JOZEF MIGAŠ
Doc. PhDr. Jozef Migaš, CSc. sa narodil 7. januára 1954 v Pušovciach, okres Prešov. Po absolvovaní gymnázia v Prešove študoval na Filozofickej fakulte Štátnej univerzity v Kyjeve. Pracoval väčšinou ako vysokoškolský učiteľ, v rokoch 1995 – 1996 bol veľvyslancom SR na Ukrajine. V apríli 1996 bol zvolený za predsedu SDĽ. Po minuloročných voľbách sa stal predsedom NR SR. Je ženatý, má dve deti.
Ste na čele slovenského parlamentu už pol roka. Ako s odstupom hodnotíte situáciu v slovenskej spoločnosti po voľbách?
Musím zopakovať to, čo sa snažíme vysvetliť verejnosti už niekoľko mesiacov. Zdedili sme štát v nedobrom stave, situácia je v mnohých oblastiach krízová, čo vplýva na nálady bežných ľudí. Reakcia spoločnosti je prirodzená: stupňuje sa nervozita, zvyšuje sa percento nespokojných.
Terajšia vládna koalícia však pred voľbami sľubovala, že upokojí rozoštvaných ľudí a jedna strana dokonca priamo operovala s myšlienkou porozumenia…
Iste, spoločnosť je aj naďalej silne polarizovaná. Zvyšujú sa rozdiely v životnej úrovni jednotlivých vrstiev obyvateľstva, vláda a parlament musia riešiť rôzne kriminálne činy z minulosti, naprávať niektoré privatizačné aktivity, zápas medzi koalíciou a opozíciou je preto čoraz neľútostnejší a nekompromisnejší, a to všetko sa prenáša na ľudí. Takýto stav žiadnej spoločnosti na pokoji nepridá. Ale my to musíme riešiť, musíme o tom hovoriť, lebo nikto v tejto krajine nemôže beztrestne porušovať zákony. Nemôžeme pripustiť, aby si niekto začal byť istý, že v záujme akéhosi zdania pokoja a neistého zmierenia budeme odpúšťať najväčšie podvody, krádeže, alebo ešte čosi horšie. To nejde a ja prosím ľudí o pochopenie.
Skôr či neskôr ste však museli naraziť aj na diametrálne odlišné názory na riešenie nahromadených problémov medzi ľavicovou a pravicovou časťou vládnej koalície. Vyhovuje vám priestor, ktorý si vytvorila SDĽ vo vláde na presadzovanie svojej ľavicovej politiky?
Otvorili ste veľmi vážny problém. Všetci sme si uvedomovali, že toto manželstvo nebude z lásky, že bude komplikované. Je to prirodzené – veď koalícia je veľmi rôznorodá. Znepokojuje ma však, že pravicová časť vládneho zoskupenia sa v poslednom čase snaží presadzovať príliš maximalisticky a čoraz častejšie prichádza s návrhmi, ktoré nie sú vyjadrené ani v koaličnej zmluve, ani v programovom vyhlásení vlády. Takto sa postupovať nedá. Táto koalícia nevznikla preto, aby sa správala ľavicovo či pravicovo. Všetci musíme byť schopní urobiť nejaký kompromis v záujme nápravy vecí. Ale ak si niekto myslí, že ekonomické a sociálne problémy tejto krajiny vyrieši jednoduchým prehĺbením reštrikcie, zásadne sa mýli. Mnoho ľudí si už nemá kam uťahovať opasky – tým sa už argumentovať nedá. Ak toto pravica nechápe, ak si neuvedomuje, že tu už ide o prežitie, potom sa nemôže nádejať, že sa dostaneme z krízy. Oživenie výroby sa neobjaví bez prihliadania na základné sociálne potreby pracujúceho človeka.
Nemyslíte si, že ľavica predsa len príliš ustupuje pravici?
To nie. V rámci koalície existuje normálne napätie, legitímny zápas o presadzovanie vlastných záujmov. Ale že by sme len tak ustupovali, to nie.
Mnoho vašich priaznivcov je však nespokojných…
Treba konkretizovať. Môžem vám predložiť dôkazy, že sa nám v zásade darí presadzovať základné prvky našej politiky. Kto prišiel s balíčkom sociálnych opatrení?
Presadila ho SDĽ. Kto nástojil na nezvyšovaní dolnej sadzby DPH? Kto presadil príspevok na bývanie? Zvýšenie dôchodkov v priebehu pol roka? Väčšie zdaňovanie odmien za účasť v správnych a dozorných radách? Vymáhanie nedoplatkov daní z minulosti? Pri všetkom stála Strana demokratickej ľavice, ktorá vybojovala tieto veci napriek ostrým názorovým stretom s pravicovými koaličnými stranami.
Ministerka financií Brigita Schmögnerová však v rozhovore pre SLOVO naznačila, že DPH sa bude predsa len zvyšovať, ale postupne.
Náš postoj je principiálny. Dnes však hovoríme o tomto roku, kedy treba skutočne prežiť. Štát nie je abstraktný pojem, štát predstavujú ľudia a o tých sa treba postarať. Čo bude o dva či tri roky, to je otázka, ktorou sa budeme zaoberať neskôr, podľa situácie. Nešpekulujme o tom, čo by bolo, keby. Dnes treba škrtiť veľkopodnikateľov, ktorí nechcú platiť dane, nie chudobný ľud.
Čo však do budúcnosti?
Opakujem: odmietam špekulovať. V tejto fáze táto otázka nie je aktuálna. Ekonomické problémy sa nedajú riešiť iba na úkor občanov. Toto je principiálna pozícia SDĽ. Pravica si musí uvedomiť, že o tejto otázke sa dohadovať nebudeme. Pokiaľ sa nezvýšia reálne príjmy obyvateľstva, nepodporíme rast DPH.
Rast nezamestnanosti je v posledných mesiacoch dramatický. Šíri sa skepsa. Vidí SDĽ východiská z tohto stavu?
Ak by som mal pomenovať najnepríjemnejší, najznepokojujúcejší jav súčasného vývoja, potom by som na prvom mieste musel skutočne spomenúť rapídne zvyšovanie nezamestnanosti. Makroekonomika nám nepomôže, ak je mikroekonomika v koncoch. Ak chceme zvyšovať zamestnanosť, musíme zvyšovať tempo hospodárskeho rozvoja, musíme oživiť výrobu, ktorá vytvorí nové pracovné miesta. Aj preto SDĽ požaduje pri všetkých diskusiách o ekonomických opatreniach prihliadať predovšetkým na to, ako tieto kroky pomôžu krachujúcim podnikom. Aj preto SDĽ podporuje urýchlený vstup zahraničného kapitálu, ktorý postaví továrne na nohy. Trvali sme však na takých opatreniach, ktoré nepodporujú krátkodobé špekulatívne investície, ale dlhodobé investovanie, ktoré potrebujeme ako soľ. Okrem toho vláda vyčlenila osobitné prostriedky na rozvoj podnikania v regiónoch, ktoré sú najviac postihnuté nezamestnanosťou. Robíme aktívnu zamestnaneckú politiku, a preto sa zasadzujeme za skrátenie podpôr v nezamestnanosti tým jednotlivcom, ktorým sa nechce pracovať. Osobne však rovnako silno vnímam skutočnosť, že nezamestnanosťou nie sú postihnutí iba tí, ktorí nemajú prácu. Rovnako ťažko vplýva aj na zamestnaných ľudí, u ktorých rastie strach, že prídu o živobytie. Chápem teda obavy všetkých, ale ubezpečujem ich, že pre SDĽ je táto otázka prioritou číslo jeden.
Objavujú sa však názory, že vláda v skutočnosti nevie, ako zastaviť skutočný prepad…
Odpoviem takto: súčasná vládna koalícia je hasičom. Nemôžeme opravovať dom, keď nám horí strecha. Opozícii lezie na nervy, že jej neustále pripomíname hriechy minulosti a vysmieva sa nám, aby sme ukázali, čo vieme, keď máme vyrabovanú komoru. Ale skutočnosť je naozaj taká: bývalá moc sa správala krajne nezodpovedne. Je veľmi jednoduché rozkradnúť stavebný materiál a pýtať sa nového gazdu, prečo nestavia dom. Dnes však nemáme iné východisko: musíme najprv hľadať zdroje, o ktoré nás pripravila bývalá vláda.
Spor medzi podpredsedom vlády Ivanom Miklošom a ministerkou financií Brigitou Schmögnerovou sa začína vyostrovať do takej miery, že niektorí pozorovatelia začínajú hovoriť o možnom vyústení tohto konfliktu: demisii jedného z nich…
Stojíme za svojou ministerkou. Rád by som však zdôraznil predovšetkým, to, že SDĽ neustále žiada, aby sa podpredseda vlády pre ekonomiku staral predovšetkým o vypracovanie strednodobej a dlhodobej koncepcie oživenia hospodárstva a výrobnej sféry. Toto je jeho úlohou. Priestor spojený s rozpočtovou a finančnou politikou by mal láskavo nechať na ministerku financií – ona je za to zodpovedná.
V poslednom čase sú čoraz populárnejšie vízie o tom, že v budúcich voľbách budú rozhodujúcimi rivalmi SDĽ a KDH, že politická scéna sa kryštalizuje do dvoch silných protipólov. Nie sú to trošku smiešne a predčasné úvahy? Veď blok HZDS – SNS je stále rovnako silný, v tomto ohľade sa pomer síl takmer nemení.
Súhlasím s vami. Boj medzi ľavicou a pravicou v rámci vládnej koalície je azda trochu predčasný. V súčasnosti za prioritnú považujem stabilizáciu pomerov, a to aj v rámci vládnej koalície. Treba sa sústrediť na riešenie akútnych problémov, ktoré nemožno odkladať. Všetko ostatné, vrátane profilácie ľavice a pravice, je teraz vedľajšie. Ak budeme už teraz uvažovať v reláciách kto z koho, ako sa to pokúšajú vyprovokovať niektoré kruhy v KDH, vyjde z tohto zbytočného boja víťazne opäť ktosi tretí. A Slovensko pre svoj rozvoj momentálne nemá inú alternatívu, akou je súčasná široká vládna koalícia.
Aká je však skutočnosť? Povedzte nám svoj názor na plnenie koaličnej dohody.
Koaličná zmluva nie je kyjak, ktorým sa má mlátiť po hlavách členov vládnej koalície. Všetci by si mali uvedomiť, že politické záujmy nesmú narúšať kritérium odbornosti. Ak by sme všetkých obliekli do straníckych tričiek, v konečnom dôsledku by sa to obrátilo proti nám. Vláda musí mať záujem, aby jednotlivé posty obsadzovali špičkoví odborníci. Samozrejme, že sme za dôsledné plnenie koaličnej dohody, ale táto zásada nesmie ísť na úkor kvality ľudí. Politika odtrhnutá od života nemá perspektívu.
Pripúšťate teda, že SDĽ porušuje koaličnú dohodu?
To je časté obvinenie na našu adresu. My sme si vždy veľmi tvrdo bránili svoju pozíciu, ale náš vklad do koncepcie vládnej politiky bol vždy konštruktívny. Je zaujímavé, že vždy, keď SDĽ odmieta uskutočňovať politiku priskoč a podpor, zdvihne sa vlna kritiky. Ale keď SMK svojimi nezodpovednými požiadavkami navýšiť štátny rozpočet väčšími príspevkami pre menšinovú kultúru zablokuje rokovanie parlamentu, všetko je v poriadku, novinári mlčia. A keď SDK porušuje koaličnú dohodu a čoraz otvorenejšie podporuje iných prezidentských kandidátov ako dohodnutého Rudolfa Schustera, opäť je všetko v poriadku. Keď ministri SDĽ nehlasujú za uznesenie vlády o prechode vojsk NATO cez naše územie, opäť nás zaplavia spŕškou kritiky. Ale to, že sa zdržali aj iní ministri, ako napríklad Ján Čarnogurský, našu pravicu netrápi. Je to veľmi priehľadné. SDĽ pristupovala k problémom vždy veľmi racionálne. Ak nás chce ktosi zahnať do kúta, nech to povie priamo a nech nehľadá chyby krásy, ktoré by mohol vyčítať v prvom rade sebe.
Z koaličných partnerov podporuje Rudolfa Schustera na post hlavy štátu najvýraznejšie SDĽ. Dosiaľ sa však nevyjadrila, prečo…
Vychádzame z reality. V momentálnej situácii nevidíme lepšiu osobnosť. Berieme ho ako svojho kandidáta. Sami sme v našich radoch lepšieho nenašli. Urobíme teda všetko pre to, aby bol prezidentom práve on. Napokon, preferencie hovoria jasne v jeho prospech. Prestaňme sa už hrať na tzv. straníckych a tzv. občianskych kandidátov. Magda Vášáryová, Michal Kováč a Juraj Švec sú práve tak straníckymi kandidátmi ako Rudolf Schuster. Vášáryovú podporuje Demokratická strana, Kováča KDH a Šveca DÚ. Akí občiansku kandidáti? A naopak: Rudolf Schuster je práve takým občianskym kandidátom ako Vášáryová, Kováč alebo Švec. Veď zozbieral potrebné množstvo podpisov, práve tak ako spomínaní traja. A potom: vari Mjartan, Zala či iní tiež nie sú občianski kandidáti? Všetky podobné nálepky beriem ako súčasť predvolebnej propagandy.
Zlé jazyky tvrdia, že túto koalíciu už drží pokope iba personálna únia Migaš – Dzurinda. Ako sa vám spolupracuje s premiérom?
S Mikulášom Dzurindom zodpovedáme ako predstavitelia dvoch najsilnejších politických subjektov za vývoj tejto krajiny. Myslím si, že stav vládnej koalície do veľkej miery závisí od spolupráce nás dvoch, pričom nechcem podceňovať ostatných partnerov. Obaja si uvedomujeme zodpovednosť, ktorú máme, a to sa odráža aj na našich vzťahoch, ktoré sú korektné.
Poďme k téme, ktorá zdanlivo prekvapujúco ovládla celý náš vnútropolitický život – vojna v Juhoslávii. Strana demokratickej ľavice sa vyslovila proti prechodu vojsk NATO cez naše územie. Predtým však súhlasila s preletom lietadiel. Nezdá sa vám tento postoj dvojtvárny a zbytočne alibistický vzhľadom na skutočnosť, že medzinárodné právo nerobí rozdiel medzi použitím vzdušného a pozemného priestoru?
Nie. Musím zdôrazniť, že o tom, čo schválila vláda po prvýkrát, sme sa dozvedeli až neskôr.
Ako je možné, že minister obrany, ktorý vedel, o čom je reč, ktorý je členom Predstavenstva SDĽ, ktorý priamo zodpovedá vedeniu strany ako predseda jej ministerského klubu, vás o tejto skutočnosti neinformoval?
Stala sa chyba, či už zo strany premiéra alebo ministra obrany. Tieto veci sme si tvrdo vydiskutovali, pretože podobná situácia sa viac nemôže opakovať. Som jeden z najvyšších ústavných činiteľov a nemožno ma pri takých závažných otázkach len tak obísť. Takto sa vo vládnej koalícii nekomunikuje.
Nemám teraz na mysli linku koaličnú, ale stranícku, ktorá je vždy dôvernejšia a rýchlejšia. Opakujem otázku: hovorili ste o tom s Pavlom Kanisom?
Minister obrany ma o tejto veci skutočne neinformoval, a to sa viac nesmie opakovať.
Aký je váš osobný postoj ku konfliktu v Kosove?
Ukazuje sa, že vojna v Juhoslávii nebola nijakým riešením, ani krajným, hoci sa to tak hovorí. Mesiac intenzívneho bombardovania potvrdil, že touto cestou ísť nemožno. Som presvedčený, že pozemná vojna túto situáciu ešte väčšmi skomplikuje. Nakoniec sa aj tak bude treba vrátiť za rokovací stôl. Takéto zabíjanie nemá zmysel. Tí, ktorí o tom rozhodli, neurobili dobre. Akoby nám chýbalo vedomie, že vo všetkých vojnových konfliktoch nikdy netrpeli diktátori, ale civilné obyvateľstvo. Vojna je to, čo potrebujú ľudia najmenej – bez ohľadu na to, či sú to Albánci alebo Srbi.
Zdá sa však, že priaznivci SDĽ očakávali od začiatku jasnejšie stanoviská.
Ja som hneď od začiatku hovoril, že som za mierové riešenie, verejne som prezentoval svoje názory. Neviem, prečo sa masmédiá nesústreďovali na postoj predsedu strany, ale na postoj kohosi iného.
Nemení sa po týchto udalostiach odhodlanie SDĽ podmieniť súhlas so vstupom Slovenska do NATO referendom?
Myslím si, že v takejto dôležitej otázke sme povinní oprieť sa o rozhodnutie ľudí.
Nie je toto všetko dôsledok žilinského zjazdu SDĽ, kedy sa buchlo päsťou do stola a rozhodnutie o snahe začleniť sa do Severoatlantickej aliancie padlo bez vnútrostraníckej diskusie?
Nebol som na žilinskom zjazde. Nechcem sa k týmto otázkam vracať. Ale k podobným závažným rozhodnutiam pristupujem vždy tak, že ich najprv musí predchádzať široká vnútrostranícka diskusia.
Aká je momentálne komunikácia medzi vedením SDĽ a poslancom Róbertom Ficom?
Lepšie by bolo, keby ste sa ma spýtali, aká je komunikácia medzi predsedom strany a poslancom Ficom – myslím si, že dobrá. Ja si Roba skutočne vážim nielen ako odborníka, ale aj ako človeka. Isteže má ako politik svoje originálne názory a prístupy, ale život strany je pestrý práve vtedy, ak sa v ňom objavujú nové originálne iniciatívy. A Robo to robí. Ak je niekto iniciatívny, ak má svoj vlastný pohľad, netreba ho zrážať na kolená, ale naopak, treba mu vytvoriť priestor. Myslím si, že vedenie strany by malo prejaviť v tomto smere maximálnu trpezlivosť. A poslanec Fico by si zasa mal uvedomiť, že sme vládnuca strana, že je tu napríklad koaličná dohoda, ktorú treba rešpektovať.
Považujete teda správy o tom, že Róbert Fico sa chystá založiť novú stranu, za zbytočne nafúknuté a prehnané?
Trochu by som to otočil a odpovedal takto: perspektíva Róberta Fica ako politika je spätá jednoznačne so Stranou demokratickej ľavice. SDĽ urobila z neznámeho chlapca špičkového politika, známu osobnosť. Som maximálne prístupný jeho názorom, aj tým špecifickým. Zároveň si však myslím a otvorene mu to kladiem na srdce, že by mal byť citlivý aj voči tej skutočnosti, že táto strana už do neho čosi investovala. Som presvedčený, že Robova politická hviezda nie je na vrchole, naopak: je ešte pred ním a je spojená so Stranou demokratickej ľavice.
Strana maďarskej koalície nedávno kritizovala Legislatívnu radu vlády, na čele ktorej stojí Ľubomír Fogaš, že blokuje prijatie zákona o jazyku národnostných menšín. V tejto súvislosti sa objavili špekulácie, že ho blokuje práve SDĽ…
To je nezmysel. Môžem zodpovedne vyhlásiť, že zákon bude prijatý najneskôr v septembri tohto roku. Pravda, musí vyhovovať všetkým stranám a SMK v tejto súvislosti zbytočne tlačí na pedál.
V návrhu tohto zákona, ktorý vypracovala SMK, sa objavil jeden zaujímavý paragraf, ktorý predpokladá povinnosť štátnych úradníkov na jazykovo zmiešaných územiach ovládať jazyk príslušnej menšiny. Myslíte si, že je to priechodné?
Myslím si, že v takej polohe to nikdy neprejde. Povinnosťou občana Slovenskej republiky je ovládať štátny jazyk, nie menšinový. My nechceme brať občanom maďarskej národnosti právo vyjadrovať sa na úradoch vo svojej materčine, ale nemôžeme dopustiť, aby Slovák stratil možnosť zamestnať sa na úrade v Slovenskej republike iba preto, lebo neovláda maďarčinu. To už je trochu pritiahnuté za vlasy.
Aké sú momentálne vzťahy medzi SDĽ a SMK?
SMK zatiaľ nedokázala prekročiť svoj tieň a často sa správa ako regionálna strana – akoby zabudla, že už nie je v opozícii, že už má vládnu zodpovednosť za celé Slovensko. Budem otvorený: SDĽ sa vždy bude stavať proti neprimeraným požiadavkam SMK.
Zdá sa, že vedenie SDĽ sa v poslednom období nacionalizuje, čo bolo vždy jej politike cudzie…
Myslím si, že to treba vidieť trochu inak. SDĽ bola vždy vlasteneckou stranou, boli sme pri zrode štátu, hlasovali sme za ústavu. My máme Slovensko radi. Neviem, prečo by sme sa mali hanbiť za to, že posilňujeme vlastenecký rozmer svojej politiky.
Ale medzi voličmi SDĽ bolo kedysi aj mnoho občanov maďarskej národnosti, SDĽ bola najväčším konkurentom SMK a Rudolf Chmel o nej povedal, že robí najlepšiu národnostnú politiku. Neverím, že by to povedal aj dnes. Voličov na juhu Slovenska nechala SDĽ pri posledných voľbách trochu osamotených.
V južných okresoch sme určité druhy propagácie skutočne zanedbali. Nebolo to však úmyselne: vychádzali sme z finančných, ale aj fyzických možností – Slovensko ako jeden volebný obvod bolo aj na nás trochu priveľa. Ja si predovšetkým želám, aby sme občanov maďarskej národnosti oslovovali v prvom rade dobrou sociálnou a ekonomickou politikou, nie národnostnou demagógiou.
SDSS má pred zjazdom a čoraz častejšie sa objavujú hlasy požadujúce odchod sociálnych demokratov z SDK. Jaroslav Volf sa snaží predovšetkým o spojenectvo so SOP, čím chce vytvoriť akúsi protiváhu voči SDĽ. Ako si za týchto okolností predstavujete toľko diskutovanú integráciu ľavicových síl na Slovensku?
Pred voľbami sa SDSS rozhodla, že z nejakých príčin im vadí SDĽ a pridali sa k pravicovému bloku. Dnes sa preferencie tejto strany pohybujú len máličko nad nulou. Sociálnodemokratická strana fakticky neexistuje, hoci sa tvári všelijako. Toto má byť nejaká protiváha? Ak si niekto predstavuje integráciu ľavice iba tak, že sa spoja dve tri strany, pýtam sa, či je to iba o tom. Vždy som zdôrazňoval, že mi ide o integráciu ľavicového voličského potenciálu, nie straníckych kádrov.
Je pre vás prijateľný spoločný postup ľavicových síl v budúcich voľbách?
Som za to, aby sa vytvoril nejaký blok od stredu doľava, ale teraz je o tom predčasné hovoriť. Všetko je vo vývoji.
Začínajú sa však objavovať signály, že určité napätie vzniká medzi SDĽ a odbormi.
Žiadne napätie neexistuje. Naopak, pri našom poslednom stretnutí odborári konštatovali, že sme stranou, ktorá najcitlivejšie vníma ich problémy, ktorá najserióznejšie pristupuje k tripartite. SDĽ má k odborom najbližšie. To, že odborári si ešte len hľadajú cestu k obnoveniu svojej podstaty v rámci sociálneho hnutia, je iná vec. Je to neľahký proces a vôbec ju tým chlapcom nezávidím.
Nedá mi, aby som sa vás v predvečer Prvého mája nespýtal na to, čo budete zdôrazňovať pri tohtoročných oslavách Sviatku práce…
Poviem otvorene, že tohto roku sa nám bude na prvomájové tribúny vystupovať ťažko. Sme pripravení obhájiť svoje kroky, pretože SDĽ sa naozaj snaží, aby sociálny dopad ekonomických opatrení vlády na občanov bol čo najmenší. Stav, ktorý sme zdedili, nás skutočne zaskočil, no to nás ešte viac motivuje k tomu, aby sme zvádzali aj vo vládnej koalícii tvrdý zápas za sociálne hodnoty pracujúcich. Držte nám palce.
S hosťom SLOVA sa zhováral Eduard Chmelár
