Dve bratislavské podujatia spojené s prezentáciou hlavných myšlienok knihy K nové vědecké epoše…
V posledných rokoch boli dezinformácie a obmedzovanie verejnej mienky jednou z hlavných tém. Mainstreamové masmédiá po rokoch zahraničných a domácich manipulácií a protiobčianskych akcií začali strácať pôdu pod nohami a uchyľovať sa k nekalým praktikám očierňovania oponentov, obmedzovania plurality názorov a potláčania iných názorov prostredníctvom sofistikovanej cenzúry. To sa potom prenieslo aj do ďalších oblastí spoločnosti a na pracoviská. V medzinárodnom meradle sa však proti týmto praktikám ozýva čoraz viac ľudí, ktorí v médiách, vo výskume a v politike prispievajú k oživeniu slobody prejavu a poznania.
Martin Brabec, ktorý sa vo svojom výskume už dlhé roky zaoberá témou slobody, uvádza, že po obmedzení slobody prejavu na všetkých možných miestach je práve verejný priestor tým, ktorý je potrebné najviac brániť ako miesto slobody prejavu. Tento argument možno zovšeobecniť. Aby sa mohlo kolektívne porozumenie svetu rozvíjať, musí byť politické vedenie otvorené, nahraditeľné iným. Pokiaľ umlčíme kritikov, naše myšlienky nebudú mať konkurenciu a stanú sa predsudkami.
Marek Hrubec analyzoval štruktúru úzkeho prepojenia deformácií vedeckých znalostí so spoločenskými deformáciami, kde je podľa neho potrebné rozvíjať pozitívne zmeny, vrátane verejného priestoru. Tieto súčasné deformácie vníma vo svetle toho, ako sa prejavujú v širšom transnacionálnom prostredí, ktoré silno a často negatívne ovplyvňuje naše lokálne podmienky.
Tieto faktory výrazne ovplyvňujú a deformujú aj vzdelanie, ktoré je ďalšou obeťou problémov v koncepcii poznania v dnešnej zložito komponovanej spoločnosti, ktoré vo svojom výskume mapuje Martin Profant. Tak ako z hľadiska obsahu vzdelania, tak aj z hľadiska rozvoja osobnosti. Extrémne formalistické hodnotenie vedy odrezáva vedu od dvoch veľmi dôležitých oblastí, od oblasti vzdelania a od oblasti kultivovanej diskusie utvárajúcej verejnú vôľu občanov.
„Zisk, ideológia, nevzdelanosť: príčiny úpadku poznania vo svete“ a „K revitalizácii výskumu: od Európy cez Afriku k Ázii a Amerikám“ – názvy, ktoré vyjadrujú celú túto tému. Sú to aj názvy dvoch podujatí uskutočnených 6. novembra v Bratislave s vyššie uvedenými autormi z Českej republiky, ale aj ďalšími účastníkmi seminára na Filozofickom ústave SAV v.v.i.. Prvý seminár uviedol Richard Sťahel a moderoval Peter Dinuš, druhým podujatím bol seminár pre širšiu verejnosť s Martinom Muránskym v spolupráci thinku tanku ASA a Klubu Nového slova.
Tieto dva semináre tvorili základ 23. ročníka česko-slovenského vedeckého podujatia, ktoré doplnilo večerné sympózium s voľnejšou diskusiou.
Podujatia boli spojené s prezentáciou hlavných myšlienok knihy „K nové vědecké epoše: Globální srovnání deformácí vědy“, ktorú editovali Marek Hrubec z Prahy a Emil Višňovský z Bratislavy. Kniha vyšla tohto roku v angličtine vo vydavateľstve Brill (Leiden a Boston) a v slovenčine a češtine vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov (Bratislava). Analyzuje mnohé deformácie poznania, ku ktorým v poslednom období dochádza nielen vo vedeckom prostredí.
Kolektív autorov pri príprave knihy na začiatku pandémie nadviazal na predchádzajúcu spoluprácu. Sedem autorov je z pražského Centra globálnych štúdií, ktoré sa na Slovensku a v mnohých krajinách stalo známym vďaka svojím dlhodobým výskumom a publikáciám v kritických humanitných a sociálnych vedách. Tím dopĺňa niekoľko ďalších spolupracovníkov zo Slovenska, Česka, Nórska, Belgicka, Číny a Indie.
Na to, že kniha vyšla len pred niekoľkými mesiacmi, už sa o nej vedie rozsiahla diskusia. Možno spomenúť napríklad rozhovor, ktorý poskytol Marek Hrubec uverejnený tu v Novom slove, a dva rozhovory s autorom kapitoly Stanislavom Štechom, uverejnené v MF Dnes a v Britských listoch. Odborníci na seminároch na Slovensku, v Česku aj inde v zahraničí sa k nej vyjadrujú pre vedeckú i laickú verejnosť. Polemika sa viedla aj vo viacerých číslach pražského Filozofického časopisu, a to vďaka tomu, že M. Hrubec vydal s kolegom M. Kopeckým najprv stručnú a popularizačnú verziu knihy v nakladateľstve Epocha, aby sa verejnosť mohla s témou bližšie oboznámiť. Presnejšie povedané, uverejnili prvé verzie troch kapitol a pridali niekoľko ďalších článkov. Táto etapizácia publikovania ich výskumu sa ukázala ako prezieravá a funkčná, pretože skutočne postupne iniciovala diskusie. Napríklad o tom, ako neoliberálny a ordoneoliberálny tlak na výkonnosť zdôrazňuje kvantitu a zanedbává kvalitu a originalitu vedeckého diela, aj keď už aspoň formálne dochádza k redefiníciám kritérií. Ďaľším diskutovaným problémom je byrokratická a manažérska neschopnosť odolávať ideologickým a mediálnym cenzorským tlakom, ktorý je vyvíjaný na vedcov.
Editori knihy vychádzali z niekoľkých základných myšlienok. Emil Višňovský zdôrazňuje inovácie ako základ výskumu. Z toho vyplýva priestor pre pluralitu slobodných prístupov a kritiku. Marek Hrubec ponúkol metodologický základ knihy, nadväzujúc na svoju trichotomickú metódu, ktorú najskôr rozpracoval vo svojej predchádzajúcej teoretickej knihe. Termíny kritika, explanácia, normatívnosť sú podľa neho tri zložky, ktoré humanitné a spoločenské vedy systematicky predpokladajú, ale, žiaľ, často sa mnohými redukujú len na jednu z týchto častí.
Dominika Dinušová dobre zdokumentovala, aká dôležitá je téma knihy aj v Latinskej Amerike, kde v súčasnosti prebiehajú významné emancipačné snahy. Jozef Lysý poskytol komparativnú úvahu opierajúcu sa na klasických kritických intelektuálov zo západných krajín. Istá nádej je aj pre nás. Ako je známe, slovenskí voliči sa v posledných voľbách rozhodli skoncovať s manipuláciou a cenzúrou. V Českej republike sa pravdepodobne po nasledujúcich voľbách podľa účastníkov podujatia otvoria dvere k zmene spoločenskej atmosféry a k revitalizácii tamojšieho poznania. Je to určite veľká téma, ktorá je aktuálna v mnohých krajinách.
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008