Tridsať zastavení nezávislého Kazachstanu

Na Slovensku sa blížia sviatky a ľudia – uväznení – sa tešia na Vianoce. Budeme mať znovu lockdownový advent, do ktorého nás, okrem plagiátorskej vlády, vedie aj nájomníčka Pionierskeho paláca, ktorá demoralizujúco hlása: „… mám pocit, že žijem v krajine, ktorej nerozumiem…“

Vráťme sa však k dôvodu dnešného zamyslenia. V roku 1991, zhruba 69 rokov existencie Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) sa existencia Sovietskeho zväzu končí. Ide o december 1991. Sviečka života Sovietskeho zväzu dohorieva.

Prvý a posledný prezident Michail Sergejevič Gorbačov si v Kremli už iste pripravoval text svojho vystúpenia o „… ukončení existencie Sovietskeho zväzu…“ ZSSR ukončil svoju existenciu a na jeho dovtedy spoločnom území začínajú fungovať nezávislé republiky. Treba pripomenúť, že v dôsledku udalostí sa: Juhoslávia rozpadla (t. j. vojna), Česko-Slovensko sa rozdelilo (právne čistým spôsobom).

Inak aj tu a v tomto prípade platí betónové pravidlo, že všetko čo má svoj začiatok, tak má logicky aj svoj koniec.
 

Začiatok a koniec

M. S. Gorbačov bol ôsmym a súčasne posledným šéfom Sovietskeho zväzu. Jeho derniéra však bola o. i. spojená s tým, že on (nechtiac) deštruoval Sovietsky zväz a spôsobil, slovami Vladimíra Vladimiroviča Putina, „… geopolitickú katastrofu…“

Nechtiac aj preto, lebo doteraz z prítmia svojho bytu v Londýne, nepovedal občanom ani to neoliberálne – prepáčte!

Sovietski nacionalisti (v dobrom slova zmysle, skôr vlastenci než nacionalisti), ktorí túžili po zániku Sovietskeho zväzu, využili republikové voľby v roku 1990 ako kampaň za nezávislosť svojich republík. A tak sa aj stalo.

N. Nazarbajev vyhlasuje nezávislosť Kazachstanu v roku 1991. Foto: www.akorda.kz

Zavrime oči a pomocou neidentifikovateľného stroja času sa presuňme do roku 1991 v Kazachstane a poďme krok za rokom do súčasnosti.
 

Stroj času a tridsať krokov autorského videnia

Krok prvý: v roku 1991 v Alma-Ate (dnes Almaty) prijíma republikový Soviet (raz darmo Sovietsky zväz bola federácia…) ústavný zákon O štátnej nezávislosti Kazašskej republiky (О государственной независимости Республики Казахстан)[1].

Kazachstan okrem iného, že nastúpil na cestu svojej samostatnosti, spravil v roku 1991 ešte jeden geniálny krok pre ľudstvo. Došlo k zatvorenou jadrového polygónu v Semipalatinsku. Na rozdiel od banderovskej Ukrajiny, Kazachstan sa postavil na stranu normálnych ľudí žijúcich na tejto planéte a netúžiacich po jadrových zbraniach.

Krok druhý: už nezávislý Kazachstan sa stáva členom OSN. Reč ide o Rezolúcii RB OSN z 23.januára 1992, takže dňom 3. marca 1992 sa stáva Kazachstan plnoprávnym členom OSN.[2]

Krok tretí: v roku 1993 Kazachstan – ako zrkadlenie toho, že nový subjekt medzinárodného práva využil a získal svoju ekonomickú nezávislosť – zavádza svoju vlastnú menu: tenge (₸).[3]

A teraz pozor – prijíma Ústavu Kazachstanu 1993 (prvú).[4] Druhé pozor – 1. januára 1993 Kazachstan diplomaticky uznal samostatné Slovensko a týmto dňom boli nadviazané diplomatické vzťahy medzi nezávislým Kazachstanom a samostatným Slovenskom.

Krok štvrtý: prezident N. Nazarbajev v roku 1994 zverejnil svoj koncept (ktorý je aktuálny a platí dodnes) eurázijskej integrácie a jadrovej bezpečnosti.[5]

Krok piaty: v roku 1995 Kazachstan prijíma a začína žiť podľa novej Ústavy[6], funkčným sa stáva dvojkomorový parlament a politickou realitou aj zvláštny fenomén: Zhromaždenie národu Kazachstanu (Ассамблея народа Казахстана).[7]

Krok šiesty: Kazachstan sa stáva (1996) členom Šanghajskej päťky (dnes Šanghajskej organizácie spolupráce). Počnúc týmto rokom prezident predstupuje pred kazašský parlament so svojím poslaním o stave krajiny a perspektívach rozvoja. Ide o esenciálny výstup, na rozdiel od slovenského ekvivalentu.

Krok siedmy: v roku 1997 sa presúva hlavné mesto z Alma-Aty (dnes Almaty) do Akmoly (predtým Celinograd, potom Akmolinsk, ďalej Akmola, potom Astana a dnes Nur-Sultan). Názvoslovná promiskuita nemala vplyv na prijatie (1997) stratégie Kazachstan 2030.[8]

Krok ôsmy: v roku 1998 sa spustila mediálno-ideologická prezentácia nového hlavného mesta a pri prezidentovi vzniká Rada zahraničných investorov.

Krok deviaty: v roku 1999 sa konali prezidentské a parlamentné voľby. Aj keď slovo voľby je silné, faktom ostáva, že N. Nazarbajev získal 79,78 % hlasov.

Krok desiaty: v roku 2000 prijíma Kazachstan svoju samostatnú vojenskú doktrínu. Vzhľadom na konjunkturálny ekonomický vývoj Kazachstan zriaďuje (podľa vzoru Nórska) Národný fond Kazachstanu – ten sa ukázal v nasledujúcich rokoch ako stabilizujúci a inovačný prvok. Len v tomto roku bolo otvorených 468 knižníc, 5 divadiel a 5 múzeí na rozpočte v kapitole MK Kazachstanu. Samozrejmosťou boli oslavy 1.500 výročia Turkestanu.

Prvý prezident Kazachstanu a autor textu. Foto: Archív autora

Šanghajská päťka sa transformuje na Šanghajskú organizáciu spolupráce (ŠOS), kde je Kazachstan vážnym bezpečnostným hráčom. Energetický vplyv Kazachstanu sa prejavuje vo vstupe do projektu KTK – jedného z najväčších energeticko-bezpečnostných projektov v Eurázii na prelome 20. a 21. storočia.

Krok jedenásty: Kazachstan sa v roku 2002 stáva jedným z rozhodujúcich subjektov pri formulovaní systému kolektívnej bezpečnosti v Ázii (CICA – Conference on Interaction and Confidence Building Measures in Asia)[9]

Krok dvanásty: v hlavnom mesta Kazachstanu sa konal I. zjazd predstaviteľov svetových a tradičných cirkví.[10] V tomto roku sa začali práce na dokumente Stratégia sociálneho a inovačného rozvoja Kazachstanu na roky 2003 – 2015.[11]

Krok trinásty: v roku 2004 krajina prijíma program Kultúrne dedičstvo („Мәдени мұра“).[12]

Krok štrnásty: voľby prezidenta 2005 a krajina fixuje ročný rast HDP na úrovni 10 %. Zahraničné investície do ekonomiky Kazachstanu sú na úrovni 40 mld.$.

Krok pätnásty: krajina oslavuje 15. rokov nezávislosti a prijíma program: Stratégia pre vstup medzi 50 konkurencieschopných krajín sveta.[13]

Krok šestnásty: Kazachstan sa stáva predsedajúcou krajinou OBSE.

Krok sedemnásty: Astana oslavuje svoju desaťročnicu.

Krok osemnásty: v roku 2009 začína Kazachstan aktívne pôsobiť v rámci Turkickej rady.

Krok devätnásty: v Astane otvárajú Nazarbajev University a v Astane sa konal summit OBSE venovaný inovačno-rozvojovým témam. N. Nazarbajev hovorí o 4xT (Trust, Tradition, Transparency, Tolerance).

Krok dvadsiaty: je spojený s prezidentskými voľbami 2011 (3.apríla) a so všetkým čo s tým súvisí.

Krok dvadsiaty prvý: v tomto roku sa stávajú  realitou zmluvy o Jednotnom ekonomickom priestore Kazachstanu, Bieloruska a Ruskej federácie.[14]

Krok dvadsiaty druhy: rok 2013 bol pre Kazachstan formálne úspešný a zjavne preto krajina pristúpila k realizácii nového dlhodobého programu: Stratégia rozvoja – Kazachstan 2050.[15]

Krok dvadsiaty tretí: začína sa (2014) realizovať program Нұрлы жол.[16] V Astane prezidenti Bieloruska, Ruskej federácie a Kazachstanu podpisujú dokumenty o vzniku Eurázijskej ekonomickej únie.

Krok dvadsiaty piaty: v krajine sú prezidentské voľby a Kazachstan sa (2015) stáva členom WTO.

Krok dvadsiaty šiesty: pre čitateľov sa stáva (2016) dostupným manifest N. Nazarbajeva Svet v 21. storočí.[17]

Slovensko na výstave EXPO 2017 v Astane. Foto: Archív autora

Krok dvadsiaty siedmy: v roku 2017 sa v Astane konala výstava EXPO 2017, kde bolo Slovensko – na rozdiel od EXPO v Dubaji 2021 – veľmi úspešným účastníkom. Súbežne Astana začala realizovať program Рухани жаңғыру.[18]

Krok dvadsiaty ôsmy: na platforme EXPO bolo vytvorené Medzinárodné finančné centrum „Astana“ a prijatý zásadný dokument Strategický plán rozvoja Kazachstanu do roku 2025.[19]

Krok dvadsiaty deviaty: v roku 2019 sa stáva prezidentom Kasym-Žomart Tokajev a Nursultan Abiševič Nazarbajev postupne (nie potupne) odchádza z politického kolbišťa. Nový prezident sa prihlásil k dedičstvu svojho predchodcu a ohlasuje politickú modernizáciu krajiny + koncept načúvajúceho štátu.

Krok tridsiaty: v novembri 2021 N. Nazarbajev odovzdáva post predsedu vládnej strany Nur-Otan svojmu nástupcovi K-Ž. Tokajevovi.[20] Zásadnú pozíciu – predsedu Rady bezpečnosti Kazachstanu si však pre istotu zatiaľ ponecháva. Zatiaľ…, ale jeho odchádzanie má štýl a dôstojnosť.
 

Krok ix

Kazachstanu sa – nehľadiac na svetové COVID šialenstvo – podarilo ochrániť svoju štátnosť, udržať si úctu svojich občanov, ktorí si ctia 30. výročie svojej nezávislosti a  nemajú problém očkovať sa vlastným medikamentom QazVac.

Alebo sa tešiť z toho, že Kazachstan si v rámci Global Firepower Index 2021 udržal 61. miesto (Uzbekistan 51. miesto, Turkménsko 86. miesto, Kirgizsko 93. miesto a Tadžikistan 99. miesto).[21]

Bývalý prezident Kazachstanu vo svojom programovom článku «Семь граней Великой степи»[22] píše: „… priestor, to je obsah všetkých vecí, obsah všetkých udalostí. Keď splývajú horizonty priestoru a času, začínajú národné dejiny… a to nie je len jednoduchý aforizmus…“

V texte navrhuje špecifický spôsob modernizácie krajiny, ale najmä toho, čo je rozhodujúce pri akejkoľvek spoločenskej zmene – modernizáciu historického vedomia Kazachstancov, kde dominantnú úlohu zohrávajú a budú naďalej zohrávať Kazaši.

N. Nazarbajev bol a je veľmi komunikatívny politik. Stretnutie s diplomatickým zborom v Astane (autor  textu vľavo hore so žltou kravatou). Foto: Archív autora

Štátny program „Рухани жаңғыру“, čo možno (voľne) preložiť ako program modernizácie spoločenského vedomia v danom prípade Kazachstanu – lebo, prvý prezident N. Nazarbajev je presvedčený, že ten národ, ktorý je hrdý na svoju minulosť a verí vo svoju budúcnosť – bude úspešný!

Na uvedené nadväzuje aj program „Архив – 2025“, ktorého hlavným cieľom nie je deformovať, ale zverejňovať archívne dokumenty.
 

Prvá tridsiatka

Dnes vysvetliť, ozrejmiť, spropagovať… tridsaťročnú cestu od vyhlásenia nezávislosti Kazachstanu v roku 1991 do dnešných dní, je na malom priestore prakticky nemožné.

Prečo? Nuž preto, lebo ide o unikátny projekt, v rámci ktorého by si nikto a nikdy v hraniciach veľkej stepi nedovolil tvrdiť, že nerozumie svojej krajine. Práve naopak, kazašskí lídri rozumejú svojej krajine, a preto sa nevozia v pancierových bemewéčkach, o radových ministroch nehovoriac.

Na záver pre pamäť a pre poriadok – Kazachstan oslavuje 16. decembra svoj Deň nezávislosti a svoju prvú tridsiatku.

Blahoželáme!

(Autor je vysokoškolský učiteľ)