Potravinová „nesebestačnosť“ Slovenska je vlastizradou poprevratových politikov. Vinníci sa pritom tvária, ako by bolo všetko v poriadku: čo bude chýbať, dovezieme…
A tak za drahé peniaze jeme kontaminované potraviny, zeleninu a ovocie, po záruke pri súčasnej existencii státisícov nezamestnaných bývalých poľnohospodárov, pri zdevastovaných pôde, krajiny.
Nebudem opakovať fakty z článkov Antona Julényho a Jana Slámu, ktorí fundovane popísali krízový stav, o ktorom, samozrejme, mainstreamové médiá nemajú záujem písať.
Ako fotoreportér som sa venoval ekonomike a, samozrejme, aj poľnohospodárstvu. Jeho genocída ma veľmi hnevá a je mi do plaču. Veď za socializmu išlo o to, aby s obrábal každý štvorcový meter pôdy. Dnes je to úplne naopak. A krajina je zanešvárená.
Svoje dojmy z poprevratového Slovenska som v roku 2007 publikoval v časopise Žurnál pod názvom „Ladom ležiace Slovensko.“ Odcitujem ho.
„Nedávno som v rámci dovolenky cestoval vlakom a autobusom z Bratislavy do Bardejova. Pešky som prešiel viacero lokalít štátu. Bolo to však smutné putovanie. Prosperita podhorských a horských okresov od Martina po Bardejov je už nenávratnou minulosťou.
Na stráňach siedmich okresov som narátal „až“ štyri stáda kráv a tri stáda oviec. Likvidácia roľníckych družstiev a štátnych majetkov sa prejavuje v plnej nahote.
Pred 20 – 30 rokmi sa v okolí každej obce pásol družstevný aj súkromný dobytok, ovce, kozy. Vidieť ich dnes na paši je rarita. A krajina tak aj vyzerá. V dedinách dominujú zničené poľnoobjekty, tisícky hektárov neobrobených polí, nekosené lúky a ladom ležiace pastviny.
Byť premiérom či predsedom parlamentu presadil by som, aby všetci ministri a poslanci v čase prázdnin prešli Slovenskom, nie však limuzínami, ale vlakom, autobusom a aj peši. Takýto prieskum by im snáď otvoril oči, aby napravili to, čo ich predchodcovia ,zorali‘!“
Odvtedy sa nič nezmenilo k lepšiemu…
Preto žalujem všetkých, ktorí stratu potravinovej sebestačnosti po roku 1989 či zavinili. Mali by niesť trestnoprávnu zodpovednosť!
Snímky Ivan Dubovský
Družstevný ovocný sad v Záhorskej Bystrici roky zásoboval Bratislavu.
Po prevrate je už roky ponechaný napospas osudu…
Táto fotografia je zo zberu jabĺk v sade vo Vtáčniku, okres Zvolen.
Roky bez gazdu v ňom dominujú staré stromy a burina.
Objekty prosperujúceho družstevného podniku v Leviciach.
Časť dvora Šľachtiteľského ústavu rastlinnej a živočíšnej výroby vo Vígľaši.
Hospodársky dvor bývalého JRD v Soli, okres Vranov.
Takýchto spustošených družstevných objektov sú po Slovensku stovky.
Úroda zemiakov v JRD v Liptovskom Ondreji v roku 1978.
Dnes aj na Liptove pestujú repku olejnú, čo je pre pestovateľov výhodnejšie.
Aj z takýchto strmín sa kedysi zberali krmoviny.
V súčasnosti sa lúky nekosia ani na rovinách.
Moderné kravíny boli po celom Slovensku.
Z mnohých z nich sú už len rozvaliny…
Na podhorských lúkach Vysokých Tatier sa páslo desaťtisíce kusov dobytka…
9b … nespasená tráva svedčí o tom, že je to už len história.
Kedysi sa u nás chovalo takmer 900-tisíc oviec.
Dnes to, po prvotnom hlbokom prepade ich nie je ani polovica, mnohé lúky sa nespásajú ani nekosia.
Kvalitné ovocie si dorábali v oveľa väčšom množstve aj domáci ovocinári.
Na lazoch, ale aj v dedinách sú opustené tisícky domov, stromy, samozrejme, vzali skazu.
Potravinársky priemysel, vrátane cukrovarníctva, bol u nás prakticky zlikvidovaný.
Medzi nimi aj cukrovar v Sládkovičove.
