Kým na Slovensku a v Čechách univerzitným sektorom otriasa aféra s rýchlenými titulmi a sem-tam padne hlava nejakého funkcionára, na rakúskych univerzitách to doslova vrie. Na stole leží osemnásť požiadaviek, ktoré vytiahli do ulíc tisíce študentov z celého Rakúska. V hre je kvalita školstva, slobodný prístup k vzdelaniu, demokracia aj financie.
Vládna reforma zmobilizovala rakúskych študentov naposledy v roku 2000, keď koalícia ľudovcov a slobodných zaviedla školné. Pravicová vláda bola síce neoblomná, ale protesty výrazne ovplyvnili politikov a sociálni demokrati poplatky zrušili. Dnes je však situácia úplne iná. Mohlo by sa zdať, že hnacím motorom súčasných protestov je opätovný návrh na zavedenie poplatkov, ale nie je to tak. Áno, aj. Rakúski študenti v skutočnosti bojujú o charakter svojich univerzít.
Daň za otvorenosť
Vďaka svojej otvorenosti pripomína rakúske školstvo v súčasnosti viac ako univerzitu obrovskú diaľnicu, na ktorej sa zbiehajú cesty zo všetkých kútov sveta. Neplatí sa tam žiadne mýto a nezáleží ani na tom, či na túto vysokorýchlostnú komunikáciu vojdete autom, bicyklom alebo pešo. Preto sa nemožno čudovať, že kapacita nestačí. Rakúske univerzity existujú bez prijímacích skúšok a poplatkov za štúdium, preto na nich študuje čoraz viac a viac mladých ľudí. Do zimného semestra tohto akademického roka sa zapísalo o štvrtinu viac študentov ako v predchádzajúcom a neúmerne rastie aj počet študentov zo zahraničia. Pribúdajú najmä študenti z Nemecka, ktorí si namiesto školného 500 eur za semester doma volia bezplatné rakúske školy. Prednáškové sály sú preplnené, neraz aj dvojnásobne. Počet študentov v Rakúsku prelomil hranicu 300-tisíc.
Rakúsky minister pre vedu a výskum Johannes Hahn (z tábora ľudovcov), uvedomujúc si nevyhnutnosť riešenia vzniknutej situácie, predstavil návrh reformy. Spočíva v znovuzavedení školného a obmedzení počtu študentov (tzv. numerus clausus) v niektorých vychytených študijných programoch a odboroch (medicína, filozofia, sociológia, psychológia či podnikové hospodárstvo). Návrhy pobúrili rakúskych študentov, ktorí považujú otvorenosť univerzít za nedotknuteľnú. Pohár však pretiekol vtedy, keď rakúska vláda naliala údajne až 100 miliárd eur do krachujúcich bánk, zatiaľ čo univerzitám uberá. Študentom aj vyučujúcim navyše čoraz viac prekáža neúmerné prenikanie súkromných firiem do univerzitného priestoru (najväčšia aula na JKU Linz sa bez ostychu volá Raiffeisensaal a druhá najväčšia Sparkassensaal).
Mediálna blokáda
Protesty na rakúskych univerzitách silnejú. Zasiahli Viedeň, Graz, Linz, Salzburg a Innsbruck. V aulách v celej krajine sa živo diskutuje, hlasuje, hrá, premieta, večeria, spí a zase diskutuje. Reč je najmä o návrate univerzít k ich poslaniu ako vzdelávacích inštitúcií. Medzi hlavné požiadavky protestujúcich študentov patrí slobodná voľba predmetov, uznávanie skúšok z iných škôl, bezplatné vzdelanie, schvaľovanie študijných plánov výhradne so súhlasom študentov či prehľadné financovanie a znovuzavedenie bezplatnej prepravy v mestskej hromadnej doprave. Na viedenskej demonštrácii za zlepšenie študijných podmienok sa koncom októbra zúčastnili desaťtisíce vysokoškolákov. Množstvo vždy závisí od toho, kto ich zratúval. Podľa policajných údajov ich bolo 10-tisíc, oficiálne vysokoškolské odbory ÖH uvádzajú 15-tisíc a hnutie Uni brennt dokonca až 40-tisíc študentov! Spočiatku študenti narážali na nečinnosť vedenia univerzít a nezáujem. Postupne však aj učitelia pochopili, že protest sa týka aj ich. Mnohé problémy totiž zasahujú aj profesorov a zamestnancov. Študentov teda začína podporovať stále viac a viac akademikov, ktorí v preplnených sálach neraz prednášajú aj 800 poslucháčom a strácajú tak akúkoľvek radosť z učenia.
Protesty pritom napriek svojej masívnosti čelia mediálnej blokáde, aká nemá v novodobej histórii obdobu. Mainstreamové médiá informujú najmä o tom, koľko eur bude stáť zvýšenie kapacity prednáškových miestností a že sú za tým všetkým predovšetkým anarchistické a ľavicové hnutia. Inak to nie je ani na Slovensku. Naše médiá o protestoch študentov v Rakúsku zaryto mlčia. Dva strohé články vyšli v denníku SME, Pravda si protesty vôbec nevšimla a nebyť internetových sociálnych sietí, nemáme o masových demonštráciách ani potuchy. O dianí v Rakúsku informuje pomerne obšírne domovská stránka protestujúcich študentov unsereuni.at, Britské listy (blisty.cz) a facebook, kde počet podporovateľov protestov presiahol už hranicu 30-tisíc.
Politici váhajú. Úmyselne?
Študentská samospráva v Rakúsku je založená na úplne inom princípe ako na Slovensku. Kým u nás je akademická pôda prísne apolitická, rakúskych študentov volia na základe príslušnosti ku konkrétnemu politickému spektru. V tamojších senátoch preto môžete nájsť mladých socialistov, konzervatívcov či zelených. Aj napriek istej ideologickej blízkosti ich však politické strany nechali „v štichu.“ Ľudovci (ÖVP) študentské požiadavky odmietajú. Minister Hahn označil okupáciu za nelegálnu a trvá na diskusii. Tej by sa však mali zúčastniť nielen zástupcovia vysokoškolákov a vysokých škôl, ale aj politici a zástupcovia hospodárskej sféry. Bojovať proti privatizácii vysokoškolského prostredia súkromnými firmami bude za účasti týchto firiem iste veľmi ťažké. Minister vytrvalo odmieta stretnutie s tými, čo obsadili Viedenskú univerzitu a je ochotný rokovať jedine so študentským zväzom Österreichischer Hochschulverband, ktorý je oficiálnym partnerom štátu. Stretnutie, ktoré sa s jeho zástupcami uskutočnilo, však neprinieslo nijaký posun.
Sociálni demokrati (SPÖ) ostávajú vlažní, a to aj napriek tomu, že nedávno presadili zrušenie školného a majú svojho premiéra aj prezidenta. Kancelár Werner Faymann, ktorý sa k protestom dosť dlho nevyjadroval, drží vládnu líniu. Prezident Heinz Fischer vyzval na diskusiu a „odbúranie sociálnych bariér.“ Naopak, primátor Viedne Michael Häupl (SPÖ) vyhlásil, že požiadavky demonštrujúcich študentov sú oprávnené. Zároveň však podporuje zavedenie spoluúčasti vysokoškolákov na financovaní štúdia, takže jeho podpore ich požiadavkám ťažko uveriť. V hre sú totiž budúcoročné mestské voľby a primátor sa obáva, že strana stratí v hlavnom meste väčšinu. Jedine rakúski Zelení požadujú mimoriadnu schôdzu parlamentu. Postoj vládnych politikov naznačuje skôr príklon k sfére biznisu ako k školstvu a vede. Politici zrejme kalkulujú s faktom, že študentské protesty nemajú podporu verejnosti. Až 86 percent Rakúšanov sa totiž podľa prieskumov vyslovilo za zníženie počtu študentov a zavedenie prijímacích skúšok.
Prístup ku vzdelaniu ako princíp
Minister Hahn vyhlásil, že na riešenie problémov školstva je ochotný poskytnúť celý svoj núdzový balíček vo výške približne 37 miliónov eur. Pri desiatkach miliárd venovaných bankám pôsobí táto suma skôr ako urážka, nie ako pomoc. Odhaduje sa, že objem financií potrebných na uskutočnenie ozajstnej reformy by bol niekoľko miliárd. Je jasné, že vysoké školstvo rakúskych susedov nevyhnutne potrebuje riešenia. Na prvý pohľad sa môže zdať, že dopláca na svoju otvorenosť, ale v skutočnosti je rovnosť prístupu k vzdelaniu jeho základným princípom.
Protest v Rakúsku nenechal chladných ani ich západných susedov. Nemeckí študenti obsadili posluchárne a v 35 mestách ich desaťtisíce vyšli do ulíc. Vďaka bolonskému procesu sa im obsah päťročného štúdia zúžil na tri roky, cítia sa preťažení a protestujú aj proti školnému, ktoré v priemernej výške 500 eur za semester zaviedlo už šesť zo šestnástich spolkových krajín. Na rozdiel od Rakúska však majú nemeckí vysokoškolskí študenti podporu verejnosti a chyby pri zavádzaní reforiem dokonca pripustila aj spolková ministerka školstva Anetta Schanová.
Kým študenti v Rakúsku a Nemecku bojujú za charakter svojich univerzít, slovenské vysoké školy na celej čiare prehrávajú bitku s klesajúcou kvalitou výučby. Masifikácia vzdelania, neúmerný počet vysokých škôl a nedávno aj podozrenia z plagiátorstva či rýchlených titulov sú im až trestuhodne ľahostajné. Reprezentanti študentov na všetkých úrovniach statočne mlčia. Čo sa musia udiať v našej krajine, aby sa naši študenti vzbúrili podobne ako v susednom Rakúsku? Pretože kým sa to nestane, nemôžeme sa čudovať, že väčšina našich škôl nebude siahať rakúskym univerzitám ani po päty.
_____________________________________
Požiadavky rakúskych študentov
Výučba namiesto výcviku
• vyhnanie súkromných firiem a ich ekonomických záujmov z univerzitných sfér
• úplne slobodná voľba predmetov
• koniec knock-out skúšok v prvom roku štúdia
• záruka na započítanie absolvovaných skúšok z iných univerzít, vrátane zahraničných
Slobodný prístup k vzdelaniu
• nijaké školné; ani pre študentov z krajín mimo EÚ
Demokratizácia riadenia univerzít
• vyrovnaný podiel na rozhodovaní o univerzite musia mať profesori, študenti, vedecký a nevedecký personál
• nijaké zmeny študijných plánov bez súhlasu študujúcich
• zavedenie demokratických rozhodovacích postupov na všetkých úrovniach univerzity
• rozpustenie univerzitných rád
• navrátenie priamej voľby do ÖH (rakúska vysokoškolská organizácia bojujúca za práva študentov, ktorá má zastúpenie na každej univerzite, s hlasovacím právom v akademických senátoch)
Finančné zabezpečenie univerzít
• prehľadnosť financovania
• možnosť spolurozhodovať o použití finančných prostriedkov
• znovuzavedenie bezplatnej prepravy študentov v mestskej hromadnej doprave (najmä požiadavka Viedenčanov, kde mali donedávna prepravu bezplatnú)
• odstránenie ostatných finančných prekážok v prístupe k vzdelaniu
Ostatné
• bezbariérový prístup na všetky univerzity
• ukončenie pochybných služobných pomerov pre zamestnancov univerzít
• 50-percentná kvóta na zastúpenie žien v univerzitnom personáli
• univerzita je verejný priestor, a preto: Preč s kamerami z prednáškových miestností!
