Systém zabezpečujúci pravidelný príjem každého obyvateľa krajiny po ukončení jeho produktívneho veku tak, aby mal primeraný životný štandard – aj týmto spôsobom sa dá charakterizovať dôchodkové poistenie. Aké zmeny sa v tejto oblasti plánujú a čo má byť ich výsledkom, hovorí Michal Szabo, generálny riaditeľ Sekcie sociálneho poistenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Mohli by ste v krátkosti charakterizovať obsah dôchodkovej reformy spolu s časovými horizontmi jej uskutočnenia?
Podstata reformy tkvie v zosúladení potrieb, nárokov a podmienok definovaných v dnes platnom právnom stave sociálneho zabezpečenia a faktov súvisiacich s transformáciou prechodu spoločnosti k trhovému modelu hospodárenia. Dôležitým momentom je úsilie posilniť osobnú zodpovednosť, ale aj motiváciu jednotlivca za vlastný osud, čo sa navrhuje riešiť prechodom z dnešného systému všeobecnej solidarity vyjadrenej priebežným systémom financovania na kombináciu všeobecnej solidarity s individuálnym sporením jednotlivca vyjadrenej zmiešaným, čiastočne kapitalizovaným systémom financovania sociálneho poistenia. Ide o dlhodobý proces prechodu sústavy, ktorej cieľové riešenie nadobudne definitívne tvary v horizonte rokov 2020 až 2025.
Uskutoční sa zmena nárazovo, alebo postupne?
Percento platby poistného na individuálne účty sa bude zvyšovať postupne podľa toho, ako budeme schopní pokrývať umelo vytváraný deficit najmä v dôchodkovom poistení. Situáciu komplikuje fakt, že už dnes vzniká v systéme dôchodkového zabezpečenia tzv. priebežný deficit a bol by tu, či by sme o reforme hovorili alebo nie. Nepovažujem ho však za súčasť reformy. Dá sa vyriešiť iba aplikovaním viacerých krokov, ktoré zlacnia dnešnú sústavu, a to je záležitosť dlhodobejšieho charakteru. Medzi ne patrí napríklad určenie novej hranice dôchodkového veku, definícia invalidity, eliminácia takých skutočností, ktoré nemajú s poistným systémom nič spoločné, no pretrvávajú v systéme zabezpečenia, lebo mali zabezpečovací, nie poistný charakter. Sú to napríklad bezvládnosť, jediný zdroj príjmu, dôchodok manželky, sociálny dôchodok, a pod. Tie má riešiť iná časť štátnej sociálnej politiky.
Kedy sa má s reformou začať?
Záleží to od prípravy legislatívy a aj legisvakančnej lehoty, teda času, v ktorom sa výkonné orgány pripravia na uplatňovanie nového právneho stavu. Pri samotnom zavedení kapitalizácie treba rátať s istými objektívnymi predpokladmi ako je napr. vytvorenie osobných účtov, prevzatie komplexnej databázy klientov v potrebnom rozsahu, dobudovanie informačného systému, atď. V zákone o štátnom rozpočte na rok 2001 je zahrnutá záruka na úver na vybudovanie informačnej základne v Sociálnej poisťovni. Časový horizont je z pohľadu dnešných možností nasledovný: schválenie prvého kroku – zmeny zabezpečovacieho systému na poistný predovšetkým v dôchodkovom zabezpečení sa predpokladá v priebehu roku 2001 a účinnosť by nadobudol počas roka 2002. Samotný kapitalizačný pilier je zložitejšou záležitosťou a vzhľadom na prípravu nevyhnutných predpokladov týkajúcich sa udeľovania licencií, reglementácie systému a pod. by sa mohol schváliť v roku 2002, s účinnosťou od roku 2003.
Z akých zdrojov sa predpokladá vykrytie deficitu medzi priebežným a kapitalizačným systémom v čase, keď budú jestvovať vedľa seba?
Ideálne by bolo, keby sme deficit mohli riešiť privatizačnými aktivitami tak, ako to urobili niektoré transformujúce sa ekonomiky. V zásade by to bolo aj spravodlivé. Je to predsa rozvojový program a vytvára zdroje financovania a súčasne aj zdroje na financovanie tej časti populácie, ktorá dnes privatizovaný majetok spoluvytvárala. Do hospodárstva tak reformovaná sústava sociálneho poistenia môže priniesť zdroje, ktoré zatiaľ v našej krajine akútne chýbajú a nedajú sa zrealizovať inak než systémom sporenia ľudí, t. j. dôchodkovým poistením a pripoistením. Nejde teda o „prejedenie“ prostriedkov. Druhým zdrojom je klasický podnikateľský úver. Som presvedčený, že ak bude podnikateľský zámer efektívny, môžeme predpokladať výhodnú dlhodobú pôžičku v rozsahu 200 – 400 miliónov USD. Ale základným zdrojom a predpokladom úspešnej realizácie reformy je zlepšenie ekonomickej situácie na Slovensku, bez ktorého sa žiadna reforma nedá realizovať. Do zdrojov treba zahrnúť aj už spomínané zlacnenie dnešnej zabezpečovacej sústavy. Začínajú sa otvárať otázky zvýšenia príspevkov. Považujem za chybu, ak by sa deficit jestvujúcej sústavy riešil takto. Prípadné zvýšenie príspevkového zaťaženia si viem predstaviť len ako dočasné riešenie súvisiace s vytváraním individuálnych osobných účtov poistencov, čo by mohlo byť ďalším zo zdrojov financovania reformy.
Chcem zdôrazniť, že pri reforme očakávam podporu práve od mladých ľudí. To nie je reforma o dôchodcoch, ale o mladých ľuďoch. Pre nich sa začínajú vytvárať isté predpoklady na to, aby bol systém spravodlivejší a oni mali v ňom podiel.
Práve mladí sa však zrejme nevyhnú tomu, aby platili dvakrát, teda na súčasných dôchodcov v priebežnom systéme financovania a zároveň na seba v kapitalizačnom…
Preto musia existovať opatrenia na zlacnenie. Napríklad zvýšenie dôchodkového veku, aby táto skupina obyvateľstva nebola taká početná. Deficit však budú musieť pomôcť vykryť nielen mladí, ale predovšetkým podnikateľské subjekty. Ak však bude naša ekonomika naďalej vykazovať vysokú nezamestnanosť, infláciu a pod., nároky našich dôchodcov nebude možné zachovať na primeranej úrovni. Budú klesať spolu s ich životnou úrovňou, pretože v súčasnosti je ich na počet pracujúcich priveľa. V celej ekonomike prispieva do systému dôchodkového zabezpečenia okolo dva milióny ľudí a prostriedky z neho čerpá 1,3 milióna. Na akej úrovni môže byť potom človek zabezpečený?
Často počuť argument, že na Slovensku je nižší priemerný vek dožitia žien aj mužov ako vo vyspelých krajinách. U mužov je to 67,8 rokov. Niekto môže povedať, že zvýšenie dôchodkového veku u muža je nezmyslom, lebo aj tak sa ho nedožije. Ak si však zoberieme 60-ročného muža, priemerný vek jeho dožitia je už 17,8 roka. U žien je to ešte viac, pretože 55-ročná žena má predpoklad dožitia 27,4 roka. Zabezpečiť toľko rokov na dôstojnej životnej úrovni sa nedá v žiadnom poistnom, tým menej v zabezpečovacom systéme. Na Slovensku musíme byť realisti.
Berú sa pri výpočtoch prispievateľov a poberateľov do úvahy aj pesimistické prognózy týkajúce sa rómskej populácie?
Dôchodkové zabezpečenie nemôže byť v žiadnom prípade postavené etnicky. Mám na mysli napríklad to, že sa u nich registruje vyššia pôrodnosť a súčasne vyššia úroveň nezamestnanosti.
Tento problém je nad rámec možností riešenia dôchodkového systému. Pre mňa je skupina ľudí, ktorí majú viac detí, perspektívnejšia ako tá, ktorá ich má menej. Z demografického hľadiska je pre dôchodcov lepšie, keď pracuje veľa mladých. Ale medzi Rómami je pomerne veľa práve mladých nezamestnaných.
S tým môžem, alebo nemusím súhlasiť. Je to otázka príležitostí a motivácie pracovať. Ide tu aj o stanovenie podmienok, ktoré budú vhodným spôsobom k práci nútiť v tom dobrom zmysle slova.
V návrhu dôchodkovej reformy sa počíta s optimistickým a pesimistickým variantom, pričom napríklad pesimistický ráta so 17,5 percentnou nezamestnanosťou, ktorá je už v súčasnosti vyššia. Prispôsobujete čísla v návrhu realite?
Model sa dá štandardne nastaviť na rôzne parametre. Reforma sa nemôže prepočítať, vytvoriť podľa modelu a skončiť. Musí tu byť neustály priebežný systém verifikácie vstupov ako napríklad nezamestnanosť, inflácia, ekonomický rast a podobne. Žiadna reforma nefunguje úplne presne v súlade s modelom. Musí reflektovať odchýlky a prispôsobovať ich vývoju.
Prebrali ste pri tvorení reformy aj nejaké metódy a postupy z iných krajín?
Sú veci, ktoré majú všeobecnú platnosť. My sa snažíme pohybovať v modeli myslenia a vývojových skúseností bežných v Európe. Na druhej strane musíme zohľadniť osobitosti našej ekonomiky. Málokto, keď vidí usmievavých dôchodcov z vyspelých krajín, si uvedomuje, že ich dôchodok sa netvorí iba z jedného zdroja. Okrem základného dôchodku majú nejakú formu pripoistenia, životného poistenia, práce s majetkom a to všetko sú východiská pre ich pokojnú starobu.
Ale učiť sa – či už z úspechov alebo chýb – môžeme aj od susedných transformujúcich sa krajín, ktoré už s reformou začali. Napríklad Česko. Veľa si chceme zobrať z príkladu NSR, pretože NDR bola na rovnakej štrukturálnej úrovni ako my. Podobne môžeme hovoriť o Poľsku či Maďarsku. Na druhej strane, niektoré veci máme naštartované dobre práve my, napríklad inštitucionalizácia, financovanie cez verejné financie, alebo dobre prepracovaný systém tripartity.
Nie je tragédiou, že reforma v takejto miere sa predkladá až desať rokov po páde komunizmu a doposiaľ sa nič v tejto veci nerobilo? A potom, vy ste navrhli reformu, ktorej realizáciu predpokladáte v priebehu desiatich a viac rokov. Platí to aj v prípade, že dôjde k zmene vlády?
Už z textu rozhovoru je zrejmé, že niečo sa predsa len urobilo. Reforma sociálnej sústavy je vždy politicky citlivá záležitosť. Je to aj o zodpovednosti. Zodpovednosti za fakt, že medzi nami žijú ľudia, ktorí už svoj pracovný potenciál stratili a je nevyhnutné vyriešiť ich primerané hmotné zabezpečenie v dôchodku. Ide aj o zodpovednosť politikov. Dúfam, že aj v mojej vlasti prevládne zodpovednosť nad malicherným politikárčením. V otázke naštartovania cieľov sa to pri schvaľovaní Koncepcie reformy sociálneho poistenia podarilo. Pevne verím, že tak bude aj pri neľahkých úlohách súvisiacich s jej realizáciou.
zhovárala sa Lýdia Kokavcová
