Čínsky prezident Si Ťin-pching sa 1. októbra 2019 na priečelí Brány nebeského pokoja postavil na to isté miesto, kde pred 70. rokmi stál predseda Mao Ce-tung a vyhlásil: „Nijaká sila nemôže otriasť postavením našej skvelej krajiny, nijaká sila nemôže zastaviť pokrok čínskeho ľudu a čínskeho národa.“ Nepochybne to bola veta adresovaná predovšetkým do sveta a hodno si ju pamätať. Aj predseda Mao vyslovil 1. októbra 1949 vetu, ktorá sa dostala do učebníc: „Čína sa dnes postavila na vlastné nohy.“ Adresoval tým celému svetu, že sa končí storočné obdobie poníženia, na začiatku ktorého boli takzvané ópiové vojny a úsilie o porobu tejto krajiny.
Čínsky prezident Si Ťin-pching sa 1. októbra 2019 na priečelí Brány nebeského pokoja.
Zhodovalo sa aj oblečenie oboch štátnikov. Na túto slávnostnú chvíľu prezident odložil západné šaty s kravatou a dal na seba tmavosivú blúzu podobného strihu, akú mal pred 70. rokmi predseda Mao. Aj z tohto sa stáva tradícia, pri slávnostnej príležitosti sa muži vracajú k takémuto národnému oblečeniu. Ženy tiež volia tradičný hodvábny čiongsan s vysokým golierikom a s rázporkom po oboch stranách dlhej sukne.
Keď už porovnávam, tak ešte jeden príklad. Počas vyhlásenia Čínskej ľudovej republiky 1. októbra 1949 preletelo nad námestím dvakrát sedemnásť lietadiel. Prečo práve toľko a prečo dvakrát, dôvod je jednoduchý. Čína mala v tom čase v Pekingu iba sedemnásť lietadiel schopných letu, preto museli nad námestím prelet opakovať, aby armáda dala najavo, že je silnejšia, ako si ostatný svet myslí.
Tento rok nemusela Čína nič predstierať, iba ukázať svoju skutočnú silu. Na námestí sa predviedli medzikontinentálne rakety DF-41, ktoré sú schopné niesť po desať jadrových hlavíc a môžu zasiahnuť USA. Okrem bežnej vojenskej techniky zaujali aj moderné drony, ktoré mnohí označujú ako zbraň desaťročia. Experti poukázali na fakt, že práve v čase osláv Čína predstavila aj svoju ponorku JL-2. Jej rakety predstavujú zbraň odvetného úderu. Dôležité je, čo si všimli všetci pozorovatelia. Ide o zbrane, ktoré by mali byť použité v prípade konfrontácie so Spojenými štátmi.
Treba si povšimnúť aj fakt, že počas predchádzajúcich osláv vzniku Čínskej ľudovej republiky dominovali na námestí predovšetkým alegorické vozy, na ktorých sa predstavovali jednotlivé provincie a ich úspechy. Nechýbal ani Taiwan. Po skončení prehliadky ich zaparkovali na námestí, aby si ich v nasledujúcich dňoch mohli návštevníci prezrieť z blízka.
Určitým vybočením z tradície boli oslavy pred desiatimi rokmi. Vtedy pozornosť svetovej verejnosti, predovšetkým tej mužskej časti, zaujali oddiely vojačiek oblečených v minisukniach a pochodujúce s vypnutou hruďou. Ženy v uniforme nechýbali ani teraz, ale na prehliadke dominovala ťažká vojenská technika. Aj z tohto porovnania možno usúdiť, ako sa svet za ten krátky čas desiatich rokov zmenil. Obchodná vojna medzi USA a Čínou, nárast napätia v Juhočínskom mori a hrozba islamského terorizmu v okrajových oblastiach Číny tieto zmeny ešte vystupňovali.
Počas uplynulých desať rokov čínska ekonomika predstihla Japonsko a v niektorých číslach už atakuje aj Spojené štáty. Pokiaľ ide o hrubý domáci produkt, v roku 2018 Čína dokonca predbehla USA. Dosiahla výšku 25,27 trilióna dolárov, zatiaľ čo Spojené štáty vyprodukovali iba 20, 49 trilióna dolárov. Rozdiel každým rokom narastá a o nasledujúcich desať rokov by mala byť Čína už ďaleko vpredu. Je síce pravda, že v prepočte národného dôchodku na jedného obyvateľa (10 tisíc USD) sa Čína pohybuje niekde v strede tabuľky krajín sveta, ale stojí za zmienku, že na začiatku hospodárskej reformy patrila s 200 dolármi na osobu medzi najchudobnejšie krajiny sveta.
Jedným z dôvodov, prečo prezident Si Ťin-pching vyslovil počas osláv tie varovné slová, prečo ten evidentný nárast napätia vo svete, je paradoxne práve prudký vzostup Číny. Mnohí predstavitelia USA už dali najavo, že s hospodárskym rastom Číny sa zvyšuje aj jej vojenská sila a tým aj vplyv vo svete. Tento trend sa ešte môže urýchliť, ak sa Číne podarí realizovať jej projekt Novej hodvábnej cesty ako ďalšiu etapu globalizácie a celosvetového prepojenia. A to v čase, keď sa USA pod vplyvom prezidenta Donalda Trumpa uberajú opačným smerom, teda k izolacionizmu a vytváraniu ochranárskych bariér.
Americký politológ Graham Allison varoval, že Spojené štáty v súvislosti s napredovaním Číny sa môžu ocitnúť na osudovej križovatke a budú zvažovať, ktorou cestou sa pobrať. Či uznať realitu a prispôsobiť sa jej, alebo zvoliť konfrontáciu s neistým výsledkom. Netreba osobitne zdôrazňovať, že pre svet existuje iba jedno riešenie. Je ním želanie, aby o ďalších desať rokov sa na námestí v Pekingu nepredvádzali ďalšie nové moderné zbrane, ale opäť len vojačky v minisukniach a s vypnutou hruďou.
Foto: gov.cn
