Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zosumarizovala poznatky a štatistické údaje o trhoch práce v členských krajinách. Pozrime sa na závery jej pravidelného OECD Employment Outlook 2021: Navigating the COVID-19 Crisis and Recovery.
Záťaž krízy COVID-19 neprimerane dopadla na už aj tak zraniteľné skupiny
Počiatočný šok z krízy COVID-19 sa pociťoval v mnohých oblastiach ekonomiky, pretože strach z nákazy a striktné obmedzenia sociálnej blízkosti v krajinách OECD výrazne utlmili ekonomickú aktivitu. Ako sa ľudia a vlády naučili žiť spolu s vírusom, správanie sa prispôsobilo a obmedzenia sa stali voľnejšími a adresnejšími. Mnohým to umožnilo vrátiť sa do práce. Hlboko odvetvový charakter krízy a rozdiely v rôznych druhoch pracovných miest však viedli k likvidácii určitých pracovných miest a skráteniu pracovného času. Zvlášť postihnutí krízou sú ľudia s nízkymi platmi, často so zmluvami na dobu určitú, s nízkym vzdelaním a mládež. Počet odpracovaných hodín týmito skupinami sa neúmerne znížil a najväčšmi sa podieľali na nezamestnanosti, zatiaľ čo ostatné skupiny sa situácii dokázali lepšie prispôsobiť znížením pracovného času a prácou z domu. Firmy tiež reštrukturalizujú spôsobmi, ktoré urýchľujú už existujúce megatrendy, ako je automatizácia a digitalizácia.
Prudký nárast dlhodobej nezamestnanosti je citeľným rizikom
Keďže systémy udržania zamestnania sa rušia, pracovníci, ktorí nenadobudli normálny pracovný čas, čelia zvýšenému riziku vstupu do otvorenej nezamestnanosti. Zároveň mnohí z tých, ktorí v prvých fázach pandémie prišli o prácu, sú doteraz bez práce a čoraz ťažšie môžu konkurovať tým, ktorých zamestnania boli predtým chránené. V dôsledku toho existuje riziko rýchleho nárastu dlhodobej nezamestnanosti. Na konci roku 2020 bolo o 60 % viac ľudí, ktorí boli bez práce najmenej šesť mesiacov a toto číslo v prvom štvrťroku 2021 naďalej rástlo.
Po ochrane pracovných miest v čase vrcholiacej krízy je potrebné upraviť návrh schém zachovania zamestnania tak, aby podporovali obnovu
Na zvládnutie náhleho nárastu nezamestnanosti približne dve tretiny krajín OECD zvýšili rozpočet na verejné služby zamestnanosti v roku 2020 a asi polovica z nich to plánuje v roku 2021. Významné zmeny v poskytovaní služieb si vyžiadali aj požiadavky na sociálne dištancovanie sa. Rýchlo sa rozšírilo digitálne poskytovanie služieb pre podporu uchádzačov o zamestnanie, pracovníkov a zamestnávateľov. Úzka spolupráca so zainteresovanými stranami a flexibilita v oblasti aktívnej legislatívy v oblasti politiky trhu práce a jej implementácia boli kľúčové pre umožnenie agilných reakcií na pandémiu. V počiatočných fázach krízy sa široko používali opatrenia na podporu vytvárania pracovných miest a zvýšenie dopytu po pracovnej sile. Na zabezpečenie vyváženého zotavenia budú nevyhnutné programy odbornej prípravy a stimuly na podporu zamestnanosti, ktoré podporujú prepustených pracovníkov a pomáhajú zraniteľným skupinám, akými sú mládež, ženy, osoby s nízkou kvalifikáciou, osoby so zdravotným postihnutím a osoby najďalej od trhu práce.
V krajinách OECD rastie domáci outsourcing a môže priniesť riziká pre kvalitu pracovných miest a nerovnosť
Rastie podiel pracovníkov, ktorí sú zamestnaní v jednej firme, ale v praxi pracujú pre inú firmu. Napríklad upratovači, ochrankári a pracovníci bufetu často fyzicky pracujú v priestoroch jednej firmy, ale ich zákonným zamestnávateľom je spoločnosť poskytujúca služby tretích strán. Takéto trojstranné pracovné vzťahy sa často označujú ako „domáci outsourcing“ a v mnohých krajinách OECD narastajú. Domáci outsourcing môže priniesť zvýšenie produktivity a zamestnanosti, ale pracovníci v určitých profesiách s nízkymi mzdami, ak sú zamestnaní dodávateľskými firmami tretích strán, zvyčajne zarábajú menej ako tí, ktorí sú zamestnaní na podobných, ale interných pracovných miestach. Takže domáci outsourcing môže významne prispievať k nerovnosti. Preto treba zvážiť politiky zamerané na zachovanie pozitívnych aspektov outsourcingu pri súčasnom zamedzení akéhokoľvek zhoršovania kvality pracovných miest týchto pracovníkov.
Situácia na Slovensku
V októbri nahlásili zamestnávatelia na pracovno-poradenskom portáli Internetový sprievodca trhom práce (ISTP.sk) 18 000 voľných pracovných miest, čo je o tisíc viac ako minulý mesiac. Vlani v októbri to bolo 17 500 nových pracovných ponúk a v októbri 2019, ktorý ešte nebol poznačený pandemickou situáciou, zaevidoval portál ISTP 18 500 nových ponúk práce.
Pre uchádzačov o prácu je k dispozícii celkovo 76 000 voľných pracovných miest od 6 200 inzerujúcich zamestnávateľov. Podobný počet pracovných ponúk bol k dispozícii na portáli ISTP aj začiatkom minulého mesiaca.
Najviac nových ponúk je v oblastiach strojárstvo vrátane výroby motorových vozidiel (2 800), technické a manuálne prierezové zamestnania (2 600) a doprava (2 300). Zo zamestnaní sú najviac hľadaní vodiči nákladných automobilov a kamiónov, operátori v strojárskej výrobe, montážni pracovníci elektrických a elektronických zariadení, skladníci a zvárači, rezači a spájkovači. Vodiči nákladných automobilov a kamiónov (1 900 nových ponúk) patria medzi pozície, ktoré majú zamestnávatelia najväčší problém obsadiť slovenskými uchádzačmi o prácu. Až v 80 % prípadov majú firmy záujem obsadiť tieto pozície aj štátnymi príslušníkmi z tretích krajín.
Najlepšia situácia je už tradične v Bratislavskom kraji, kde za posledný mesiac pribudlo viac ako 4 000 nových ponúk, čo predstavuje nárast o 25 %. Najmenej nových pracovných príležitostí ponúkal Košický kraj (1 200). Z okresov najlepšiu šancu na novú prácu ponúkajú Bratislava, Senec, Nitra, Trnava a Košice, naopak, najmenej ponúk je v okresoch Stropkov, Poltár a Medzilaborce.
Najvyššie zárobky dosiahnu budúci zamestnanci, ak si nájdu prácu v oblasti IT a telekomunikácie, kde priemerná výška základnej nástupnej zložky mzdy dosahuje takmer 1 800 eur. Dobre si zarobia aj tí, ktorí obsadia voľné pracovné miesta v oblastiach veda a výskum (1 700 eur) a manažment, podnikové financie, účtovníctvo, kontrola a štatistika (1 400 eur).
Uchádzači o prácu, ktorí si hľadajú prácu na portáli ISTP, najviac preferujú zamestnania všeobecný administratívny pracovník, predavač v obchodnej prevádzke, upratovačka, odborný administratívny asistent a administratívny pracovník v oblasti ľudských zdrojov. Z pracovných oblastí sú najvyhľadávanejšie obchod, marketing a reklama, štátna správa a bankovníctvo, poisťovníctvo, finančné služby a reality.
