Keď Donald Trump ešte iba zápasil o post prezidenta, niekoľkokrát ostro kritizoval Čínu kvôli jej „nekalým obchodným praktikám“, ktoré zapríčinili obrovský obchodný prebytok v prospech ČĽR. Sľuboval, že toto všetko sa zmení, ak mu voliči dajú svoj hlas. Zmenilo sa. Počas nedávnej trojdňovej štátnej návštevy v Pekingu vysvetlil celý problém vzájomnej obchodnej bilancie úplne naopak. Keď v stredu 8. novembra Trump prehovoril na podnikateľskom fóre, opäť síce spomenul, že obchodné vzťahy sú nevyrovnané a neférové, ale jedným dychom dodal: „Neobviňujem z toho Čínu. Kto môže obviňovať krajinu, že využíva prednosti inej krajiny v prospech svojich vlastných občanov. Dávam jej (Číne) za to veľký kredit.“
Tento svoj závratný obrat v myslení i konaní považoval za taký dôležitý, že ho zopakoval aj v piatok krátko pred odchodom z Číny, pričom svoje tvrdenie ešte rozviedol: „Neviním Čínu, obviňujem neschopnosť minulej (americkej) administratívy, že dovolila Číne, aby využila výhody USA v obchode, čo viedlo až k bodu, že USA strácajú stovky miliárd dolárov. Ako môžete viniť Čínu za to, že využila ľudí, ktorí nemali potuchy, čo robia? Ja by som urobil to isté.“
Možno povedať, že tieto slová charakterizovali uvoľnenú priateľskú atmosféru celej trojdňovej návštevy, lebo Donald Trump, ktorý doma zápasí s nízkou popularitou, nepriateľsky naladeným Kongresom a sústavnou kritikou médií, sa konečne cítil ako predstaviteľ najsilnejšej krajiny sveta a stretol sa s rešpektom, aký mu patrí. A Čína si naozaj dala záležať, aby zvýšila jeho sebavedomie. Jeho pobyt označila ako „štátnu návštevu plus“. Tou pridanou hodnotou, ktorá sa neujde každému najvyššiemu predstaviteľovi inej krajiny alebo mocnosti, bola priateľská atmosféra a mimoriadna pozornosť, ktorej sa tešil prezident a jeho manželka Melania. Slávnostný uvítací ceremoniál na Námestí nebeského pokoja vysielala v priamom prenose čínska televízia. Počas prehliadky bývalého cisárskeho paláca (Zakázaného mesta) sprevádzal Trumpa a jeho manželku osobne čínsky prezident Si Ťing-pching s manželkou Pcheng Li-jüan. Do paláca vstúpili južnou poludníkovou bránou vyhradenou v minulosti iba cisárovi a jeho najbližšej rodine a kráčali k Hale najvyššej harmónie po cisárovom mramorovom chodníku, ktorý rozdeľuje palác ako aj mesto Peking na východnú a západnú časť, Tam, s Halou najvyššej harmónie v pozadí, sa dali vyfotografovať. Čínsky prezident zobral na seba aj úlohu turistického sprievodcu a v tejto profesii zotrval počas celej oddychovej časti návštevy.
Už pred cestou dával Donald Trump najavo, že do Číny príde nastoliť dva okruhy problémov: vzájomný obchod a otázku severokórejského jadrového programu. Pokiaľ ide o obchod a ekonomiku, v tejto oblasti dosiahli obe krajiny najväčšiu zhodu, lebo výsledkom návštevy bol aj podpis dohôd medzi čínskymi a americkými spoločnosťami o celkovej hodnote 250 miliárd dolárov. Obaja prezidenti dodali vážnosti a významu tejto časti programu tým, že tvorili tradičné „krovie“ a osobne dohliadali na priebeh tohto ceremoniálu. Súčasťou dohôd je predaj civilných lietadiel Boeing, áut značky Ford, poľnohospodárskych produktov, najmä sóje, a spolupráca pri skvapalňovaní plynu na Aljaške. Čínsky prezident pri tejto príležitosti vyhlásil: „Sme ochotní rozšíriť dovoz energie a poľnohospodárskych produktov zo Spojených štátov, prehĺbiť spoluprácu v oblasti služieb a dúfame, že americká strana zvýši export výrobkov civilnej techniky do Číny. Budeme naďalej povzbudzovať čínske spoločnosti, aby investovali do Spojených štátov. Vítame aj americké spoločnosti a finančné inštitúcie, aby sa podieľali na iniciatíve Pásmo a cesta.“ Termín Pásmo a cesta (skratka OBOR) je zaužívaný názov pre projekt Nová hodvábna cesta, čo je najnovšia forma čínskej spolupráce s krajinami Ázie, Európy a Afriky.
Pokiaľ ide o Trumpovu výzvu na uvoľnenie obchodnej spolupráce a nové možnosti investícií v Číne, v tomto prípade sa dobíjal do otvorených dverí, pretože práve takto formulovaná politika odznela na nedávnom 19. zjazde KS Číny a myšlienku zopakoval aj prezident Si Ťing-pching, keď ubezpečil, že ekonomika jeho krajiny bude vo zvýšenej miere otvorená a transparentná. „Samozrejme, že existujú nejaké nejasnosti, ale na základe výhodnej spolupráce a spravodlivej hospodárskej súťaže dúfame, že všetky tieto problémy dokážeme vyriešiť úprimne a konzultatívne,“ povedal a dodal: „Otvorenie je našou dlhodobou stratégiou. Nikdy nebudeme privierať alebo zatvárať naše dvere. Budú otvorené dokorán.“
Nemožno povedať, že by sa podobná zhoda dosiahla aj v súvislosti so Severnou Kóreou. Americký prezident dal ešte pred príchodom do Pekingu najavo, že mieni vyvíjať ďalší nátlak na Pchjongjang a že bude nabádať Čínu a Rusko, aby prehĺbili svoje embargo na túto krajinu. Trump tvrdí, že jeho stretnutie s čínskym prezidentom bolo veľmi produktívne tak v oblasti obchodu, ako aj Severnej Kórey, ale správy naznačujú, že Peking presadzuje denuklearizáciu celého polostrova a že dáva prednosť rozhovorom pred ďalším zvyšovaním nátlaku a hrozbami vojenskej konfrontácie. Za povšimnutie stojí pasáž z denníka Žen-min ž´-pao, podľa ktorej Čína a USA majú spoločný záujem na udržaní stability na polostrove. „Obe strany potrebujú pokračovať v hľadaní vhodného riešenia rešpektovaním záujmov oboch krajín a udržiavaním úzkej komunikácie“. Zmienka o „záujmoch“ naznačuje, že Čína si nárokuje hovoriť do budúceho osudu polostrova.
Pokiaľ ide o embargo, príklad Kuby, ktorá bola vystavená vyše pol storočia tvrdému americkému embargu, zasa naznačuje, že táto forma nátlaku nedokáže splniť svoje čo len základné ciele. Ešte čudnejšie sú výzvy, aby rozličné formy hospodárskeho nátlaku uplatnilo voči Severnej Kórei aj Rusko, teda krajina, ktorá samotná je vystavená embargu zo strany USA a EÚ.
Donald Trump sa snažil v Pekingu vyhnúť citlivým témam, ktoré by mohli jeho partnera rozladiť. Nehovorilo sa ani o Taiwane, ak neberieme do úvahy snahu amerického prezidenta poopraviť predchádzajúce tvrdenie, lebo v jednom rozhovore naznačil, že rokovať možno o všetkom, dokonca aj o princípe jednej Číny. Krátko po príchode do Pekingu mal ubezpečiť čínskeho vodcu, že USA naďalej vyznávajú zásadu, že Čína je len jedna a Taiwan je jej súčasťou. Neexistuje informácia, že by sa počas rozhovorov zmienili aj o takej citlivej téme, ako sú územné spory v Juhočínskom mori, ktorá komplikuje vzťahy medzi Čínou a štyrmi krajinami tohto regiónu.
Americký prezident Donald Trump odchádzal z Pekingu plný optimizmu a za prejavenú priazeň sa svojmu čínskemu partnerovi Si Ťin-pchingovi odplatil rovnakou mincou: „Je to vysoko rešpektovaný a mocný predstaviteľ svojho ľudu. Bolo skvelé pobudnúť s ním a s jeho manželkou“.
Bude zaujímavé sledovať, či mu tento optimizmus mu vydrží aj potom, keď sa vráti do domácej reality, kde ho budú čakať ďalšie problémy a prekážky.
Fotozdroj: Wikipedia
