WOLS (Fotografie, akvarely, grafiky)

WOLS (rodený Alfred Otto Wolfgang Schulze) je považovaný za hlavného iniciátora a pioniera tašizmu. Výstava predstavuje 40 čierno-bielych fotografií, 12 akvarelov a 33 leptov, ktoré naznačujú vplyvy surrealistického parížskeho okruhu. Wols fotografoval väčšinu svojich fotografií – scén z každodenného života, portrétov a absurdných, morbidných zátiší v 30. rokoch. Svetlo a tieň, priestor a ohraničenie motívov komponoval do nezvyčajných obrazových celkov. Počas 40 rokov vytvoril Wols mnohé lepty (niektoré z nich boli použité ako ilustrácie k textom Jeana Paula Sartra, Antonina Artrauda, Franza Kafku a iných), v ktorých abstrahoval prírodné štruktúry zvierat a rastlín. Dominancia maliarskej aktivity ako štýlového prostriedku vo Wolsovom diele umožňuje usmerniť pohľad na maľbu Jacksona Pollocka, ktorý v tej istej dobe rozvíjal v USA svoju maľbu. Môžeme spomenúť aj Marka Tobeya, ktorý výrazovú štruktúru svojej maľby našiel súčasne s Wolsom a Pollockom. Aké rozdielne boli cesty týchto troch umelcov, také rozdielne boli aj podnety, cez ktoré sa dostali k ich osobitému jazyku. Všetkým trom je spoločné východisko zo surrealizmu a vytvorenie nového bezpredmetného umenia, ktoré sa vo forme a pôsobení odlišuje od ďalších možností bezpredmetnosti. WOLS sa narodil 27. mája 1913 v Berlíne. Zomrel 1. septembra 1951 v Paríži. Biografické údaje 38 rokov života sa dajú rýchlo zhrnúť. Počas zabezpečených rokov mladosti v skôr veľkomeštianskom prostredí rodičovského domu v Drážďanoch vynikajú Wolfgangove vskutku rozdielne záujmy o zoológiu a hudbu, o šport a fotografiu, upriamené aj na praktickú použiteľnosť. Po štúdiu na gymnáziu, ktoré však skončilo bez záverečných maturitných skúšok, zvažoval viaceré povolania. Dirigent Fritz Busch videl jeho kariéru huslistu, ale 18-ročný Wolfgang pracuje najprv u známej drážďanskej fotografky a následne v jednej autoopravárenskej dielni. Úmysel študovať etnografiu stroskotal na chýbajúcej maturite. V Berlíne sa pokúsil o vzdelávanie na krátko predtým presídlenom Bauhause. Moholy-Nagy mu odporúča pobyt v Paríži a zdá sa, že mu napísal pre tamojších priateľov – umelcov aj niekoľko odporúčajúcich listov. Po svojom príchode do Paríža v roku 1932 skutočne pracuje 19-ročný Wolfgang ako fotograf. Vo februári nasledujúceho roku spoznáva Wolfgang Schulze svoju neskoršiu ženu Gréty a obaja sa na jeseň vydávajú na cestu bez jasného cieľa. Barcelona je prvou stanicou dlhšieho spočinutia, potom nasleduje niekoľko mesiacov strávených na Ibize, než sa na jeseň 1934 obaja na jeden rok vrátia do Barcelony. V novembri 1935 je Wolfgang zatknutý. Gréty sa vracia do Paríža, Wolfgang je do Francúzska odsunutý koncom roka. V Paríži, kde sa v roku 1936 opäť stretáva s Gréty, pokračuje v práci fotografa. V roku 1937 sa Wolfgang Otto Schulze stáva oficiálnym fotografom svetovej výstavy v Paríži pri Pavillon de l’Elégance. Z jedného skomoleného telegramu preberá pseudonym Wols, ktorým odteraz signuje svoje fotografie, kresby, akvarely a maľby. Po vypuknutí vojny v septembri 1939 je Wols internovaný a 14 mesiacov ostáva väznený v rôznych táboroch v južnom Francúzsku. Po sobáši s Gréty sa v novembri 1940 usadzujú v Cassis pri Marseille a po obsadení slobodného juhu Francúzska nemeckými vojskami v roku 1942 utekajú do Dieulefit pri Montélimar. Po skončení vojny vystavuje René Drouin v decembri 1945 vo svojej galérii na Place Vendôme v Paríži Wolsove akvarely a kresby. Hoci výstava nemala ani u publika, ani u kritiky úspech, vracajú sa Wols a Gréty späť do Paríža. Na jar 1951 podstupuje Wols protialkoholickú odvykaciu liečbu. Spolu s Gréty sa potom presťahujú do Champigny-sur-Marne. V posledných augustových dňoch sa Wols užitím pokazeného konského mäsa otrávi, následkom čoho v Paríži, kam bol prevezený za lepšou lekárskou starostlivosťou, 1. septembra zomiera. Kurátor výstavy (Výstava potrvá do 3. 10. 2004)