Prvá televízna debata medzi Hillary Clintonovou a Donaldom Trumpom priniesla niekoľko historických prvenstiev. Prvým je fakt, že ju sledovalo vyše sto miliónov Američanov, čo je rekord v doterajšej histórii, ale to nemusí logicky znamenať zvýšený záujem. Možno je to skôr prejav narastajúcich obáv, čo bude s USA po voľbách. Dôvodom takýchto obáv je fakt, že išlo o debatu medzi doteraz najmenej populárnymi kandidátmi na miesto v Bielom dome, akých kedy Amerika mala. To je teda ďalší historický moment. Zaujímavou zmenou bol profesionálny prístup vedenia televízie NBC k debate, lebo porušilo zaužívané klišé a ukazovalo neustále oboch kandidátov na obrazovke rozdelenej na polovicu, namiesto obvyklých prestrihov na debatujúceho a počúvajúceho účastníka debaty. Tak mohli televízni diváci sledovať výpoveď jedného uchádzača a zároveň vidieť, ako na jeho slová reaguje ten druhý. Doterajšia prax – občasný prestrih na toho druhého – nemusela vždy postrehnúť celú škálu jeho mimiky. Tá niekedy napovie viacej ako kopa jalových slov. A tých bolo v debate tiež rekordne veľa.
S menším pochopením divákov sa stretlo pozadie za kandidátmi, ktoré zvolila televízia NBC. Tvoril ju rukou písaný text ústavy. To muselo odvádzať pozornosť divákov od toho, čo kandidáti hovorili. Ak sa niekto počas hodinu a pol trvajúcej debaty nudil, mohol sa niektoré časti ústavy naučiť aj naspamäť.
Po skončení debaty sa agentúry predbiehali v zisťovaní, ako na kandidátov reagovali diváci a ktorý z nich bol lepší. Vzhľadom na vyššie spomínanú nízku popularitu oboch kandidátov by sa patrilo skôr uviesť, ktorý z nich bol zlý a ktorý ešte horší. Kandidát republikánov Donald Trump ani v tomto prípade nesklamal a predviedol sa ako menej zdatný a menej zorientovaný v problematike domácej i zahraničnej politiky. Fakty nahrádzal silnými slovami. Hillary Clintonová, napriek nedávnej krátkej zdravotnej indispozícii, ukázala, že sa lepšie pripravovala na vystúpenie a pôsobila oveľa uvoľnenejšie ako jej oponent. Dokonca mala aj krajší účes i úsmev. Rozdvojená obrazovka mala dosť príležitostí, aby na tento rozdiel upozornila.
Televízna spoločnosť CNN, ktorá prišla prvá s výsledkami prieskumu verejnej mienky, uviedla, že až 62 percent divákov považuje Hillary za víťazku debaty, zatiaľ čo o Donaldovi sa pozitívne vyjadrilo iba 27 percent. Výsledky tohto prieskumu kazí fakt, že nešlo o vzorku voličov, ale o názory televíznych divákov, kde prevládali prívrženci Demokratickej strany. Sympatie na strane Clintonovej boli preto pochopiteľné. Preto oveľa bližšie k pravde bude zrejme výsledok prieskumu Public Policy Polling, podľa ktorého vyhrala v pomere 51:40.
Nedostatkom debaty bolo, že obaja kandidáti sa nezamerali ani tak na prezentáciu svojho programu, ale na opakovanie klišé, ktoré mohli zabrať. Nechýbali ani klasické „podpásovky“. Donald Trump napríklad niekoľkokrát zopakoval, že jeho protivníčka nemá výdrž na to, aby zvládla náročnú úlohu prezidentky. Evidentne tým narážal na jej nedávny zápal pľúc, keď amatérska kamera zaznamenala, ako takmer odpadla, keď ju šikovali do auta. Hillary Clintonová zasa tvrdila, že kandidát republikánov je rasista a odôvodňovala to dlho sa vlečúcim podozrením republikánov, že Barack Obama sa narodil v Afrike, a teda podľa ústavy by nemohol kandidovať za prezidenta. Prezident Obama sa preto už dávnejšie vytasil s rodným listom, podľa ktorého sa narodil na Havajských ostrovoch, ale Trumpovi trvalo roky, kým tento doklad akceptoval a urobil tak asi pred mesiacom. Mala by to byť teda uzavretá záležitosť, ale kandidátka demokratov napriek tomu tému otvorila a označila ju na počudovanie ako prejav rasizmu.
Napriek tomu, že v predchádzajúcich mesiacoch sa témou debaty stali dôverné e-maily bývalej ministerky zahraničných vecí, ktoré posielala nezabezpečenou poštou, Clintonová sa tejto téme obratne vyhla a objavila sa iba v odpovedi na otázku, prečo Trump odmieta zverejniť svoje daňové priznania. Odpovedal, že ich uverejní až potom, keď Clintonová predloží 33-tisíc tajných e-mailov, ktoré vymazala zo svojho počítača.
Niekoľkokrát to medzi nimi zaiskrilo, keď hovorili o zahraničnej politike. Hillary tvrdila, že má v tejto oblasti veľké skúsenosti, čo jej protikandidát komentoval slovami, že sú to zlé skúsenosti. On sám ale prichádzal s veľmi jednoduchými riešeniami v podobe používania zbraní všade, kde hrozí nejaké nebezpečenstvo. Tento westernový syndróm, teda najskôr strieľať a potom zisťovať, čo sa stalo, kritizovala Clintonová slovami: „Muž, ktorého dokáže vyprovokovať aj pípanie, by nemal mať svoj prst kdekoľvek v blízkosti jadrových kódov.“
Svojím postojom k NATO mohol Trump zabodovať pred domácim publikom, ale musel vystrašiť amerických spojencov v Európe. „Mnohé z 28 členských krajín NATO neplatia svoj spravodlivý podiel. A to ma znepokojuje.“ Jeho kritike sa nevyhla ani situácia v Iraku, lebo USA vraj odtiaľ stiahli príliš rýchlo a príliš veľa vojakov, pričom sa nepostarali o to, aby sa ropné polia nedostali do rúk islamským teroristom. Zaujímavé je, že v súčasnosti obaja odsudzujú americký vpád do Iraku, ale predtým, ako padlo rozhodnutie, obaja vtedajšiu vládu podporili. Hillary Clintonová dokonca ako vtedajšia senátorka.
Sklamaním prvej televíznej debaty bolo, že sa vyhli mnohým závažným témam, ktoré trápia Američanov, ako je zdravotná starostlivosť, kontrola zbraní, dôchodkové zabezpečenie, či práva menšín.
Nasledujúce dni ukážu, nakoľko táto prvá z troch televíznych debát ovplyvnila názory voličov. Doterajšie prieskumy totiž naznačovali, že bola to práve Hillary Clintonová, ktorá v posledných týždňoch strácala náskok. Pritom voliči, ktorí zmenili názor, najmä mladšia generácia, prejavujú svoju nespokojnosť tým, že sa prikláňajú nie k republikánovi, ale k nezávislému libertariánovi Garymu Johnsonovi, prípadne ku kandidátke zelených Jill Steinovej. Dôvody, prečo kandidátka Demokratickej strany strácala podporu, tvoria celý komplex. V skratke možno povedať, že svojím postojom k problémom bežných Američanov a svojím osobným príkladom si zrejme znepriatelila mnohých dovtedy verných voličov z ľavej strany politického spektra. Ak naša americká priateľka a dlhoročná demokratka vo svojom liste napíše, že Hillary je „nenásytná suka, ktorá sa počas niekoľkých rokov dokázala zmeniť na multimilionárku“, dôvody sú zrejme naozaj hlboké a ukazujú na krízu celej spoločnosti. Svoju bezradnosť dáva najavo tým, že druhý kandidát je podľa nej ešte horší, lebo je to „multimiliardár so zlými spôsobmi a vulgárnym jazykom“. Povedané jazykom klasika, „niečo musí byť zhnité v štáte dánskom“. Obyčajný Američan žijúci z platu alebo dôchodku nemá teda na výber.
Fotozdroj: https://www.youtube.com/watch?v=Sgmj4P9GHrk
