Vy neviete, ako sa cítim

Odporné novembrové počasie a na zastávke MHD stoja dvaja ľudia. Jeden z nich žiari šťastím a ten druhý evidentne trpí – má upchatý nos, kašle a je celý ubolený. A potom prichádza vyvrcholenie. Ten šťastný povie tomu druhému: ja viem, ako sa cítite, aj ja mám chrípku. S úsmevom a ľahkým krokom nastúpi do autobusu a divák dostáva zaručené informácie o zázračnom lieku, ktorý si poradí s chrípkou. Nevylieči ju, ale chorý človek údajne nič necíti. Možno si niekto povie, že je to taká hlúposť, že to nemôže byť nič iné, iba reklama, a má pravdu – sčasti. Totižto ten, kto sa správa podľa tejto reklamy, asi naozaj nič, alebo takmer nič necíti. Ani k sebe a už vôbec nie k tým druhým. Povedzme, že po požití tejto látky sa človek naozaj cíti šťastne ako herec v reklame, aj keď v reklame sa nespomína, že by prípravok obsahoval antidepresíva alebo iné psychiatrické dobroty. V každom prípade je bacilonosičom a z každého, kto sa okolo neho obšmietne, robí potenciálneho zákazníka, ktorý si v zúfalstve aspoň raz kúpi uvedený zázrak. A aby sme tvorcom reklamy neupierali racionalitu – kde už sa len taký vírus môže šíriť lepšie ako v MHD? S chrípkou sa nemá hazardovať, pretože môže končiť smrťou. Ak vynecháme pánov a panie v bielych plášťoch vystupujúcich v reklame, dá sa povedať, že predchádzajúcu vetu potvrdia všetci lekári jednohlasne. A dodávajú, že v prípade tohto ochorenia treba zostať v pokoji, ležať a predovšetkým nepracovať. Možno by sa úvaha mohla uberať smerom, že toto odporúčanie je pre veľkú časť Slovákov, ktorí sa za predchádzajúcej vlády premenili zo zamestnancov na slobodne podnikajúcich živnostníkov, v podstate nemožné, ale zostaňme pri reklame. Každý deň sa v médiách objavuje veľké množstvo informácií, ktoré sa nedajú nazvať inak ako nehorázna lož alebo do neba volajúca hlúposť – jedným slovom reklama. O jogurtoch, ktoré liečia zažívací trakt, o paušáloch, ktoré zaručene prinesú lásku a blízkosť iných, o oblečení, ktoré zabezpečí spoločenský úspech, či o káve, ktorá prinesie životnú pohodu. Každý deň sa v tých istých médiách človek dozvie, že vo vzťahu k iným kultúram je práve tá naša najrozvinutejšia, najslobodnejšia a samozrejme NAJROZUMNEJŠIA. A tieto informácie sa neobjavujú v rubrikách s názvom inzercia, kam by mali patriť, ale ponúkajú sa ako spravodajstvo či komentáre. Vy neviete, ako sa cítim, keď to každý deň počúvam, žiada sa mi povedať na záver. Ale bolo by to zbytočné, pretože odpoveď: ja viem, aj ja mám chrípku, nepríde. Tento vírus musí mať evidentne iné meno.