Pätnásta schôdza Národnej rady SR bola vlastne zvolaná po novinárskom ataku na tému Ako si môže koalícia dovoliť pauzovať od konca mája do 29. júna v rokovaní národnej rady, keď vláda v chvate prerokúva závažné materiály, ktoré musí parlament schváliť? Aj preto Jozef Migaš zvolal 15. schôdzu zákonodarného zboru, ktorá vôbec nebola jednoduchou záležitosťou. Predovšetkým kvôli dokumentom, ktoré sa dostali na jej program.
Chlieb sa v parlamente lámal na chlebových otázkach. Veď aj išlo o cenu chleba. Minister pôdohospodárstva Pavel Koncoš z SDĽ navrhol parlamentu ponechať 6-percnetnú sadzbu dane z pridanej hodnoty pre mlynské a pekárenské výrobky, ovocie, zeleninu, mieko a mliečne výrobky. Nielen vo vláde, ale predovšetkým v parlamente sa nenašlo dostatok vôle na presadenie tohto modelu, aj keď podľa Pavla Koncoša dve až tri sadzby na potraviny majú s výnimkou Dánska takmer všetky štáty Európskej únie. A tak od prvého júla budeme na Slovensku platiť viac aj za základné potraviny.
V tomto rozhodovaní to jeho stranícki kolegovia v parlamente vôbec nemali ľahké. Už aj preto, že dvaja z nich v krátkom intervale po sebe vystúpili s diametrálne rozdielnymi pohľadmi na túto citlivú problematiku. Kým prejav Jozefa Klemensa sociálnou demagógiou až neskutočne pripomínal niekdajšie rečnícke cvičenia bývalých komunistických funkcionárov, vystúpenie Vladimíra Maňku malo všetky atribúty reálneho ponímania súčasnosti a predovšetkým budúcnosti spoločnosti. Prezentoval totiž väčšinový pohľad socialistov na súčasné hospodárske možnosti spoločnosti aj vo vzťahu k zvýšeniu dane z pridanej hodnoty základných poživatín.
Priam dojímavé bolo počúvať nielen vystúpenia Miroslava Maxona, ale aj povolebný populizmus Petra Bacu a Pavla Delingu, Kataríny Tóthovej, Augustína Mariána Húsku a tak ďalej z HZDS, ale aj zástupcov tzv. pravicovej Slovenskej národnej strany. Je neskutočné, koľko percent sociálneho cítenia, presnejšie sociálnej demagógie sa zrazu našlo v týchto ľuďoch, ktorí v minulom období značne prispeli k jej súčasnej realite. Pritom im svojím vystúpením priam na smeč nahral už spomínaný Jozef Klemens, ktorý celkom očakávane aj s ďalším socialistom Štefanom Rusnákom hlasoval proti prijatiu novely zákona o dani z pridanej hodnoty. Zdržaním sa hlasovania o spomínanej právnej norme, sťažujúcej životné postavenie občanov, ich vlastne podporili aj stranícki kolegovia Robert Fico a Jana Halušková, ale aj ešte sociálnejšie cítiaci poslanci Strany občianskeho porozumenia Diana Dubovská a Marian Mesiarik.
Iste je dobré, že v oboch stranách sú aj takíto členovia a za ne aj poslanci národnej rady, ktorí svojimi postojmi ostatných straníckych kolegov konfrontujú. Hádam ich o pochybnostiach zvýšiť daň z pridanej hodnoty zo 6 na 10 percent presvedčí budúcnosť. Ak sa to vláde nepodarí, potom ju možno zachráni už iba istý Jozef Majský.
Autor je politický komentátor denníka PRÁCA
