Práve tie poukazujú na jeho neobyčajne široký záber menovaného a zároveň špecifickú skôr esteticko-filozofickú, hudobno-teoretickú a hudobno-historickú než praktickú divadelne kritickú orientáciu. Dokumentujú to názvy jeho štúdií ako K problematike analýzy operného diela, Čas v opere, Kapitoly z estetiky muzikálu, Historizmus v opere, Bratislavský hudobný život v časoch mladosti Franza Schmidta, Film v opere, Reflexie J. S. Bacha vo filozofii 20. storočia, Podnety Hanslickovej estetiky pre analýzu hudobného diela, Pražská operná dramaturgia v dobe Blahových štúdií, Režisér a scénická hudba, Operné prenosy v počiatkoch rozhlasového vysielania v Československu a ďalšie. Opernej kritike sa venoval predovšetkým v deväťdesiatych rokoch, pričom mimo Bratislavy si vyberal väčšinou atraktívne inscenácie v Brne (Straussova Salome, Korngoldove Mŕtve mesto), Prahe (Mozartov Titus, Janáčkov Osud) či vo Viedni (Cavalliho Calisto).
Miloš Blahynka bol členom viacerých vedeckých spoločností a v rokoch 1988–96 redaktorom Literárneho týždenníka.
Foto: facebook
