Treba sa sústrediť na zamestnanosť

Vývoj inflácie vlieval nádej už vlani. Po dlhom čase sme v lete dokonca zažili jej nulový medzimesačný nárast, v tomto roku by sa mala pohybovať na úrovni 7-8 percent. Odhady sa líšia, keďže vláda rozhodla, že od 1. februára vzrastú viaceré regulované ceny, zvýšenie miezd vo verejnom i v súkromnom sektore by však mal spôsobiť, že reálne príjmy nepoklesnú. Naopak, aj vďaka výplate dlhopisov FNM vzrastú, čo sa prejaví na zvýšení spotreby domácností. Tento moment je mimoriadne dôležitý, lebo by mal prispieť k miernemu rastu životnej úrovne a aj k reálnemu oživovaniu národnej ekonomiky.

Podpora slovenským výrobcom
Medzinárodné inštitúcie upozorňujú, že ekonomika v krajinách Európskej únie neporastie tak rýchlo ako doteraz (predpovedajú trojpercentný rast). Tento fakt bude vplývať aj na naše hospodárstvo, lebo eurozóna je rozhodujúcou cieľovou oblasťou pre slovenský export. Domáci aj zahraniční analytici už v minulom roku konštatovali, že najmä vďaka zlepšujúcej sa ekonomickej situácii v EÚ sa darilo aj mnohým našim výrobcom. Teraz však hrozí, že sa tento pozitívny trend spomalí.

Ale aj na Slovensku musia o miesto na trhu tvrdo bojovať. Bolo by to správne, keby boli v rovnocennom postavení s nadnárodnými gigantmi, lenže tie ich svojou kapitálovou silou a manažérsko-marketignovou vyspelosťou hravo porazia. Vyrábame množstvo kvalitných produktov, ktoré však výrobcovia nedokážu presadiť na trhu. Vláda by im v tom mala pomôcť. Z tohto hľadiska premrhala minulý rok, keď ešte platila dovozná prirážka a kúpyschopnosť obyvateľstva skôr klesala.

Marketingová podpora či daňové zvýhodnenie sú len najzákladnejšími spôsobmi. Samozrejme, takáto podpora musí rešpektovať kvalitatívne parametre a nesmie sa zameriavať iba na vybrané firmy. Mala by však pomôcť presadiť sa na trhu všetkému, čo sa vyrobí na Slovensku a zodpovedá kvalitatívnym požiadavkám. Takýto prístup má význam nielen pre zamestnanosť. Hlavný analytik ING Bank na Slovensku Ján Tóth predpokladá, že o 7-8 mld korún sa v tomto roku zvýši predaj dovezeného spotrebného tovaru. Výsledkom bude rast schodku zahraničného obchodu v neprospech SR.

Pád nerentabilných podnikov Pozitívne konštatovania o ekonomickom raste budú aj v tomto roku narážať na vysokú úroveň nezamestnanosti. Reštrukturalizácia hospodárstva, podporená aj novelou zákona o konkurze a vyrovnaní spôsobí pád ďalších nerentabilných podnikov. Tento samotný fakt je pozitívny, ale iba v prípade, že po ňom bude nasledovať nástup nových firiem s novými pracovnými príležitosťami.

Nové a zdravé podniky však z domácich zdrojov nevzniknú. Zamestnanosť môže na Slovensku rozbehnúť len zahraničný kapitál. Ten k nám tak rýchlo, ako sme to očakávali, neprichádza. Dôvodom je najmä nelákavé podnikateľské prostredie: vybavenie všetkého trvá na úradoch dlho a sprevádza ho korupcia, zákony sa menia ako na bežiacom páse. Pritom legislatíva často nie je jednoznačná, takže dáva obrovský priestor na jej „vysvetlenie“ štátnym úradníkom. Hocikedy a hocikde sa objavia mafie, ktoré svoje záujmy presadzujú neohrozene, vymáhateľnosť plnenia zmluvných záväzkov je takmer nulová, súdy rozhodujú pomaly a často podľa výšky úplatku. K tomu všetkému sa nám nedarí stabilizovať politickú situáciu a nik sa neodváži predpovedať, program ktorej strany bude ten či onen minister presadzovať o pol roka. Nehovoriac o budúcej vládnej koalícii a jej reálnej politike aj v oblasti ekonomiky.

Od vytvorenia priaznivého podnikateľského prostredia závisí úspech v boji proti nezamestnanosti. Aj jediný stav, ktorý by dokázal zamestnanosť reálne zvýšiť i v tak zlej situácii – živnostníci a drobní a strední podnikatelia, nenachádza vo vláde reálnu podporu. Najmä podnikatelia – fyzické osoby sú vyslovene diskriminovaní, hoci sú to práve oni, koho by mali povzbudzovať k aktivite. Štát nemôže ľudí zamestnávať, preto ich musí povzbudzovať, aby to robili sami. Malí živnostníci potrebujú predovšetkým „zjednodušiť život“, čo sa viac dotýka byrokracie a daní ako dostupnosti k veľkým úverovým zdrojom.

Hrozba regionálnych rozdielov
Analýza zahraničných investícií ukazuje, že sa „usádzajú“ v prvom rade na západe našej vlasti, preto pozitívne zmeny pocítia ľudia najmä tam. Horšie to je a bude v okresoch východného a stredného Slovenska. Nemá zmysel vyratúvať nebezpečenstvá, ktoré sa spájajú s prehlbovaním regionálnych rozdielov. Oveľa dôležitejšie je robiť všetko pre ich zmenšenie. Zlá regionálna politika bola predmetom kritiky aj Európskej komisie a Európskeho parlamentu na sklonku minulého roka. Zodpovední činitelia vo vláde by sa nad tým mali nielen hlboko zamyslieť, ale prestať uprednostňovať úzke záujmy pred záujmami spoločnosti. Napríklad podporu hospodárskych zón a priemyselných parkov treba situovať do sociálne ohrozených oblastí. Dôležitá je dopravná a komunikačná infraštruktúra. Na východ sa zahraničným investorom nechce, lebo sa tam nedá rýchlo dostať a prepraviť tam a odtiaľ náklad.

Zároveň sú práve tieto oblasti bohaté na prírodné a kultúrne pamiatky. Ich ekonomiku sa dá pozdvihnúť rozvojom cestovného ruchu. Opäť však treba pripraviť celkom konkrétne kroky, konkrétne programy, ktoré tieto oblasti pre turistov zatraktívnia. Nebude to možné bez aktívneho prístupu miest a obcí i rozličných občianskych a podnikateľských združení. Vzhľadom na kompetencie a finančné zdroje by sa však mal štát postaviť do úlohy iniciátora a koordinátora každého takého úsilia.

Potrebujeme víziu
Napriek tvrdeniam vicepremiéra Ivana Mikloša (SLOVO č. 49/2000) tieto fakty dokazujú, že pre oživenie ekonomiky potrebuje Slovensko aspoň strednodobú víziu. Potrebujeme predstavu, kam sa svetové hospodárstvo uberá a v ktorých oblastiach môžeme byť konkurencieschopní. Ťahúňmi ekonomiky môžu byť odvetvia, ktoré dokážu produkovať aspoň v európskom meradle konkurencieschopné produkty. A čo chýba a bude chýbať na európskom a svetovom trhu, to sa dá veľmi presne predpokladať. Preto by sme mali intenzívne podporovať oblasť informačných technológií, cestovného ruchu, sofistikovaného spracovania dreva atď.