnôt“.
Voči tomuto oficiálnemu zdôvodneniu nemožno nič namietať. Keď sa však pozrieme na zoznam ocenených, zistíme, že Čaputová si opäť urobila zo štátneho ceremoniálu súkromnú party pre progresívcov a vybraných kamarátov. Nad niektorými ocenenými zostáva rozum stáť. Vyzerá to tak, že najprv sa vybral ocenený, až potom sa mu vymýšľalo zdôvodnenie ocenenia. Veď čo povedať na medailu pre Rada Geista za jeho články o EÚ? Že mu ju vybavil jeho kamarát Ivo Štefunko? A zdôvodnenie pre Magdu Vášáryovú? Za to, že ako veľvyslankyňa vo Varšave vraj významne prispela k tomu, že nás Poľsko podporovalo vo vstupe do EÚ a NATO? To je vtip? Nemali by sme oceniť potom všetkých veľvyslancov v európskych krajinách za ich štandardnú prácu? Kariérna diplomatka Katarína Balážová, „ktorej pričinením silnela inak plytká podpora verejnosti pre naše členstvo v NATO“? Ako prosím? Vedia v prezidentskej kancelárii, že pred vstupom do Severoatlantickej aliancie bola väčšina obyvateľov proti a tri štvrtiny obyvateľov požadovali referendum? „Významná sociologička“ (zatajili, že v prvom rade poradkyňa Zuzany Čaputovej) Oľga Gyarfášová, ktorá vraj zohrala nezastupiteľnú úlohu pri „tvorbe strategickej komunikácie“ (ako sa v natoidnom newspeaku volá propaganda) pred vstupom Slovenskej republiky do EÚ a NATO?
Neuveriteľné, za čo všetko sa dá na Slovensku dostať štátny metál. Miroslav Wlachovský sa za pár mesiacov vo funkcii ministra nemohol pričiniť o nič, tak sa mu vymyslelo, že ako poradca premiéra Dzurindu sa aj on pričinil o vstup do NATO. A prvý raz v živote som počul, že počas druhej Dzurindovej vlády, keď bola ľavica v hlbokej opozícii, bol Peter Weiss vraj poradcom podpredsedu vlády Pála Csákyho pre referendum o EÚ, no u neho ma už neprekvapí nič.
Ale nebuďme malicherní. Nech pre mňa-za mňa dostane medailu aj Anton Špelec Ostrostrelec. To, čo ma na tejto maškaráde zaráža a znechucuje, je fakt, že – prepytujem – hlava štátu neuznala prínos nikoho z opačnej strany politického a názorového spektra. Ak bol vyznamenaný Béla Bugár „za rozhodujúci politický postoj v podpore integrácie SR do európskych a euroatlantických štruktúr“, vari takýto prínos možno uprieť opozičným stranám, ktoré sa významnou mierou pričinili o vydretý úspech referenda o vstupe do Európskej únie? Veď zaň „kampaňovali“ všetci, nielen Smer, ale aj HZDS, dokonca i KSS! A ako je možné obísť rozhodujúcu úlohu prvej Ficovej vlády pri vstupe do Schengenu a pri zavedení eura? Ako trápne v tejto súvislosti vyznieva medaila pre Ivana Korčoka, ktorý v tom čase plnil iba politické zadanie Roberta Fica!
Prosím, ani sa len nepokúšajte šermovať „kontroverznosťou“ Roberta Fica či Roberta Kaliňáka. Je vari menej kontroverzný Mikuláš Dzurinda? Čím si on vyslúžil medailu „za vytrvalý a neoblomný politický postoj“? Tým, že sa arogantne neohliadal na akési pre neho vtedy nepodstatné medzinárodné právo a že má krvavé paprče za bombardovanie Juhoslávie a vtiahnutie Slovenska do „koalície ochotných“ v Iraku? Alebo tým, že doslova rozkradol fungujúce strategické podniky? Veď prezidentka ocenila dokonca aj tých, ktorí hrubými chybami pri vyjednávaní o vstupe do EÚ spôsobili, že Slovensko si vyrokovalo oveľa menej výhodné podmienky pre poľnohospodárstvo ako Poľsko či Maďarsko a že sme podľahli tlaku na zbytočné odstavenie elektrární v Jaslovských Bohuniciach, čo musela neskôr nastupujúca Ficova vláda sanovať dostavbou Mochoviec. Inými slovami, Zuzana Čaputová ocenila tých, ktorí nás takmer ožobráčili a nazvala to „tým skutočným vlastenectvom, tou skutočnou oddanosťou našej krajine“. Ako smiešne vyznieva ocenenie za „šírenie mierových hodnôt“ pre takých gangstrov ako je František Šebej, Rastislav Káčer či Milan Ježovica, ktorí nikdy neboli ničím iným ako vojnovými štváčmi!
Je šokujúce a hanebné, že osoba, ktorá, bohužiaľ, ešte stále zastáva funkciu prezidentky republiky, odmieta uznať integračné zásluhy najvýznamnejšej časti politického spektra. Bez Smeru, ale aj bez iných vtedajších opozičných strán, by nikdy nebolo úspešné referendum o vstupe do Európskej únie, ktoré prešlo len „o chlp“. A bol to už vládnuci Smer, ktorý dostal Slovensko do schengenského priestoru a eurozóny. A hoci som nikdy nebol priaznivcom vstupu do NATO a rozširovania tohto vojenského paktu vôbec, oceniť nejakého novinára za jeho propagandistické článočky a nevšimnúť si leví podiel Pavla Kanisa, ktorý proti vôli členskej základne Strany demokratickej ľavice presadil jej orientáciu na Severoatlantickú alianciu, je jednoducho primitívne ignorantstvo.
Zuzana Čaputová opäť potvrdila, že ani pri takom významnom výročí, ktoré by malo byť zdrojom hrdosti a štátnej jednoty, nedokáže prekročiť svoj tieň a s nadhľadom a nadstranícky oceniť prácu všetkých zložiek slovenskej spoločnosti. Je to výraz jej ľudskej a politickej malosti. Potom sa už ani nečudujete, čo na takej slávnosti robili jej progresívni kamaráti Hojsík a Valášek alebo generál bez vojska Macko. Nemám chuť viac rozoberať túto neúprimnú a zlú ženu. Táto spoločnosť je taká rozbitá aj vďaka nej. Hoci na začiatku sľubovala, že chce spájať, všetkých oklamala a v tomto poslaní totálne zlyhala. Chápem, že progresívci sú z nej nadšení, ale ľudia si ju nezvolili na to, aby napĺňala ich stranícku agendu, ale aby bola hlavou štátu. Tou skutočnou sa nikdy nestala. Už nech je z toho úradu preč a nech je výstrahou, že čosi také v Prezidentskom paláci už nesmieme nikdy dopustiť.
(Status na FB 1. mája 2024)
