Kandidátka Strany zelených Jill Steinová presadila, aby v štáte Wisconsin ručne prepočítali všetky hlasy odovzdané v nedávnych amerických prezidentských voľbách. Jej rozhodnutie prekvapilo, lebo v tomto štáte získala iba jedno percento hlasov a prepočítavanie jej nepomôže. Tvrdí, že jej ide len o spravodlivosť a reagovala tak vraj na podozrenia, že viaceré hlasovacie zariadenia boli vo Wisconsine zraniteľné, takže mohlo prísť k podvodom. Ak by sa po prepočítaní ukázali nejaké podvody, mohlo by to však zvrátiť hlasovanie v prospech kandidátky demokratov Hillary Clintonovej. V tomto štáte prehrala v súboji s Donaldom Trumpom iba o 22 525 hlasov, čo predstavuje osem desatín percenta všetkých odovzdaných lístkov.
Biely dom. Foto: Diego Cambiaso /Flickr
Wisconsin nie je jediný štát, kde aktívna Steinová požaduje ručné prepočítanie hlasov. Tesný výsledok zaznamenali aj v štáte Pennsylvánia, kde bol rozdiel iba 1,2%, ako aj v stále nezrátanom Michigane, kde Trump predbehol Clintonovú iba o 10 707 hlasov, čo je ešte tesnejší výsledok ako vo Wisconsine – iba dve desatiny percenta. Preto Steinová požiadala prepočítanie hlasov aj v týchto štátoch a Demokratická strana vyhlásila, že sa bude na tom s ňou spolupodieľať. Tým sa iba potvrdilo, že za úsilím Jill Steinovej treba vidieť predĺženú ruku Demokratickej strany, ktorá zacítila šancu zvrátiť výsledky volieb. Je preto celkom pravdepodobné, že sumu – sedem miliónov dolárov za prepočítavanie hlasov – zaplatí za Steinovú niekto blízky Demokratickej strane USA.
Úsilie Steinovej ako službu demokratom pochopili aj v tábore republikánov, preto okamžite prešli do protiútoku. Donald Trump ešte v nedeľu na sociálnej sieti Twiter uviedol, že jeho protivníčka dostala viac hlasov len preto, lebo získala na svoju stranu ilegálnych voličov. Chcel tak spochybniť najnovší údaj, že za Clintonovú hlasovalo celkove až o dva milióny Američanov viac ako za neho. Zároveň konštatoval, že vážne podvody boli aj v takých štátoch, ako Virgínia, New Hampshire a Kalifornia. Vyslovil aj počudovanie, prečo Steinová, tak túžiaca po spravodlivosti, si nespomenula aj na tieto tri štáty. Svoje tvrdenie o ilegálnych hlasoch nepodoprel síce nijakým dokumentom, ale na vyhlásenie vojny cez médiá to stačí. Z Trumpovho tábora sa zároveň ozvalo, že Clintonová, bývalá ministerka zahraničných vecí, sa nevyhne trestu za odosielanie úradnej pošty cez súkromnú e-mailovú adresu, aj keď nový prezident iba pred pár dňami deklaroval, že na toto obvinenie už zabudol.
Je málo pravdepodobné, že by po prepočítaní hlasov prešlo víťazstvo vo všetkých troch problémových štátoch na stranu Clintonovej. Iba tak by totiž mohla touto cestou zmeniť výsledky volieb a získať k doterajším 232 voliteľským hlasom ešte 46 elektorov navyše, čím by prekonala hranicu 270 hlasov potrebných na víťazstvo. Skôr to vyzerá tak, že už samotný rozruch okolo malej transparentnosti volieb a možných podvodoch rozvíril usadnutý prach predvolebného zápasu natoľko, že by Demokratická strana mohla pristúpiť po neúspechu tohto Plánu A k druhej etape povolebného zápasu o Biely dom.
Clintonovej Plán B
V prvý decembrový pondelok po prvých dvoch decembrových stredách sa podľa ústavy majú zísť v hlavných mestách svojich štátov zvolení elektori, aby deklarovali, komu dajú svoj hlas. Často sa zabúda, že Američania nevolia prezidenta priamo, ale cez takzvaný Zbor voliteľov (elektorov). Každý štát ich má toľko, koľko má svojich zástupcov v oboch komorách Kongresu USA. Ústava nepredpisuje, komu majú dať elektori svoj hlas, mali by sa rozhodnúť podľa svojho vedomia a svedomia. Doteraz, až na vzácne výnimky, elektori rešpektovali hlas ľudu a rozhodovali v súlade so želaním voličov vo svojom štáte. Výnimkou v nedávnych časoch boli voľby v roku 1976, keď jeden z elektorov sa „utrhol z reťaze“ a nedal hlas kandidátovi republikánov Geraldovi Fordovi, ale inému republikánovi, Ronaldovi Reaganovi, ktorý neuspel v primárnych voľbách. Iba v jednom prípade sa elektorom podarilo zamietnuť rozhodnutie voličov. Bolo to v roku 1888, keď Benjamin Harrison síce prehral voľby, ale elektori za New York sa priklonili na jeho stranu, čím jeho protivník a vtedajší prezident Grover Cleveland prišiel zásluhou svojho rodného štátu o post v Bielom dome.
Doteraz sa tento systém obhajoval aj preto, že v medziobdobí od volieb do ich potvrdenia Zborom elektorov sa môže prihodiť hocičo, čo spochybní buď kandidáta alebo samotné rozhodovanie voliča. Elektori by teda mali vziať ohľad na nové skutočnosti. Práve na tieto dôvody sa spoliehajú demokrati, pričom majú v rukách dva argumenty. Prvým je fakt, že v celonárodnom ponímaní voľby vyhrala Clintonová o asi dva milióny hlasov. Druhým argumentom by boli prípadné zmeny po prepočítaní hlasov v troch spomínaných štátoch. Nie je náhoda, že práve v tomto období sa v mnohých amerických denníkoch objavila séria článkov, podľa ktorých Zbor elektorov môže napraviť nedokonalosti volebného systému a poslať do Bieleho domu toho, koho si želá národ. Spomínajú sa pritom aj ďalšie problémy, ako je zásada „víťaz berie všetko“ uplatňovaná všade okrem štátov Maine a Nebraska, čím sa neberie ohľad na názor voliča. V prípade, keby sa uplatnilo proporčné rozdelenie elektorov, bolo by to podľa expertov spravodlivejšie uplatnenie vôle občana. Ďalším problémom je nerovnosť hlasov, lebo v každom štáte ich treba na získanie jedného elektora iný počet. V málo zaľudnenom štáte Wyoming má jeden hlas štyrikrát väčšiu váhu ako napríklad v ľudnatejšom Michigane.
Toto všetko by teda mali elektori zvážiť, keď sa 19. decembra zídu v hlavných mestách svojich štátov, aby rozhodli o budúcom prezidentovi a viceprezidentovi. Každý musí vtedy svoju voľbu potvrdiť vlastným podpisom. Ich rozhodnutie v písomnej podobe poputuje do Washingtonu, kde sa 6. januára oboznámi s výsledkom nový Kongres USA na spoločnom zasadaní oboch komôr. Vzhľadom na rozdelenie národa na dva takmer rovnako veľké nepriateľské tábory možno predpokladať, že dovtedy budú narastať vášne. Vyzerá to tak, že tohtoročná zima v Spojených štátoch môže byť ešte poriadne horúca.
